
Nemecký kancelár Friedrich Merz pricestoval do Kyjeva len niekoľko hodín po tom, čo Moskva vyzvala zahraničných návštevníkov, aby mesto opustili. Ukrajine chce prisľúbiť tisíce obranných dronov, urýchlenie výroby zbraní s dlhým dosahom aj pomoc pri obnove zničených elektrární. Ak Rusko nezastavíme, jeho vojnová mašinéria sa skôr či neskôr obráti proti nám, varoval.
9:52 Rusko v noci na dnes podniklo niekoľko vĺn dronových útokov na Kyjev. V Desnianskej štvrti spôsobili požiar neobytnej budovy, uviedli miestne úrady. Trosky dronu zasiahli strechu domu v kyjevskej Dniprovskej štvrti. Východoukrajinské mesto Izium podľa úradov čelilo útoku salvových raketometov.
Kyjevská vojenská správa v noci na platforme Telegram oznámila, že v Desnianskej štvrti v dôsledku dronového útoku vypukol požiar. V nasledujúcich hodinách opakovane varovala obyvateľov pred ďalšími útokmi. „Vyzývame obyvateľov mesta, aby sa uchýlili do najbližších krytov,“ napísala.
O dopade trosiek dronu na dom v Dniprovskej štvrti informoval kyjevský starosta Vitalij Kličko. Ďalšie úlomky podľa neho dopadli na otvorené priestranstvo pri ceste. Tieto incidenty nespôsobili požiar.
Ruská armáda v noci zaútočila na Izium v Charkovskej oblasti, podľa predbežných informácií pomocou veľkokalibrových raketometov, uviedla vojenská správa mesta. Útok spôsobil požiar v podniku, ktorý v tom čase nebol v prevádzke. Poškodené boli aj obytné domy.
7:30 Nemecký kancelár Friedrich Merz pricestoval v nedeľu ráno na návštevu Ukrajiny, aby krajine prisľúbil ďalšiu konkrétnu pomoc v boji proti Rusku – predovšetkým obranné drony a zbrane s dlhým dosahom. „Ak Rusko nezastavíme, jeho vojnová mašinéria sa skôr či neskôr obráti proti nám,“ vyhlásil spolkový kancelár po príchode špeciálnym vlakom do ukrajinskej metropoly Kyjev. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Súčasťou delegácie nemeckej vlády je aj ministerka hospodárstva Katherina Reicheová a desať podnikateľov z oblasti zbrojárskeho a energetického priemyslu. Podľa informácií z vládnych kruhov chce Merz ukrajinským ozbrojeným silám v Kyjeve prisľúbiť skoré dodanie tisícov obranných bezpilotných lietadiel. Tieto drony sú určené na boj proti obzvlášť rýchlym, a preto aj mimoriadne nebezpečným ruským bojovým dronom s prúdovým pohonom.
Okrem toho sa má urýchliť výroba zbraní s dlhým dosahom, ktoré umožnia útoky na zásobovacie línie hlboko v ruskom zázemí. Celkovo sa má na tento účel uvoľniť jedna miliarda eur z už schválených rozpočtových prostriedkov. Ďalších 350 miliónov eur bude vyčlenených na opravu a obnovu zničených elektrární.
Podľa agentúry DPA ide pravdepodobne o najnebezpečnejšiu cestu nemeckého kancelára do vojnovej zóny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Bezpečnostná situácia na Ukrajine sa v uplynulých mesiacoch totiž masívne zhoršila. Útoky dronov pribúdajú, pričom terčom sa stáva aj samotná metropola Kyjev a osobné vlaky.
Len niekoľko hodín pred príchodom kancelárovho vlaku ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo zahraničných návštevníkov a diplomatov pred pobytom v Kyjeve. V oficiálnom vyhlásení ich vyzvalo, aby mesto opustili a nezdržiavali sa najmä v blízkosti vojenských objektov a vládnych budov. Rezort to odôvodnil tým, že ruské ozbrojené sily „budú v reakcii na teroristické akcie ukrajinskej armády proti civilnému obyvateľstvu a civilnej infraštruktúre Ruska naďalej systematicky viesť cielené údery proti vojenským cieľom v Kyjeve a ďalších ukrajinských mestách“.
Merz do Kyjeva podľa vlastných slov pricestoval, „pretože Ukrajina potrebuje v nasledujúcich týždňoch všetku našu podporu“. „Pre miestnych ľudí sa čoskoro začne už piata vojnová zima. Rusko bombarduje mestá, obytné domy a teplárne,“ povedal po príchode s tým, že Ukrajinci sa nenechajú ruským terorom zlomiť. „Prezidentovi Zelenskému dnes poviem: S našou pomocou môžete počítať aj naďalej,“ dodal Merz.
Pre nemeckého spolkového kancelára ide o štvrtú návštevu Ukrajiny od vypuknutia ruskej invázie. Merzov predchodca Olaf Scholz (SPD) navštívil vojnovú zónu počas svojho trojročného mandátu dvakrát. Sám Merz navštívil Kyjev v máji minulého roka, len štyri dni po zložení kancelárskej prísahy v Bundestagu, a to spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, vtedajším britským premiérom Keirom Starmerom a poľským predsedom vlády Donaldom Tuskom.
Témy:
vojna na Ukrajine
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

