Kto má rokovať s Putinom? Valášek a Kéry sa do seba pustili pre mier, NATO aj zbrane pre Ukrajinu

Kto má rokovať s Putinom? Valášek a Kéry sa do seba pustili pre mier, NATO aj zbrane pre Ukrajinu  

„Neexistuje súhlas s tým, aby sa o mieri v Európe bavili Rusi a Američania podľa našej hlavy. Veď toto je náš kontinent,“ vyhlásil Valášek. Podľa neho Európa dnes financuje obranu Ukrajiny a má preto prirodzený záujem, aby prípadná dohoda zohľadňovala aj jej postoje.

Kéry naopak tvrdil, že Európska únia je v tejto otázke „v závese za Spojenými štátmi americkými“ a mala byť aktívnejšia. „Ak nám naozaj ide o to, aby sa na konci dňa stretli ukrajinský prezident s ruským prezidentom za jedným stolom, tak potom nemôžeme čakať so založenými rukami,“ povedal.

Spor sa viedol aj o to, či vôbec existuje priestor na rokovania s Moskvou. Valášek tvrdil, že americká strana svoje predchádzajúce pokusy stiahla najmä preto, lebo pochopila, že Putin „nemá seriózny záujem“. Pripomenul zrušené stretnutie v Budapešti, ku ktorému podľa neho nedošlo po telefonáte amerického ministra zahraničných vecí Marka Rubia so Sergejom Lavrovom.

„Bolo to po telefonáte Marka Rubia so Sergejom Lavrovým. Títo dvaja ministri zahraničia si zavolali a pochopili, že tu nie je spoločný záujem,“ povedal Valášek.

Kéry však namietal, že ochota ukončiť vojnu podľa neho nie je jednoznačná ani na jednej strane. Poukázal na európsku pomoc Ukrajine a tvrdil, že „chuť ukončiť vojnu nie je ani na jednej, ani na druhej strane“. Valášek mu oponoval, že pomoc Ukrajine nie je „na pokračovanie vojny“, ale na obranu napadnutej krajiny.

„Keď sa Ukrajina prestane brániť, vojna sa neskončí. Stane sa len to, že Rusko bude napredovať ďalej,“ reagoval Valášek. Dodal, že je v záujme Slovenska, aby ukrajinská armáda držala ruské vojská čo najďalej od našich hraníc.

Záruky pre Ukrajinu

Výrazná nezhoda nastala aj pri otázke budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Kéry hovoril o tom, že niekto musí garantovať Ukrajincom bezpečnosť, no zároveň podľa neho musí niekto garantovať Rusku, že Ukrajina nebude členom NATO. Valášek zdôraznil, že po skúsenostiach z minulosti Ukrajina nemôže veriť iba sľubom.

„Dôvera medzi tými dvoma stranami, Ruskom a Ukrajinou, je nulová,“ povedal. Podľa neho musí prípadnú dohodu garantovať niekto, kto má aj reálnu vojenskú silu. „Takto funguje mier. Nie na zbožné priania, ale na schopnosť odstrašiť nepriateľa,“ dodal.

Politici sa dotkli aj otázky, kto by mal Európu pri rokovaniach zastupovať. Kéry spomenul mená Angely Merkelovej či Gerharda Schrödera, no pripomenul, že Merkelová sama hovorila skôr o aktívnom politikovi. Ako možné mená uviedol taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú alebo španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, no dodal, že hovoriť o tom je predčasné.

Valášek však nepovažuje za rozhodujúce, či pôjde o aktívneho politika. Dôležitejšia je podľa neho schopnosť „dorúčiť reálnu finančnú pomoc a prípadne aj vojenskú pomoc“. Predstaviť si vie napríklad spoločnú iniciatívu piatich európskych krajín – Nemecka, Francúzska, Poľska, Talianska a Veľkej Británie.

USA a Irán

Diskusia sa presunula aj k Iránu, Spojeným štátom a Hormuzskému prielivu. Valášek označil súčasný vývoj za „zaujímavý experiment v diplomacii“ a tvrdil, že Spojené štáty sa pokúšajú tam, kde neuspeli vojensky, uspieť peniazmi. Podľa neho sa situácia môže napokon vrátiť k stavu, ktorý už existoval v čase jadrovej dohody s Iránom.

„Bola tu fungujúca dohoda, ktorá znížila iránsky jadrový program,“ povedal Valášek. Kéry v tejto časti s viacerými jeho závermi súhlasil a vyhlásil, že Spojené štáty „nemali jediný dôvod“ ísť do vojenského konfliktu s Iránom.

Oživenie V4?

V závere sa politici venovali aj Vyšehradskej štvorke. Kéry privítal upokojenie napätia po slovných prestrelkách medzi Robertom Ficom a Petrom Magyarom. Podľa neho by mala V4 nastoľovať témy, na ktorých sa krajiny zhodnú, nie tie, ktoré ich rozdeľujú.

„Premiéri V4 sa chcú stretávať pred samitmi EÚ a koordinovať svoje postoje. To je naozaj veľmi dobrá správa,“ povedal Kéry.

Valášek tvrdil, že V4 sa vrátila do hry najmä preto, že zo scény odišiel Viktor Orbán. „Viktor Orbán urobil z V4 v očiach nielen európskych partnerov, ale aj väčšiny vyšehradských krajín nechcené dieťa,“ povedal. Kéry mu oponoval, že problémom nebolo iba Maďarsko, ale aj tesný tandem Maďarska a Poľska, ktoré podľa neho často prezentovali svoje postoje ako spoločné stanovisko celej V4.

Napriek ostrým výmenám sa obaja zhodli aspoň na tom, že regionálna spolupráca môže mať zmysel, ak bude stáť na témach, kde existuje spoločný záujem. Valášek to zhrnul slovami, že Slovensko potrebuje formát, ktorý „navýši náš výtlak a náš vplyv“.