Kto sú írski kočovníci? Luxusné autá, karavany a život, ktorý väčšina Slovákov nepozná

Luxusným autom zrazil cyklistu, nepomohol mu a z miesta zbabelo ušiel. Správanie mladého Íra, s ktorým sa spája tragická nehoda pri Čunove, vyvolalo rozhorčenie aj otázky o komunite, z ktorej pochádza. Ako žijú kočovní Íri a prečo každý rok zakotvia aj na Slovensku?  

K nehode došlo ešte 20. júla pri vodnom diele Čunovo. Mladý vodič, 15-ročný Ír John F., mal zraziť autom 51-ročného cyklistu. Po incidente sa pri ňom na krátky čas zastavil a z miesta činu odišiel bez snahy zachrániť mu život.

Opustil zraneného

Podľa medializovaných informácií mladík opustil nielen zraneného, ale aj krajinu a smeroval do Maďarska, kde sa neskôr našlo poškodené auto. Polícii sa ukrýval niekoľko dní.

Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V vzniesol voči mladíkovi obvinenie pre trestný čin neposkytnutia pomoci v štádiu pokusu. Sudca bratislavského mestského súdu napokon žiadosti o väzobné stíhanie nevyhovel, prijal písomný sľub mladíka, že sa dostaví na ďalšie vyšetrovacie úkony a veci súvisiace s prípadom. Prihliadol aj na jeho vek.

S rodinou mal byť ubytovaný v neďalekom kempe a z vyjadrení miestnych vyplýva, že pricestoval so širšou komunitou kočovných Írov.

Etnologička: Nie sú to “cigáni”

Známa slovenská etnologička Katarína Nádaská, ktorá sa o írskych kočovníkov profesijne zaujímala, hovorí, že pomenovanie „gipsy“ (cigáň, pozn. red.) je v ich prípade nesprávne. „Toto nie je pravda, pretože írski kočovníci nemajú žiadne genetické prepojenia s Rómami. Je to samostatná biela etnická skupina keltského pôvodu,“ uviedla pre Pravdu.

Nádaská vysvetlila, že táto etnická skupina má dlhú historickú tradíciu, hoci írska vláda ju uznala za národnostnú menšinu v roku 2017. Genetické výskumy ukázali, že kočovníci sa oddelili od väčšinovej populácie približne pred 300 rokmi. Pravdepodobne počas obdobia Oliwera Cromwella, kedy veľa drobných roľníkov prišlo o pôdu.

Kým jeden prúd tejto časti obyvateľstva sa vysťahoval do Nového sveta, druhá časť Írov sa rozhodla zostať a kočovať. Využívali na to vozy zapriahnuté koňmi a živili sa ako drotári, opravári hrncov či obchodníci s koňmi. Pri kočovaní a chove zvierat zotrvali dodnes. „Zaujímavosťou je, že majú svoj špecifický tajný jazyk, ktorý je kombináciou írčiny, angličtiny a galčiny. Ani domáci obyvatelia v Írsku im celkom nerozumejú,“ priblížila Nádaská.

Luxusné karavany a autá

Kone podľa etnologičky odkazujú nielen na ich kultúrnu identitu, ale sú aj symbolom prestíže a spoločenského statusu. Vo svete je dokonca uznávané plemeno írsky cob, ktoré vyšľachtili na prácu.

Zapriahnuté vozy a maringotky časom vymenili za luxusné vozidlá. Kým kedysi boli pre nich symbolom statusu voz a kôň, v súčasnosti je to veľké auto a karavan. Obytné prívesy sú vybavené kožou, mramorom, pozlátenými vodovodnými batériami, kryštálmi či zabudovanou elektronikou.

„Mladí ľudia súťažia medzi sebou, kto má drahšie a výkonnejšie vozidlo. Keď si prejdete tábor, iné značky ako BMW, Mercedes a Range Rover, nenájdete. V poslednom období sú veľmi populárne obrovské mohutné americké pikapy,“ opísala etnologička.

Z čoho žijú, keď kočujú

Na Britské ostrovy, kde majú vyhradené miesta na táborenie, sa írski kočovníci vracajú len cez zimu. Teplejšie mesiace od jari do neskorej jesene cestujú naprieč kontinentálnou Európou a cez letné prázdniny zakotvia zvyčajne v našich končinách. V posledných desiatich rokoch majú v mimoriadnej obľube strednú Európu, vrátane Slovenska, kde si pravidelne vyberajú najmä Senecké jazerá a Čunovo, no čoraz častejšie sa usádzajú aj na Balkáne, kde sú pravidlá voči karavanom benevolentnejšie ako u nás alebo v Írsku.

„Je to kombinácia ekonomických záujmov, kultúrnych tradícií a praktických výhod, ktoré im Slovensko a stredoeurópsky región ponúka. Snažia sa uchytiť na sezónnych prácach. Mnohí muži ponúkajú remeselné práce – asfaltovanie ciest, dvorov, čistenie fasád na rodinných domoch, opravy striech. Sú celkom zruční klampiari. Prípadne ponúkajú náradie na predaj. Skúšajú s tým uspieť aj u nás,“ priblížila odborníčka.

Nielen v cudzine, ale aj doma v Írsku je táto skupina podľa etnologičky prijímaná s predsudkami, a to aj preto, že je medzi nimi vysoká nezamestnanosť a živia sa sezónnou prácou. Deti nechodia do školy, učia ich doma. „Je len veľmi malé percento detí, ktoré dokončia strednú školu,“ pokračovala.

Spôsobom života pripomínajú etnologičke „kolotočiarske rodiny“ z minulosti, ktoré takisto putovali od jari do neskorej jesene. Hoci žili dobrodružný život, popri prevádzke kolotočov mali deti problém so školskou dochádzkou. Kým na Slovensku rodiny kolotočiarov postupne miznú, komunita írskych kočovníkov je životaschopná.

Foto:
Pavol Zachar
TASR
Známa slovenská etnologička Katarína Nádaská.

Ženy v kuchyni, muži s pohárikom

Luxus a prehnané zdobenie nechýbajú podľa Nádaskej ani na kočovníckych svadbách. Nie je výnimočné, že ženích a nevesta uzatvárajú zväzok veľmi mladí, často už vo veku 16 rokov. „Je tradícia, že partnerov pre svoje deti vyberajú rodičia. Keď ich nevyberajú, musia ich schváliť v rámci komunity. Nie je možné, aby svadbu uzavreli bez rodičovského súhlasu,“ vysvetlila.

Deti dostávajú pri osamostatnení od rodičov luxusné terénne auto a príspevok na kúpu karavanu. „Keď sa vezmú a majú vlastné deti, tak potom často chodia dve až tri rodiny kvôli tomu, aby si na ceste pomáhali. Ľahšie tak nájdu prácu. Niečo iné je leto, keď pracujú minimálne,“ pokračovala. Spolu cestujú všetky vekové kategórie, vrátane batoliat a seniorov. „Mladá generácia veľmi rada trávi čas večer na rôznych diskotékach alebo na zábavách,“ pokračovala.

Komunita má podľa etnologičky prísne nastavené rodové role. „Úloha muža je vždy zabezpečiť rodinu,“ poznamenala. Napriek tomu, že nepracujú každý deň, obchodujú s koňmi alebo sa venujú liečiteľstvu, vrátane liečenia dobytka, či podkúvania koní.

„Úloha žien je starať sa o domácnosť. Karavan musí byť tip-top. Každý deň sa upratuje, prášia sa koberce,“ opisovala ďalej. Írski kočovníci majú podľa etnologičky extrémne prísne pravidlá hygieny. „Riad nemôžete umývať v rovnakom umývadle ako textílie alebo osobné oblečenie,“ priblížila.

Ženy sa už po svadbe na diskotéky samé nedostanú. „Keď sa žena vydá, nemá právo chodiť na zábavy veľmi. Výlučne vtedy, ak ju pozve manžel. Vydaté ženy už nechodia na zábavy,“ poukázala. Obyčajne teda varia, upratujú a starajú sa o deti. „Muži majú počas kempovania „ľahšiu prácu“ – sedia v hostincoch alebo popíjajú alkohol,“ podotkla etnologička.

Hluční susedia

Komunita je veľmi silne nábožensky založená a veľká časť kočovníkov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Kočovníci sa však podľa Nádaskej neintegrujú. Počas dňa popíjajú alkohol v kempe, večer organizujú masívne oslavy alebo vyjdú na diskotéku.

Nádaská si ich spôsob života bola pozrieť aj zblízka. Hoci ide o uzatvorenú skupinu, keď sa s nimi dáte do reči, sú priateľskí. Počas letných mesiacov si na Slovensku robia obdobie nepretržitých zábav. Ich nátura tak môže iným prekážať, pretože sú hluční. Z podnikov sa vracajú nad ránom a v kempe často ešte pokračujú.

Keďže majú radi družný rodinný život, dohodujú sa, kde sa stretnú. „Podľa posledných zistení si vybrali slovenské kempy, ktoré im slúžia ako bezpečné základne. Tu veľmi často organizujú zásnuby, svadby, veľké rodinné oslavy. To je jeden z dôvodov, prečo to tam tak žije a sú veľmi hluční,“ povedala ďalej. To je však menej atraktívne pre domácich turistov, ktorí kvôli ich temperamentu odchádzajú.

Svoju skúsenosť má s kočovnými Írmi aj Matej (33), ktorý ich správanie označil za arogantné a márnotratné. Keď totiž pred viac ako desiatimi rokmi pracoval ako študent v bufete na Seneckých jazerách, boli častými zákazníkmi.

„Všetko sa im u nás zdalo veľmi lacné, tak si objednávali veľa pív a americkú whisky. Chceli od nás, aby sme im poháre s pivom priebežne vždy dočapovali, pretože u nich je to vraj bežné. Keď sme to odmietli robiť, vypili polovicu piva, nechali ho tam a objednali si ďalšie. To isté aj v prípade whisky. Keď sa roztopil ľad v pohári, už sa ho nedotkli a objednali si ďalšiu rundu,“ opísal zákaznícke správanie kočovných Írov.

Vysoké účty vždy vyplatili, no zamestnanci bufetu od nich nikdy nedostali ani cent na prepitné. „Deti dostávali vreckové 50 eur na deň a kupovali si za to len samé hlúposti,“ kritizoval prístup rodičov.

Foto:
FB Polícia SR
15-ročný Ír John F., mal spôsobiť dopravnú nehodu, zraneného nechať na mieste bez pomoci a z miesta činu ujsť.

Nasadili policajtov

Žiaden vážny incident s nimi však nezažil, i keď medzi bufetármi sa šírili klebety, ako skupina kvôli záverečnej zdemolovala jeden z bufetov. „Či je to pravda, neviem, ale zhruba od toho času na Seneckých jazerách začali hliadkovať policajti,“ pokračoval.

V roku 2011 obsadilo podľa vtedy medializovaných informácií zhruba 400 Írov. Boli drzí, vyhrážali sa bitkami a kradli a došlo medzi nimi aj fyzickému násiliu. O rok neskôr vraj problémy ustúpili. Mesto vtedy na jazerá nasadilo mestských policajtov, ktorí tam hliadkovali.

Hluční Íri sa síce dostávajú do potýčok, Nádaská však upozorňuje na zhovievavosť s ich temperamentom. „Nesporia peniazmi, takže väčšina prenajímateľov alebo stánkarov si ich pochvaľuje, pretože sú veľmi štedrí. Objednávajú si najluxusnejší alkohol, jedlá. Na diskotékach míňajú peniaze,“ poukázala.

Bezohľadné správanie

Na bezohľadné správanie mladého kočovníka doplatil nedávno životom 51-ročný muž na bicykli. Ír John F. spôsobil tragickú dopravnú nehodu a cyklistu usmrtil. „Celkovo sa bezohľadne premávajú na silných autách. Pätnásťročný mladík z Írska zrazil cyklistu a z miesta nehody utiekol,“ pripomenula s tým, že často nerešpektujú dopravné predpisy.

Ako podotkla, zvyšok celej skupiny veľmi rýchlo zbalil karavany a z kempu sa vyparili. „Nebudem to hodnotiť, ale rozhodnutie, že mladíka pustili s tým, že rodičia sa za neho zaručili, je trošku úsmevné. Myslím si, že asi ťažko ho už niekto pred slovenským súdom uvidí,“ podotkla.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
kočovný život
kempy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.