Kto rekordne zadlžil Slovensko? Dva grafy, ktoré ukazujú príčiny rozpočtových problémov

Druhá a tretia vláda Roberta Fica nevyužili dobré časy na zníženie dlhu. V tomto volebnom období sa náklady na splátky za vysoký dlh zdvojnásobili.  

Úsvit súčasných slovenských dlhových problémov datujeme do obdobia finančnej krízy. Tá poslala prakticky všetky vyspelé svetové ekonomiky vrátane Slovenska do hlbokej recesie. V Európe sa k prvotnému šoku pridali ešte dlhové problémy Grécka a ďalších južanských ekonomík, ktoré ohrozovali celistvosť menovej únie až do leta 2012.

Slovenský parlament v tomto čase ukázal nevídanú súdržnosť a na sklonku roku 2011 schválil „dlhovú brzdu“, oficiálne ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. O tom, že si zákonodarcovia uvedomovali význam rozpočtovej disciplíny, svedčí nielen fakt, že za zákon hlasovali takmer všetci (146 zo 147 prítomných), ale aj to, že návrh spoločne predložili zástupcovia všetkých vtedajších poslaneckých klubov (Smer, SDKÚ, SaS, Most-Híd, KDH, SNS).

Počas týchto kríz sa hrubý dlh Slovenska zvýšil o 26 percentuálnych bodov, teda z úrovne 28,6 percenta HDP na 54,6 percenta, ukazuje analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ide o príklad toho, ako ekonomické krízy dokážu v krátkom čase rozvrátiť verejné financie, hoci vypuknú v zahraničí.

3 fotky v galérii

Historický vývoj verejného dlhu Slovenska

Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Hospodárska situácia sa v nasledujúcich piatich rokoch výrazne zlepšila, no dlh výraznejším spôsobom neklesal. V období medzi rokmi 2014 až 2019 sa znížil o 6,6 percentuálneho bodu. Ekonomika rástla, nezamestnanosť klesala a uvoľnená menová politika ECB výrazne znižovala náklady na financovanie dlhu. Napriek tomu Slovensko naďalej hospodárilo deficitne a verejný dlh sa iba mierne znížil z 54,6 percenta HDP v roku 2013 na 48 percent HDP v roku 2019, poukazuje RRZ.

V porovnaní s ostatnými krajinami V4 došlo na Slovensku k najmenšiemu poklesu zadlženia.