Kým na Slovensku je podľa ústavy minimálny vek prezidentského kandidáta 40 rokov, naopak, vo Francúzsku je to len 18 rokov.
Nový prezident sa ujme úradu v polovici mája 2027, čo bude po dvoch päťročných mandátoch Macrona. „Voľby zostávajú plné neznámych. Koľko bude ľavicových kandidátov? Kto bude zastupovať krajnú pravicu? Ako sa tábor Macrona vysporiada s jeho politickým dedičstvom?” poznamenali noviny Le Monde.
Drastický postoj Mélenchona k dedičstvu
V prípade prvej oázky už existuje čiastočná odpoveď, ktorá sa týka jedného politického veterána. Volá sa Jean-Luc Mélenchon, v auguste oslávi už svoje 75. narodeniny. Politickí protivníci ho označujú za nebezpečného ľavicového extrémistu. Budúcoročné voľby sa stanú už štvrtým pokusom Mélenchona dostať sa do Elyzejského paláca. Minulý týždeň oznámil, že plánuje opäť kandidovať.
Čo by znamenalo víťazstvo Mélenchona? Takpovediac zahraničné i domáce politické zemetrasenie, keby sa odhodlal presadiť naozaj to, čo navrhuje. „Medzi jeho zámery patrí vystúpenie Francúzska z NATO i zníženie veku odchodu do dôchodku na 60 rokov,” pripomenul server Politico.
Čo sa týka druhého bodu, reforma penzijného systému patrí medzi hlavné veci, ktoré sa podarili realizovať Macronovi. Po novom majú Francúzi odchádzať do dôchodku od svojich 64 rokov (nie od 62 ako doteraz), no treba dodať, že účinnosť reformy je pozastavená od roku 2024, keď prezidentov politický tábor po predčasných voľbách stratil väčšinu poslaneckých mandátov. Neskorší odchod do penzie súvisí s tým, že štát je veľmi zadlžený, počet dôchodcov sa zvyšuje a, naopak, detí sa rodí málo.
Z pohľadu bohatých Francúzov drasticky vyznieva nápad Mélenchona obmedziť dedičstvo. Jeho predstava vyzerá tak, že každý občan by mohol počas svojho života zdediť majetok len do celkovej výšky maximálne 12 miliónov eur. Všetko nad túto sumu by podliehalo stopercentnej dani. Fakticky by sa dalo hovoriť o znárodnení.
Mélenchonovi vyfúkla postup Le Penová
Mélenchon ktorý začínal v politike ako komunista a potom bol dlho člen socialistov, sa od roku 2008 uberá vlastnou cestou. Stojí na čele Nepoddajného Francúzska. Pred piatimi rokmi, keď kandidoval tretíkrát, nechýbalo veľa, aby postúpil do finále. Mélenchon získal v prvom kole 21,95 % hlasov. V poradí druhá líderka krajnej pravice Marine Le Penová mu tesne vyfúkla postup so ziskom 23,15 % (v druhom kole prehrala s Macronom, ktorého v prvom kole podporilo 27,85 % voličov).
Má šancu Mélenchon zopakovať dramatické sčítanie hlasov v prvom kole v apríli 2027? Zdá sa, že skôr nie. Vyplýva to prieskumov verejnej mienky. Jeho popularita v porovnaní s rokom 2022 výrazne klesla: svoj hlas by mu dalo maximálne 13 % voličov.
Bardella má ešte len tridsať rokov
Čo sa týka krajnej pravice, nateraz neznáma je odpoveď túto otázku: postaví sa do predvolebnej kampane 57-ročná Le Penová alebo jej politický odchovanec Jordan Bardella, ktorý má ešte len 30 rokov? Fakticky o tom rozhodne odvolací súd. Prečo? Prvostupňová justičná inštancia vlani odsúdila Le Penovú za spreneveru štyroch miliónov eur z rozpočtu Európskeho parlamentu (ide o kauzu fiktívnych poslaneckých asistentov). Súd jej okrem iného uložil zákaz uchádzať sa päť rokov o verejné funkcie. Výsledok odvolacieho konania by mal byť známy v tomto roku.
Takmer isté je, že kandidát(ka) krajne pravicového Národného združenia postúpi do druhého kola. Asi s najväčším ziskom hlasov. Podľa prieskumu, ktorý zverejnil server BFMTV, by Le Penovú podporilo zhruba 35 % voličov, a keby namiesto nej kandidoval Bardella, dostal by okolo 31 % hlasov. Jedna dôležitá poznámka týkajúca sa tohto mladého politika: kým na Slovensku ústava požaduje, aby prezidentský kandidát mal najmenej 40 rokov, naopak, vo Francúzsku sa môže uchádzať o funkciu hlavy štátu občan už od svojich 18 rokov.
Napriek tomu, že verdikt v odvolacom procese s Le Penovou ešte nie je známy, Bardella sa čoraz viac zviditeľňuje. Rôznou formou. Publikoval teraz svoju druhú knihu a hovorí sa o tom, že sa nechal úmyselne odfotiť paparazzami pri Stredozemnom mori, aby sa zviditeľnil nielen ako politik. Fotoreportéri najčítanejšieho francúzskeho týždenníka Paris Match ho zachytili na Korzike s jeho priateľkou. Boli to prvé snímky tohto zaľúbeného páru. Novou láskou Bardellu sa stala 22-rodáčka z Palerma, ktorá pochádza z talianskej aristokratickej rodiny.
Keby 30-ročný Bardella kandidoval a vyhral, stal by sa suverénne najmladším prezidentom v dejinách Francúzska. Macron mal na jar 2027 v čase svojho prvého volebného víťazstva 39 rokov.
Kto by mohol uspieť z centristov?
Čo sa týka ľavicového tábora, asi nebudeme ďaleko od pravdy, keď vyslovíme domnienku, že ani iný potenciálny kandidát zrejme neuspeje v prvom kole volieb. Hovorí sa ešte o prípadnej kandidatúre 48-ročného Raphaëla Glucksmanna, ale aj on by sa pravdepodobne nedostal do druhého kola podobne ako Mélenchon (keby Glucksmann kandidoval, mohol by získať niečo viac ako 10 % hlasov). Teoreticky však môže vzniknúť viac-menej kuriózna situácia, ktorá by ľavičiarom nahrala, o čom bude neskôr reč.
A čo centristi, respektíve politici, ktorí názorovo majú blízko k Macronovi? Vo veľkom predstihu oznámil svoju kandidatúru expremiér Édouard Philippe, urobil to už v septembri 2024 (na čele vlády stál od mája 2017 do júla 2020). V Elyzejskom paláci by tohto 55-ročného politika rado videlo približne 25 % Francúzov.
Vytúžený postup do druhého kola by však mohol Philippovi prekaziť Gabriel Attal. Iný bývalý ministerský predseda, ktorý má 37 rokov. Attal, ktorý riadil vládu od januára 2024 do septembra 2024, je známy tým, čo sa týka súkromného života, že sa otvorene hlási k homosexualite.
Na rozdiel od Philippa zatiaľ Attal nepotvrdil, či bude naozaj kandidovať, ale zdá sa, že podniká kroky, aby vstúpil do predvolebnej kampane na jar 2027. Podobne ako Bardella teraz napísal knihu. Dotýka sa v nej aj sexuálnej inakosti: „Som si istý, že je láskou môjho života,” zdôraznil o svojom partnerovi. Je ním 41-ročný Francúz Stéphane Séjourné, ktorý pôsobí vo funkcii podpredsedu Európskej komisie. Keby sa Attal dostal do Elyzejského paláca, Séjourné by sa ocitol v pozícii „prvej dámy Francúzska”.
Riziko roztrieštenia hlasov
Nie všetci centristi sú nadšení z prípadnej kandidatúry Attala. Prečo? Môže totiž zapríčiniť, že z prvého kola by do finále neprešiel kandidát centristov. Nedá sa totiž vylúčiť, že hlasy veľkej časti voličov by sa roztrieštili medzi Philippa a Attala tak, že ani jeden z nich by sa po zrátaní hlasov neocitol na postupovom mieste. V takom prípade by mohla nastať situácia, z ktorej by vyťažil Mélenchon alebo Glucksmann. V druhom kole by však zrejme ktorýkoľvek z nich prehral či už s Le Penovou alebo s Bardellom.