Diplomati EÚ odmietli hrozby Ruska, že chystá zničujúce útoky na Kyjev a diplomatov EÚ i s cudzincami vyzvalo, aby mesto opustili.
„Rusko sa opäť vyhráža diplomatom a cudzincom a žiada nás, aby sme opustili Kyjev. Ale my nikam neodchádzame!” napísala na Facebooku Mathernová, slovenská diplomatka, ktorá na Ukrajine pôsobí už tri roky. Vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí považuje za majstrovskú ukážku pokrytectva.
„Režim, ktorý roky bombardoval obytné budovy, múzeá, pôrodnice, školy a elektrárne, teraz zrazu hovorí jazykom „medzinárodného humanitárneho práva“ a „ženevských konvencií“. Ten istý režim, ktorý každú noc podniká raketové a dronové útoky na civilistov, teraz varuje ostatných, aby sa držali bokom,“ rozhorčila sa.
Zvyknutí na hrozby
Ako Mathernová vysvetlila, EÚ chápe, čo to znamená – Rusko chce vraj nahnať strach a vyvolať paniku, aby Ukrajinu izolovalo.
„Nebude to fungovať. EÚ nikam neodchádza. Zostávame v Kyjeve. Zostávame s Ukrajinou. Hrozby voči diplomatom a medzinárodným organizáciám nie sú znakom sily. Sú znakom zúfalstva. Čím agresívnejší a hrozivejší je Kremeľ, tým jasnejšie je, že Putinov režim chápe, že nedokáže zlomiť odolnosť Ukrajiny ani podporu jej partnerov,“ zhodnotila.
V rovnakom duchu sa v pondelok vyjadril i francúzsky rezort diplomacie. „Sme zvyknutí na Putinove hrozby. Evakuácia neprichádza do úvahy,“ citoval jeho stanovisko portál televízie France24.
Podľa Kyjeva sú ruské hrozby len „rétorikou“. „Svojim partnerom teraz hovoríme, aby sa nepoddávali tomu ruskému vydieraniu,“ uviedol na sociálnych sieťach ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.
Čítajte viac 1 551. deň: „Toto bola posledná kvapka.“ Moskva hrozí ďalšími údermi na Kyjev, vyzvala diplomatov, aby opustili mesto Jeho rezort v oficiálnom stanovisku pripomenul, že Rusko už viac ako štyri roky používa proti Kyjevu celú škálu smrtiacich rakiet a dronov a neprejde týždeň, aby takto neudrelo.
„Nové ruské hrozby nie sú ničím iným ako bezostyšným vydieraním. Moskva v podstate priznáva, že jej ostreľovanie má za cieľ najmä zastrašiť zahraničný diplomatický zbor. Toto priznanie bude slúžiť ako cenný dôkaz v medzinárodnom súdnom konaní proti agresorskému štátu,“ zdôraznilo ministerstvo.
Diplomatickým misiám zo zahraničia súčasne ponúklo pomoc pri posilnení ich bezpečnosti.
„Všetkým partnerom a spojencom by sme chceli pripomenúť, že najlepšou reakciou na hrozby Kremľa zostáva zvyšovanie tlaku na agresora a podpora Ukrajiny, najmä posilňovaním protivzdušnej obrany. Moskva musí od medzinárodného spoločenstva dostať jasné a jednotné signály: jednota, sila a zásadovosť,“ zdôraznil rezort.
Odveta za vymyslený útok?
Celý rozruch vyvolalo vyhlásenie šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorý v pondelok telefonoval so svojím americkým náprotivkom Marcom Rubiom a varoval ho pred silnými údermi na ukrajinskú metropolu.
„Na pokyn prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina Sergej Lavrov oficiálne odovzdal americkej strane informáciu, že v reakcii na pokračujúce teroristické útoky kyjevského režimu proti civilnému obyvateľstvu a civilným objektom na ruskom území začínajú Ozbrojené sily Ruskej federácie systematické a dôsledné útoky na objekty v Kyjeve, ktoré sa používajú pre potreby Ozbrojených síl Ukrajiny, ako aj na centrá, kde sa prijímajú príslušné rozhodnutia,“ tlmočil ruské vyhlásenie portál Ukrainska pravda.
Čítajte viac Ruskí jastrabi napádajú Putinových generálov. Akú skazu by chceli vidieť v Kyjeve spolu so zabitím Zelenského? Lavrovovo ministerstvo zároveň cudzincov vrátane personálu diplomatických misií a zástupcov medzinárodných organizácií vyzvalo, aby „čo najskôr opustili mesto“. Obyvateľom ukrajinského hlavného mesta zase odporučilo, aby sa nepribližovali k vojenským a administratívnym objektom.
Rozsiahle útoky na Ukrajinu podnikli Rusi už v noci na nedeľu 24. mája, keď vypustili až 600 dronov a 90 rakiet rôznych typov vrátane balistickej strely stredného doletu Orešnik.
Na Ukrajine vtedy zahynuli štyria ľudia a asi sto ďalších utrpelo zranenia. Výbuchy v Kyjeve poškodili alebo úplne zničili približne 30 obytných budov. Pri podobnom údere v pondelok ukrajinské úrady evidovali dve obete na životoch a 91 zranených vrátane troch detí.
Moskva tvrdí, že ide o odvetu za ukrajinský „teroristický útok“ na akademickú budovu a internát pedagogickej školy v meste Starobiľsk v Luhanskej oblasti, okupovanej Rusmi. Podľa miestnych úradov si vraj vyžiadal 21 obetí a desiatky zranených.
Ukrajina však poprela, že by minulý piatok útočila na školu. Cieľom bolo údajne veliteľstvo elitnej dronovej jednotky Rubikon. Putin následne ministerstvo obrany poveril, aby pripravilo návrhy odvetných opatrení.
Čítajte viac Čo vlastne zničil Putinov Orešnik? Iba garáže, tvrdia Ukrajinci. Akým úspešným zásahom sa chvália Rusi? Za týchto vyhrotených podmienok prišli USA s ponukou, že sú pripravené prevziať úlohu sprostredkovateľa medzi Kyjevom a Moskvou.
„Vždy, keď vidíte tieto veľké údery z jednej alebo druhej strany, je to pripomienka toho, prečo je to taká hrozná vojna, ktorá trvá dlhšie ako druhá svetová, a musí sa už skončiť,“ povedal Rubio novinárom počas návštevy Indie. „USA sú pripravené urobiť všetko, čo je v ich silách, aby uľahčili ukončenie tejto vojny, a dúfajme, že sa táto príležitosť niekedy naskytne,“ dodal.
Keď Rubio telefonoval s Lavrovom, aj on si vypočul ruskú výstrahu pred útokmi a výzvu na evakuáciu amerických diplomatov. Keď sa ho na to médiá v utorok pýtali, odpovedal, že Rusko „poslalo oznámenie všetkým veľvyslanectvám“, nielen misii USA.
Snaha Bieleho domu o sprostredkovanie mierovej dohody medzi oboma bojujúcimi stranami však v posledných mesiacoch ustala, keďže Washington stále zamestnáva pretrvávajúci konflikt na Blízkom východe a úsilie o dohodu s Iránom.