Kým budú pri moci Robert Fico a Andrej Danko, žiadny odchod z vlády nič nezmení (komentár Martina Behula)

Odvolanie Lukáša Machalu a očakávaný koniec Tomáša Tarabu vyzerajú ako prvý krok na ceste k štandardnému fungovaniu ministerstiev, no v skutočnosti len ukazujú biedu vlády.  

SNS síce už hodnú chvíľu prakticky nie je vo vláde, lebo z dvoch „svojich“ rezortov reálne nemá ani jeden, no v poslednom čase sa postarala o celkom slušný rozruch. Tento týždeň vláda odvolala šéfa služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu, o ktorom každý, kto sa trochu vyzná v kultúre alebo politike, vedel, že ministerstvo riadi a ovláda on.

Na budúci týždeň by sa mala udiať už aj skutočná výmena ministrov. Z rezortu životného prostredia zrejme odíde Tomáš Taraba, ktorého má podľa želania Andreja Danka nahradiť štátny tajomník Filip Kuffa. Odchody Machalu a Tarabu vyzerajú ako pozitívny prvý krok na ceste k štandardnému fungovaniu rezortov, no v skutočnosti len ukazujú biedu vlády.

Ani jedno z týchto odvolaní sa nesnaží napraviť problémy na ministerstvách. Pod vágnymi vysvetleniami o „strate dôvery“ a chýbajúcej „spoločnej vízii“ je výlučne mocenský súboj. Andrejovi Dankovi dlhodobo prekážalo, že Tomáš Taraba neriadi svoj rezort podľa predstáv SNS, ale hrá na seba a strana musí znášať politické náklady za jeho nepopulárne kroky.

Napokon, sám Danko sa verejne sťažoval, že Taraba so SNS nekomunikuje a ani raz ho nezavolal na ministerstvo. Kuffa síce tiež kandidoval ako nečlen SNS, ale momentálne je k strane a jej predsedovi podľa všetkého lojálny. Národniari by si výmenou konečne zabezpečili vplyv na ministerstve životného prostredia. Podobný prípad je aj Lukáš Machala.

Zdá sa, že si svoju moc uvedomoval až príliš a Martine Šimkovičovej to začalo prekážať. „Šimkovičová nie je relevantná. Neviem o tom, že by na ministerstve vôbec bola. Ona je iba bábka v rukách politikov,“ povedal už pred dvoma rokmi pre denník Sme bývalý šéf zrušeného Inštitútu kultúrnej politiky Marcel Čas. Rovnako sa vyjadrovali aj ľudia z kultúrnej obce, napríklad odvolaný šéf SND Matej Drlička, ktorý ju označil za „podpisovačku“.

Machala navyše v mene ministerstva politicky vystupoval i navonok, často značne agresívne, a tak jeho ambície a postavenie vnímala aj verejnosť, hoci by mal ako generálny riaditeľ služobného úradu zostať anonymným úradníkom. Celé to bolo maximálne neštandardné a Šimkovičová uviedla jeho verejné vyjadrenia ako jeden z dôvodov straty dôvery. Ani taká ministerka ako ona si nemôže dovoliť donekonečna vyzerať ako nesvojprávna.