Kritizovaný projekt pod hradom rastie ďalej. Miliónové byty miznú skôr, než sa dokončia
obchodnyregister
2026.05.17.
Vydrica rastie až po Most SNP a mení podhradie. Miliónové byty sa predávajú aj napriek nízkym platom.
Projekt vzniká na mieste, ktoré takmer 60 rokov nieslo jazvu v podobe chátrajúcich ruín pôvodných štvrtí Zuckermandel a Vydrica pri nábrežnej promenáde. Napriek tomu, že výstavba kopíruje ulicu a pokrýva plochu, na ktorej bola prevažne nekontrolovaná zeleň či útočisko pre kriminalitu a ľudí bez domova, vlna odporu proti luxusným bytovkám prišla okamžite.
Množstvo ľudí totiž vníma akúkoľvek výstavbu negatívne, bez ohľadu na jej prínos. Vydrica ako územie však nebola obeťou developerov, vyčistil ho bývalý režim – na prelome storočí ľahla popolom po požiari v Starom Meste väčšina jej domov a zvyšok zrovnala so zemou výstavba Mosta SNP spolu s nadväzujúcou Staromestskou ulicou. V bode, keď bolo zjavné, že desaťročia zarastené a extrémne vzácne pozemky nie sú dobre využité, nastúpil developer Lucron.
Foto: Lucron / Vydrica Development
Aktuálne sa dokončuje blok, v ktorom sú najdrahšie a tým pádom najlukratívnejšie byty. Bytový dom nazvaný V4 započal výstavbu vlani a dnes je v štádiu hotovej hrubej stavby. Dôvodom, prečo doň v Lucrone vkladajú nádeje je fakt, že sa nachádza severne od Vodnej veže a tým pádom má v rámci Vydrice najlepšie výhľady aj polohu – smeruje totiž bližšie k mostu SNP. Okrem toho, okolie má zaujímavý charakter, keďže veža pri dome je zachovanou pamiatkou.
Najdrahšie byty aj kontakt s centrom
Napriek tomu, že za jeho návrhom stojí iný ateliér, než pri zvyšku projektu – šujan_stassel – bytovka bude vo finále tiež rovnako komorná a zjednotená tehlovou fasádou. Architekti bytový dom navrhli tak, aby nepôsobil rušivo a zapadol do prostredia podhradia. Budova má rešpektovať význam pamiatky aj budúce verejné priestory, ktoré okolo nej vznikajú.
„Pri navrhovaní bolo kľúčové nájsť architektonický výraz vyjadrujúci rovnováhu medzi súčasným štandardom bývania a rešpektom k historickému kontextu územia v exponovanej polohe. Ambíciou bolo vytvoriť kvalitný mestský dom, ktorý bude organickou súčasťou vznikajúcej štvrte,“ uviedol Miro Vrana, spoluautor návrhu z ateliéru šujan_stassel.
Priebeh výstavby aj aktuálna podoba bytového domu, ktorý sa dokončuje.
Obytný dom má byť hotový začiatkom roka 2027, s odovzdávaním bytov chce Lucron začať na jar toho istého roka. Na šiestich podlažiach je rozvrhnutých 23 bytov, no voľných je už iba osem najväčších, ktoré sú aj najdrahšie. Predaných je 65 percent ešte nedokončenej stavby, záujem je teda napriek cenám za štvorcový meter vysoký. Zariadený dvojizbový byt sa predáva za 420-tisíc eur. Pri štvorizbákoch sa suma šplhá k miliónu.
Investor zároveň upozornil, že bytovky budú vysoko úsporné a to obyvatelia ocenia najmä keď uvidia nízke prevádzkové náklady – najmodernejšími technológiami sa dá čiastočne odôvodniť aj vysoká cena bytov.
Na trhu sa už objavili aj prenájmy menších bytov vo Vydrici, je tak zjavné, že sú aj v tomto projekte investičné apartmány. Na Slovensku, ale aj v Európe, totiž bývanie v takto vzácnych lokalitách funguje ako investičný produkt. Cenovo sa jednoizbové jednotky dajú prenajať za niečo nad tisíc eur, no objavili sa aj ponuky okolo 800 eur.
Výstavba až po Most SNP
Nasledovať budú ďalšie fázy výstavby podhradia, bloky V8a a V8b spolu s V10 budú stavať medzi prvými. Dve časti V8 majú byť prevažne bývanie (no obsiahnu aj administratívu) na šiestich podlažiach, posledný z nich – V10 bude nízky, iba s tromi podlažiami. Dôvodom je, že z juhu je ohraničený štvorprúdovkou Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu. Vznikne tak 37 bytov, prevažnou väčšinou trojizbákov.
Tretia etapa s ôsmimi menšími stavbami vyplní pozemky až k Mostu SNP a otvorí podhradie centru. V nich Lucron plánuje 63 bytov, opäť aj kancelárie a priestory pre prevádzky. Hotová má byť v roku 2029. Práve v ďalších etapách sa naplno ukáže prepojenie centra, ktoré je od 70. rokov minulého storočia kriticky odrezané mostom a jeho prístupovými cestami.
Lucron si dal ambíciu vytvoriť najväčšiu súvislú pešiu zónu v historickom jadre. A to nielen v Bratislave, ale v celej Európe. Prepojením dvoch častí Starého Mesta tak získa najmä obyvateľstvo. „S pribúdajúcimi prevádzkami a službami sa štvrť prirodzene aktivuje a stáva sa plnohodnotnou súčasťou centra,“ povedal Juraj Ťahún z Lucronu.
Napriek tomu, že bežný smrteľník si bývanie vo Vydrici dovoliť nemôže, jej význam pre obyvateľov mesta je citeľný. Po oživení prvej etapy novými obyvateľmi sa stala pešia zóna v nej vyhľadávanou. Dôvodom sú aj zaujímavé kaviarne či služby, ktoré štvrť prilákala, rovnako ako pohľady na Katedrálu sv. Martina.
Ľudia tu radi trávia čas a tým sa ukázala dôležitosť vyplnenia prázdnych lokalít centra verejným priestorom. Nejde tak iba o hodnotu pozemkov, ale aj o voľný priestor, ktorý nemal využitie a jednoducho ho muselo obyvateľstvo obchádzať. Vďaka projektu sa zachráni spomenutá Vodná veža, v ktorej má byť kultúrny priestor mesta a tiež sa predpokladá bezbariérové spojenie s hradom – pravdepodobne výťahom. Okrem toho investor obnoví Podchod Pamäti pod mostom.
Celkovo do projektu pribudne ešte 63 bytov a prepojenie s centrom, no už teraz sa dá nahliadnuť do hotových apartmánov. Tie budú mať podobné dispozície ako bývanie, ktoré postupne Lucron doplní.
Zámerom firmy bolo priniesť decentnú výstavbu nízkych domov, ktoré zapadne k starodávnemu hradu. Bývanie prvej etapy sa predalo takmer okamžite. Podľa investora je tak zjavné, že luxusné byty oslovujú najmä lokalitou. Hoci pôvodnú podobu historických domov sa nedalo zachovať, obnovili sa princípy starých bratislavských ulíc. Tými sú výška iba pár poschodí, uprednostnenie pohybu chodcov a najmä – toľko chýbajúce prepojenie podhradia s centrom, o ktoré Bratislavčanov pripravila práve Staromestská ulica.
Na tejto logike vystavali Compass Architekti celú prvú etapu bývania vo Vydrici. V štyroch tehlou zamaskovaných bytovkách v nej postavili 207 bytov a jednu kancelárska budova, vrátane 19 priestorov pre obchody a služby. Developer tiež obnovil dve ulice, o ktorých sú záznamy zo starej štvrte – Floriánsku a Oeserovu.
V tesnej blízkosti stojí o dekádu skôr postavená štvrť, Zuckermandel. Pre Pravdu ich porovnala urbanistka Milota Sidorová, podľa ktorej v nich vidno rozdielny prístup najmä tým, že Zuckermandel nerieši výšku ľudskej mierky a má málo verejných priestorov – v princípe má iba jednu centrálnu ulicu a vybetónované námestíčko. Posun v urbanizme je najmä v tom, že Vydrica má kvalitné priestory pre ľudí.
„Nachádzate sa v nanovo interpretovanom historickom meste, ktoré má ulice a mierku príznačnú historickému centru. Napríklad v časti Esserov rad (vyššie položená časť Vydrice) sa komunikácia mení na zmiešaný verejný priestor, v ktorom sa cítite ako niekde v Benátkach. Nie je tu tradičné rozdelenie na vozovku, chodník a námestie. Život sa odohráva v jednom spoločnom priestore a toto vnímam veľmi pozitívne,” zhodnotila.