Kým ľudia rátajú centy, ropní giganti bohatnú na kríze. Kto zaplatí účet za bilión dolárov?

Ropné a plynárenské firmy zarábajú na vysokých cenách palív, zatiaľ čo bežní ľudia a chudobnejšie krajiny znášajú následky krízy.  

Napätie na Blízkom východe môže stáť svetovú ekonomiku stovky miliárd dolárov. Aj keby sa situácia v Hormuzskom prielive rýchlo upokojila, vyššie ceny ropy a plynu by mohli priniesť dodatočné náklady približne 600 miliárd dolárov. Ak by problémy s dodávkami pokračovali, škody by mohli presiahnuť dokonca jeden bilión dolárov.

Tieto odhady pritom nemusia zahŕňať všetky následky. Vyššie ceny energií môžu zdražiť dopravu, potraviny aj hnojivá. Môžu tiež zvýšiť infláciu, oslabiť ekonomiku a zhoršiť životné podmienky ľudí, píše britský The Guardian.

Veľké ropné firmy však z tejto situácie profitujú. Napríklad spoločnosť BP oznámila, že jej zisky za prvý štvrťrok sa viac než zdvojnásobili. Dôvodom bol rast cien ropy a plynu spojený s konfliktom na Blízkom východe.

Čítajte viac Ropný zlom: Emiráty končia v OPEC. Prečo sa rozhodli odísť a čo to spraví s cenami energií?

Šéfka organizácie 350.org Anne Jellema upozornila, že ropné spoločnosti dosahujú obrovské zisky v čase, keď vojna pripravila tisíce ľudí o život a milióny ďalších uvrhla do chudoby. Podľa nej je nespravodlivé, aby firmy bohatli, zatiaľ čo ľudia majú problém zaplatiť za palivo, elektrinu a jedlo.

Organizácia preto navrhuje mimoriadnu daň zo ziskov fosílnych spoločností. Peniaze z tejto dane by sa mohli použiť na pomoc domácnostiam a na investície do obnoviteľných zdrojov energie, ako sú vietor a slnko. Tie sú podľa klimatických skupín lacnejšie, čistejšie a bezpečnejšie než fosílne palivá.

Podobné požiadavky zazneli aj na konferencii v kolumbijskom meste Santa Marta. Stretli sa tam zástupcovia viac než 50 krajín, samospráv a občianskych organizácií. Diskutovali o tom, ako sa postupne zbaviť závislosti od ropy, plynu a uhlia.

V uliciach Santa Marty pochodovali stovky aktivistov. Žiadali koniec závislosti od ropy a podporu obnoviteľných zdrojov energie. Niektorí aktivisti krátko zablokovali aj veľký uhoľný prístav Drummond.

Zástupcovia viacerých krajín na konferencii povedali, že ich obyvatelia už dnes pociťujú následky drahých fosílnych palív.

Marshallove ostrovy napríklad vyhlásili núdzový stav pre energetickú krízu. Vláda tam končí prácu každý deň o 15.00, aby šetrila energiu. Krajina sa obáva, že bude musieť obmedziť aj dôležité projekty, napríklad výstavbu ochranných múrov proti stúpajúcej hladine mora.

Malawi upozornilo, že drahá ropa zvyšuje ceny dopravy a potravín. Vláda môže byť nútená škrtať výdavky na školstvo, aby zvládla splácať dlhy. Podľa predstaviteľov krajiny je preto dôležité prejsť na stabilnejšie a lacnejšie zdroje energie.

Ghana varovala, že ak bude ropná kríza trvať dlhšie, mnohé africké krajiny sa môžu dostať do vážnych problémov. Vyššie ceny môžu vyvolať protesty a spoločenské napätie.

Niektoré africké vlády sa snažia ľuďom pomôcť tým, že znižujú dane z palív. To však znamená menej peňazí pre štát. Chýbať potom môžu v zdravotníctve, školstve alebo pri výstavbe infraštruktúry.

Skupina Planetary Guardians upozorňuje, že vlády stále podporujú fosílne palivá obrovskými sumami. Podľa jej odhadov ide približne o 1,05 bilióna dolárov ročne.

Bývalá írska prezidentka Mary Robinson povedala, že občania platia za fosílne palivá viackrát: pri čerpacích staniciach, cez dane a aj cez škody, ktoré spôsobujú zdraviu, prírode a ekonomikám.

Podľa Planetary Guardians z dotácií na fosílne palivá najviac profitujú bohatší ľudia, ktorí viac jazdia autom, lietajú a používajú klimatizáciu. Najchudobnejšie domácnosti z nich získavajú len malý podiel.

Konferencia v Santa Marte preto hľadá lepšie riešenia. Jedným z nich je presmerovať peniaze z podpory fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie. Ďalším je pomoc krajinám s dlhmi, aby mohli viac investovať do svojej energetickej bezpečnosti.

Mary Robinson vyjadrila nádej, že stretnutie v Santa Marte sa stane dôležitým momentom pre klimatickú spravodlivosť.