Pravdepodobne uvidíme minimálne ešte jedno kolo eskalácie. A potom možno zmiernenie vojenských akcií, ale zvýšenie ekonomického tlaku na Irán.
V akej fáze je americko-izraelská vojna proti Iránu?
Povedala by som, že sa nachádzame v momente rekalibrácie vojny. Teda akejsi zmeny nastavenia a jej prehodnocovania. Vojna sa začala veľkými akciami. Samozrejme, atentátom na najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chámeneího a likvidáciou viacerých veliteľov revolučných gárd. Je však zložité dlhodobo udržať takúto úroveň intenzívnych vojenských akcií. Konečným cieľom má byť odstránenie hrozby, ktorú iránsky režim predstavuje pre Blízky východ, ale aj pre svet. Lenže vláda v Teheráne je pri moci takmer pol storočia. Nie je možné odstrániť ju len prostredníctvom intenzívnych útokov a, ako som povedala, ani v nich nie je možné dlhodobo pokračovať. Takže v mnohých ohľadoch nie je prekvapujúce, že sa nachádzame v období rekalibrácie. Irán od USA teraz dostal čas na to, aby reagoval. Nemalo by zmysel hneď nasadiť proti režimu všetko. Je lepšie vyvinúť na Teherán vojenský, ekonomický a diplomatický tlak a dať Iránu priestor na reakciu, čo znamená dať príležitosť na dosiahnutie kompromisu. No režim nereaguje pozitívne. Očakávam teda, že sa blížime ku koncu tohto obdobia rekalibrácie.
Povedali ste, že cieľom je odstránenie hrozby, ktorú predstavuje iránsky režim, ale ako ju definujete?
Pokiaľ ide o to, ako definovať odstránenie hrozby, ktorú iránsky režim predstavuje: po prvé, je to Irán, ktorý nemá jadrové zbrane. Po druhé, je to Irán, ktorý nebude na destabilizáciu krajín na Blízkom východe využívať svoje najrôznejšie skupiny. A po tretie, je to Irán, ktorý nebude mať balistické rakety, ktoré by mohli byť nasadené proti Izraelu, arabským krajinám, ale aj mimo regiónu. Je nepravdepodobné, že by Irán pristúpil na kompromis vo všetkých týchto oblastiach.
Čítajte viac Sú už Ukrajina a Irán súčasťou svetovej vojny? Pre Pravdu odpovedá americký plukovník
Prečo si to myslíte?
Pre Teherán sú dôležité dve veci. Prvou je rešpektovanie pilierov vládnej politickej ideológie a jedným z nich je takpovediac export revolúcie. Ak by režim opustil skupiny v regióne, s ktorými spolupracuje, nazmar by vyšlo všetko, čo do toho investoval vrátane obetí medzi Iráncami. Znamenalo by to, že by sa v očiach ľudí znížila legitimita vlády. Rovnako je to dôležité pri druhej veci. Režim, a opäť je to kvôli politickej ideológii, vníma Izrael a USA ako dvoch satanov. Stratil by veľa zo svojej dôveryhodnosti, keby ustúpil tlaku USA a Izraela. Preto neočakávam, že režim pristúpi na kompromis.
Neocenili by Iránci, keby vláda v Teheráne povedala, že sú potrebné kompromisy, aby sa skončila vojna?
Iránsky režim sa usiluje hrať kartou, ktorú predstavuje uzavretie Hormuzského prielivu. Teherán chce, aby ho mohol aspoň čiastočne kontrolovať, a ešte by na tom zarábal. Irán prezentuje tento scenár, pretože ak by ho Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo považovali za prijateľný, akýkoľvek kompromis, ktorý Teherán urobí napríklad v oblasti programu balistických rakiet, by doma vedel predať. Je však nepravdepodobné, že by to mohlo fungovať. Ak by medzinárodné spoločenstvo súhlasilo s takýmto precedensom, otvorilo by to dvere pre ďalšie podobné scenáre vo svete. Pre Irán platí, že akýkoľvek kompromis musí dokázať doma prezentovať ako víťazstvo. To však nie je prijateľné pre USA. Situácia môže byť trochu odlišná v prípade niektorých krajín Perzského zálivu, ktoré majú pocit, že aspoň v krátkodobom horizonte by bolo lepšie sa s Iránom dohodnúť. A to preto, že sa dostali do vojny, ktorú si nevybrali. Tieto štáty by neboli proti, keby sa situácia vrátila pred 28. február. Keby sa to však aj stalo, nebude to znamenať koniec vojny. Neprinesie to vyriešenie krízy, pretože kým bude iránsky režim existovať, bude chcieť obohacovať urán a sponzorovať svoje skupiny a bude naďalej predstavovať bezpečnostnú hrozbu pre Izrael a krajiny Perzského zálivu.
Čítajte viac Naučili sa Iránci aj od Rusov, ako zaútočiť na Európu? Expert hovorí o „čudných“ teroristoch Takže všetko bude pokračovať podobne, ako sme to videli v posledných mesiacoch? Teda ďalšou vlnou útokov?
Áno, a tak ako mnoho vojen, aj táto prebieha v epizódach. Pravdepodobne uvidíme minimálne ešte jedno kolo eskalácie. A potom možno zmiernenie vojenských akcií, ale zvýšenie ekonomického tlaku na Irán, a azda snahu napríklad prostredníctvom Ruska a Číny komunikovať s Teheránom. Pravdepodobne budeme v určitej dobe svedkami rôznych kombinácií týchto druhov nástrojov a rôznych konfigurácií. Je ťažké predpovedať, kedy presne by to mohlo viesť k rozhodujúcemu výsledku. No kým bude mať iránsky režim kapacitu na obohacovanie jadrového materiálu, skupiny schopné destabilizovať región a balistické rakety, najmä pre Izrael to nebude prijateľný stav.
Kto teda vyhráva vojnu? Môžeme pravdepodobne povedať, že z vojenského hľadiska USA a Izrael. Na druhej strane je tu obrovský tlak na prezidenta Trumpa. V USA sa blížia voľby a vojna je od začiatku problematická aj pre spojencov USA. Stále je uzavretý Hormuzský prieliv, čo má značný vplyv na globálnu ekonomiku.
V tejto chvíli vojnu nevyhráva nikto. USA však nie sú slabšie, no Irán určite je. Myslím si, že otázky o víťazoch alebo porazených sú v tejto fáze stále trochu predčasné. Vláda v USA síce platí politickú cenu, ktorá prišla s rozhodnutím vstúpiť do vojny, ale režim v Teheráne stratil oveľa viac. Napríklad v Libanone bolo hnutie Hizballáh, ktoré je prepojené na Irán, najmocnejšou politickou stranou v krajine. To už neplatí. Hizballáh má stále vplyv a dokáže narúšať veci, ale je to veľká zmena v porovnaní s obdobím, keď bol najdominantnejším aktérom v Libanone. Vidíme teda, že Irán v skutočnosti stráca, pokiaľ ide o jeho „proxy“ model na Blízkom východe. Dochádza tam k významnému posunu. Dokonca to platí aj v Iraku. Niektoré milície podporované Teheránom sú tam stále aktívne a veľmi lojálne. Avšak drvivá väčšina frakcií Ľudových mobilizačných síl sa rozhodla nezasahovať do tejto vojny na strane Iránu, pretože nechcú prísť o politické a ekonomické výhody, ktoré doma v posledných rokoch využívali. Húsíovci v Jemene majú vlastnú dohodu so Saudskou Arábiou, ktorá obmedzila ich vstup do vojny. Vplyv Iránu na Blízkom východe naozaj výrazne zoslabol. Navyše režim v Teheráne znáša ekonomické náklady, na čo je, samozrejme, zvyknutý, keďže so sankciami žije už desaťročia. Ale aj tak je to preň bolestivé. Nemôžeme teda tvrdiť, že len preto, že režim v Iráne je stále na svojom mieste, všetko funguje ako zvyčajne. Je to odkaz, ktorý chce Teherán šíriť. Ako som povedala, nie sme vo fáze, že by niekto mal vo vojne vyhlasovať víťazstvo. Ale v skutočnosti sme svedkami vojenského, ekonomického a politického oslabenia Iránu.