Kult osobnosti a strach zo smrti: Putin túži žiť večne, majú mu pomôcť orgány z 3D tlačiarne a genetické modifikácie

Program zameraný na predĺženie života bol oficiálne spustený v roku 2024.  

Ruské ministerstvo vedy prostredníctvom námestníka Denisa Sekirinského nedávno oznámilo pokrok vo vývoji génovej terapie, ktorá má spomaliť starnutie buniek. Tento projekt spadá pod Putinovu iniciatívu „nových technológií na zachovanie zdravia“. Podľa informácií denníka The Wall Street Journal do nej Kremeľ investoval už 26 miliárd dolárov.

Program s politickým pozadím a rodinnými väzbami

Program zameraný na predĺženie života bol oficiálne spustený v roku 2024. Jeho ambíciou je zachrániť do roku 2030 približne 175-tisíc životov. Kritici režimu si však všimli, že toto číslo sa nápadne zhoduje s nezávislými odhadmi strát, ktoré ruská armáda utrpela od začiatku invázie na Ukrajinu.

Riadenie tejto strategickej iniciatívy majú v rukách Putinovi najbližší ľudia:

• Marija Voroncovová: Prezidentova dcéra a uznávaná endokrinologička, ktorá dohliada na genetický výskum.
• Michail Kovalčuk: Fyzik a riaditeľ Kurčatovovho inštitútu (bývalého sovietskeho jadrového centra). Jeho brat Jurij Kovalčuk patrí k Putinovým kľúčovým spojencom a mediálnym investorom.

Téma dlhovekosti Putina sprevádza dlhodobo. V minulosti sa spoliehal napríklad na lekára Vladimira Chavinsona, ktorý presadzoval peptidovú terapiu z teľacích tkanív a tvrdil, že človek je stvorený na to, aby sa dožil 120 rokov. Chavinson, ktorý chcel predĺžením života lídra zabrániť politickej kríze, zomrel v roku 2024 vo veku 77 let.

Orgány z 3D tlačiarne a laboratóriá v telách zvierat

Aktuálny štátny výskum sa zameriava na dve hlavné oblasti:

• Biotlač: 3D tlač funkčných ľudských orgánov. Ruskí vedci tvrdia, že úspešne vygenerovali ľudskú chrupavku a myšiu štítnu žľazu.
• Xenotransplantácia: Pestovanie ľudských orgánov v telách geneticky vhodných miniprasiat.

Cieľom je spustiť plnú produkciu takto získaných orgánov do konca tohto desaťročia. Podľa Michaila Kovalčuka veda smeruje k tomu, že ľudské telo bude možné v podstate neobmedzene opravovať, hoci o absolútnej nesmrteľnosti je podľa neho ešte predčasné hovoriť.

Od vedy ku kryokomorám a tajnostkárstvu

Okrem akademických projektov Putin inklinuje aj k menej konvenčným metódam, akou je kryoterapia. Už v roku 2018 prekvapil vtedajšieho rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, keď mu s nadšením opisoval zdravotné prínosy pobytu v komore s teplotou mínus 112 stupňov Celzia.

Na rozdiel od projektov západných miliardárov však ruský výskum doteraz nepriniesol takmer žiadne štúdie, ktoré by prešli nezávislým recenzným konaním v medzinárodných vedeckých časopisoch. Alexander Ostrovskij, pionier ruského biotisku, ktorý krajinu opustil po invázii na Ukrajinu, upozorňuje, že bez publikovaných výsledkov ide skôr o nesplniteľné sny než o reálnu vedu. Podľa neho vedci v štátnych agentúrach hovoria prezidentovi len to, čo chce počuť, aby nestratili štedré financovanie.

Kult sily verzus strach z biologického úpadku

Hoci si 73-ročný Putin dlhé roky buduje imidž vitálneho siláka – či už jazdou na motocykli, hraním hokeja alebo lovom bez trička – v súkromí vykazuje extrémnu úzkosť z chorôb a starnutia. Tento strach sa naplno prejavil počas pandémie, kedy zaviedol drastické karantény, dezinfekčné tunely pre návštevy a extrémne dlhé stoly, ktoré sa stali celosvetovým symbolom jeho izolácie a strachu z bacilov.