
Kubánske zdravotníctvo, svojho času jedno z najlepších v Latinskej Amerike, zápasí s krízou, ktorú tento rok bezprecedentne zhoršilo americké ropné embargo.
Každodenné výpadky elektriny, často spojené so zastavením dodávok vody, postihujú aj nemocnice, ktoré aj preto majú na čakacích listinách na chirurgickú operáciu viac ako 100 000 pacientov. Rastú napríklad aj počty nakazených horúčkou chikungunya, ktorú prenášajú komáre, množiace sa v haldách odpadkov na uliciach, na ktorých odvoz nie je palivo, opísal server CiberCuba.
“Prečo by som chodila do nemocnice? Tam sú davy ľudí s horúčkou, akú som mala ja. Lenže zdravotníci tam nemajú ani kapacitu na vykonanie testov, ani injekčné striekačky na odber krvi,” popísala tento týždeň kubánska novinárka Yoani Sánchezová, u ktorej sa prejavili príznaky tejto horúčky. “Kvôli výpadkom prúdu v nemocnici nejazdia výťahy a v tomto stave by som 14 poschodí nevyšla,” dodala. Choroba v posledných mesiacoch zasiahla veľkú časť jej rodiny i susedov, takže jej lekárnička je prázdna. Našla len dve tablety dipyrónu (metamizol) na bolesť a teplomer si požičala u susedov.
S nedostatkom liekov sa na Kube ale stretávajú aj nemocnice a lekárne majú takmer prázdne regály. Server CiberCuba napísal, že tento rok v apríli na Kube chýbalo asi 70 percent liekov zo základného zoznamu liečiv a že podľa prieskumu si len asi päť percent Kubáncov dokáže lieky bez väčších problémov zaobstarať. Výrobu liekov, rovnako ako všetko ostatné, v krajine komplikujú mnohohodinové každodenné výpadky elektriny.
To, že je kubánske zdravotníctvo na pokraji kolapsu, priznal vo februári tohto roku aj tamojší minister zdravotníctva José Ángel Portal, ktorý krízu pripísal americkému ropnému embargu. Podpredseda kubánskej komunistickej vlády Eduardo Martínez Díaz americké sankcie označil dokonca za “genocídu”. “Máme výrobné závody zatvorené, pretože nemajú palivo. Táto blokáda je skutočnou genocídou. Neviem, ako inak to popísať,” povedal Martínez Díaz.
Kuba v tme, už druhýkrát za štyri dni
Zdroj:
Reuters
Podľa opozície ale stojí za prepadom kubánskeho zdravotníctva, ktoré sa zhoršuje už viac rokov, masová emigrácia lekárov, korupcia a roky nedostatočných investícií do zdravotníckej infraštruktúry.
Napríklad novorodenecká úmrtnosť na Kube vzrástla od roku 2018 z 0,4 percenta na takmer jedno percento v roku 2025. Tento rok začiatkom roka to v Havane bolo dokonca 1,4 percenta, čo bolo najviac v kubánskej metropole za viac ako dvadsať rokov.
Kuba zažíva aj demografickú krízu. Vlani sa tam narodilo iba 68.051 detí, čo bolo asi o 3100 menej ako v roku 2024. Pôrodnosť na Kube klesá už dlho a asi 26 percent populácie je tam teraz starší ako 60 rokov. Počet obyvateľov sa aj v kvôli emigrácii znížil podľa agentúry EFE od roku 2017 z asi 11,2 milióna na 9,4 milióna koncom minulého roka. Len v roku 2025 krajinu opustilo približne štvrť milióna ľudí.
Kuba niekoľko rokov zápasí s ekonomickou krízou, ku ktorej prispeli aj americké sankcie. Tie zostril americký prezident Donald Trump, ktorý tento rok v januári nariadil zastavenie venezuelských dodávok ropy na Kubu po tom, čo americké jednotky uniesli venezuelského autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura. Trump tiež koncom januára podpísal dekrét, podľa ktorého hrozia clá každej krajine, ktorá by ropu na Kubu dodávala.
Spotreba elektriny na Kube je pokrytá za dvoch tretín dovozom palív, do vlaňajška to bola najmä ropa z Mexika a Venezuely. Palivá nie je na Kube dosť ani na zásobovanie obchodov, na zvoz odpadkov či na dopravu ľudí do práce. Niektorí vymýšľajú rôzne nevšedné alternatívy, napríklad auto prerobené na drevené uhlie. V uliciach Havany začali jazdiť aj taxi na solárne panely, uviedla tento týždeň CNN.
Témy:
Kuba
zdravotníctvo
USA
ropné embargo
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


