Kto prepadol a kto obstál? Politológovia rozdali politikom vysvedčenia

„Zbabraná“ konsolidácia, ktorej alternatívne riešenia zostali len pri rečiach, ale aj predbiehanie sa, kto odhalí o súperovi väčšiu kauzu. Politická sezóna sa skončila poslednou júnovou schôdzou parlamentu a na letný odpočinok sa pobrala v stredu aj vláda. Pravda oslovila štyroch politológov, aby zhodnotili, kto získaval a strácal, aké „vysvedčenie“ by vystavili politikom.  

Parlamentné lavice osireli a najbližšie rokovanie kabinetu Roberta Fica (Smer) bude až v druhej polovici augusta. Slovenská politická scéna má za sebou mesiace treníc aj incidentov, ktoré využívala vo svojej prospech protistrana. Ako hodnotia „školský rok“ ministrov a poslancov politológovia, a komu by dali nálepku víťaz a komu by dali porazený?

Udalosti v politike zhodnotili:

• Michal Cirner, politológ z Prešovskej univerzity v Prešove

• Miroslav Řádek, politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne

• Radoslav Štefančík, politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave

• Jozef Lenč, politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Hoci sa politológovia v hodnotení líšia, prakticky všetci sa zhodli, že jednou z top tém sa stala konsolidácia verejných financií. Kým opozícia ju využívala ako jednu z línií kritiky voči vláde, Ficov kabinet sa pokúšal minimalizovať škody, ktoré by sa zrkadlili na volebnom výsledku.

Okrem konsolidácie Řádek a Štefančík poukazujú aj na „fiktívne prorastové opatrenia“, trestné novely či Benešove dekréty. „V podstate všetci ministri, ktorých sa netýkajú rôzne škandály, môžu byť spokojní, hoci nejakými konkrétnymi výsledkami sa pochváliť nevedia,“ zhodnotil Štefančík. Politickú situáciu však podľa Lenča ovplyvnil aj proces s obžalovaným exšéfom polície Tiborom Gašparom (Smer), ktorý je dnes vo funkcii podpredsedu parlamentu.

Cirner podotkol, že politiku vždy formujú vzťahy medzi koaličnými stranami, pretože majú vplyv na akcieschopnosť vlády. Pokračovali problémy s krehkou parlamentnou väčšinou, čo napokon vyústilo do straty rebelujúceho poslanca Jána Ferenčáka. Ficov trojlístok má nateraz k dispozícii tesných 78 hlasov.

„Tlačili pred sebou množstvo rozhodnutí v parlamente a mnohé odsúvajú aj dnes, čo potvrdzuje krehkosť a rôznorodosť koalície, kam patria aj huliakovci a skoro samostatné politické entity ako Taraba či Migaľ,“ skonštatoval Cirner.

Stabilita či krízový manažment?

Síce sa koalícia navonok snažila pôsobiť ako pevný celok, počas sezóny sa viackrát ukázalo, že jej stabilita má svoje trhliny. Naznačujú to podľa odborníkov vzájomné ataky pred médiami a čoraz častejšie odkazy medzi riadkami. „Verejne na seba útočia, najvýraznejší v kritike samotného Fica je pán Danko,“ pripomenul Cirner.

Viacerí politológovia sa však zhodujú, že hnacím motorom bola snaha dovládnuť do konca volebného obdobia. Řádek prirovnal koalíciu k „manželstvu z rozumu“. Partneri síce zo seba nie sú nadšení, ale vedia, že z materiálnych dôvodov musia zväzok znášať. „Potvrdili to najmä hlasovania o nedôvere ako aj dôvere vláde, schválenie štátneho rozpočtu alebo aj schválenie novely ústavy v septembri 2025,“ vysvetlil.

Vláda fungovala v „udržiavacom“ móde aj podľa Cirnera. Odkladala zásadné rozhodnutia a vyhýbala sa komplikovaným reformám, aby si udržala väčšinu. To podľa neho viedlo k stagnácii, čo sa snaží využívať opozícia. „Koalícia väčšinu energie spotrebúva na vlastné prežitie a útoky na opozíciu. Stačí sa pozrieť, ako je zvyčajne paralyzovaný parlament a rokovanie výborov,“ podotkol.

Podobne to vidí aj Lenč, podľa ktorého sa silné reči a nezhody stali už bežnou súčasťou koaličného spolužitia. A to aj napriek tomu, že vláda pracovala ako „namazaný stroj“ a v parlamente sa okrem zopár výnimiek nenašiel dostatočný počet zákonodarcov, ktorí by svojím hlasovaním narušili „pokoj žitia“ koalície.

Najkritickejšie hodnotí fungovanie koalície Štefančík, ktorý ho označil za „permanentný krízový manažment“. „Kríza stability je totiž slovo, ktoré sprevádza túto vládnu koalíciu od jej začiatku. Jediné, čo ich spája, je túžba dovládnuť do riadneho konca a vyhnúť sa porážke vo voľbách, prípadnému odchodu do opozície, prípadne mimo parlament,“ komentoval.

Politické skúšky

Najväčšou skúškou pre koalíciu však bolo podľa dvojice Cirner a Řádek hlasovanie o dôvere vláde na základe zákona o dlhovej brzde. „Koalícia našla 78 poslancov a ukázala, že aj keď je paralyzovaná, je v zásadných momentoch životaschopná,“ uviedol prešovský politológ. Podľa Řádeka tak zvládla „test jednoty“, ktorý potvrdil jej funkčnosť aj bez zásadnejšieho étosu.

Lenč a Štefančík sa prikláňajú k názoru, že koalícia v uplynulých mesiacoch nečelila len jednej rozhodujúcej skúške. „Nemyslím si, že išlo o jeden moment,“ podotkol bratislavský politológ. Dlhodobú krízu dôvery medzi partnermi podľa neho drží pokope tmel zotrvania vo verejných funkciách čo najdlhšie. „Nikto z nich, ani tí, čo si vydupali ministerstvá, netúžia po predčasnom ukončení vládnej koalície,“ domnieva sa.

Najväčšou politickou skúškou bolo podľa Lenča zachovanie koalície na začiatku roka 2025. To sa podľa neho dvojici Robert Fico – Robert Kaliňák podarilo. Zvyšok označil skôr za odozvy či skôr „dotrasy“ koaličného zemetrasenia.

I keď sa odborníci rozchádzajú v tom, či išlo o jednu rozhodujúcu udalosť vo forme hlasovania o dôvere vlády, či skôr o sériu udalostí, na jednom sa zhodli – Ficova vláda napokon testy ustála.

Premárnené príležitosti

Ani opozícia neprežila sezónu bez vlastných problémov. Hoci sa odpovede politológov rozchádzajú v hodnotení jej úspešnosti, zhodujú sa, že oveľa presvedčivejšia bola v kritike vlády ako pri jej vlastných riešeniach.

Zhodli sa, že najväčšou záťažou pre Progresívne Slovensko (PS) sa stala kauza okolo občianskeho združenia Fórum, teda podozrenia súvisiace s mamou opozičného lídra Michala Šimečku. Lenč a Štefančík by k tomu pripojili ešte odhalenie investigatívnych novinárov, ktorí zistili, že z peňazí združenia sa mali preplácať aj účty za telefón lídrovi PS.

PS reagovalo spočiatku miernejším tónom, neskôr sa však komunikačná stratégia stala „viac agresívnou a populistickou“. Štefančík poukázal na odkrývanie papalášskych a rodinkárskych manierov niektorých predstaviteľov vládnych strán.

„Vtedy boli najviac počuť. A určite by som nevynechal zozbieranie podpisov pod referendum. O jeho zmysluplnosti môže byť diskusia, ale to, že to dokázala mimoparlamentná strana, je veľká vec a svedčí to aj o vysokej miere nedôvery, ktorá táto vládna koalícia má medzi ľuďmi,“ zhodnotil Štefančík.

Řádek naopak vyzdvihol aktivitu opozície počas celého obdobia. Myslí si, že je dokonca intenzívnejšia ako v minulosti. Darí sa jej pripravovať protesty a pridružené politické happeningy, aktívni sú aj europoslanci a zákonodarcovia na pôde domáceho parlamentu vypäto obštruujú. Na druhej strane si všíma, že opozícia niekoľkokrát premárnila príležitosť získať takzvaných odpadlíkov z prostredia koalície pre svoju vec.

Cirner poukázal na to, že koalícii sa mnohokrát darilo zručne odvádzať pozornosť od tém, prekrývať ich a nastoľovať vlastné. „Opozícia sa akoby trápila a často nedokázala využiť kauzy a zlyhania vlády,“ myslí si. Lenč by jej vytkol, že neponúkla alternatívu k „zbabranej“ konsolidácii a za politickú chybu považuje, že od rečí neprešla ku konkrétnym návrhom.

Víťazi a porazení

Rany na povesti tak utrpeli obe strany politického spektra. Řádek si myslí, že za ostatný polrok stratilo politický kapitál najmä PS. Smer sa zastabilizoval a v uplynulých mesiacoch sa mu dokonca podarilo mierne posilniť. Na sile získavali podľa neho menšie subjekty ako SaS a Demokrati, avšak na úkor šimečkovcov.

„V koalícii je to Smer, ktorý navzdory všetkému preferenčne prestal klesať, svoje preferencie stabilizoval a je neustále v politickej ofenzíve. Porazeným koalície sú jednoznačne Hlas a SNS,“ zhodnotil Lenč.

Špecifickejší bol Štefančík, za porazeného politickej sezóny považuje lídra SNS Andreja Danka. Stále je totiž jediným predsedom koaličnej strany, ktorá nemá pod kontrolou žiadne ministerstvo. Rozdala ich totiž straníckym nominantom, ktorí nie sú jej členmi.

„Lúzrom je určite aj strana Hlas, pretože sa permanentne prepadá v prieskumoch verejnej mienky. Tento rok nebol dobrý ani pre PS, pretože Michal Šimečka nevedel jednoznačne vysvetliť, prečo niekto musí dospelému človeku preplácať telefónne účty z verejných zdrojov. To, že to neuškodilo strane, nie je podstatné, dôležité je, že je to pre lídra strany strašná hanba,“ myslí si zase Štefančík.

Víťazmi z opozičného brehu môžu byť podľa neho dve strany. SaS, ktorej sa podarilo prežiť výmenu Richarda Sulíka za Branislava Gröhlinga. Druhou sú podľa neho Demokrati, ktorým sa podarilo dotiahnuť do konca snahu o vypísanie referenda.

Lenč si myslí, že najvýraznejšie v opozícii narástol šéf Hnutia Slovensko Igor Matovič a hnutie Republika. „Nenávistný populizmus je v tomto smere, zdá sa, devízou, s ktorou tieto politické subjekty vedia pracovať a možno preto sa aj Progresívne Slovensko začalo komunikačne meniť,“ povedal.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Štvrtá Ficova vláda
opozícia
Michal Šimečka
Robert Fico

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.