Kým pri Ukrajine Čína mlčí, od Trumpa žiada koniec ofenzívy. Peking ukázal, kto naozaj ťahá za nitky (zahraničný výber)

Donald Trump prepisuje pravidlá. Kým americké inštitúcie mu zaručujú nevídanú imunitu, on sám využíva ofenzívu v Iráne na kádrovanie spojencov a geopolitické šachy s Čínou.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších zahraničných udalostí a aj niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravila redaktorka zahraničného oddelenia Barbora Libayová.

V tomto výbere sa pozrieme na situáciu okolo amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá je opäť raz turbulentná. Nielenže mení vojenskú prítomnosť v Európe na základe lojality spojencov, ale doma si zároveň bezprecedentným spôsobom zaisťuje imunitu voči daňovým kontrolám.

A to všetko len krátko po tom, čo navštívil Peking. Čínsky líder Si Ťin-pching tak v priebehu niekoľkých dní hostil amerického a najnovšie aj ruského prezidenta. Zdá sa tak, že všetky dôležité cesty dnes vedú do Číny.

Päťtisíc vojakov pre Poľsko

Rozhodnutie Washingtonu o presunoch amerických vojakov v Európe vyvolalo v uplynulých dňoch znepokojenie. Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social oznámil, že Spojené štáty pošlú do Poľska ďalších päťtisíc vojakov. Tento krok prišiel pomerne nečakane, najmä preto, že Pentagon len niekoľko dní predtým prekvapivo pozastavil dlho plánovanú rotáciu štyritisíc vojakov do tohto regiónu.

Štátna vlajka Spojených štátov visí pred dvojdomom v obytnej štvrti Netzaberg, kde majú domy príslušníci americkej armády a ich rodiny neďaleko vojenského výcvikového priestoru Grafenwoehr, približne 20 kilometrov severne od Vilsecku, v Netzabergu v Nemecku, 5. mája 2026.
Zdroj: REUTERS/Lisi Niesner

Aj keď sa však môže zdať, že ide o bežnú vojenskú operáciu, nie je to tak. Trump totiž priamo spojil vyslanie posíl s osobou poľského prezidenta Karola Nawrockého, ktorého podporil už v minuloročných júnových voľbách.

Nawrocki, reprezentujúci konzervatívne krídlo a stranu Právo a spravodlivosť (PiS), sa tak dostáva do ostrej konfrontácie s proeurópskym premiérom Donaldom Tuskom. Kým však obaja poľskí lídri prítomnosť amerických vojakov vítajú, Tusk varoval pred „pytliactvom“ jednotiek od iných európskych spojencov.

Zoznam dobrých a zlých spojencov

Za Trumpovým obratom je širšia stratégia Bieleho domu, ktorý si podľa diplomatických zdrojov vytvoril akýsi zoznam poslušných a neposlušných členov NATO. Administratíva totiž hodnotí krajiny podľa ich ochoty podporiť americko-izraelskú vojenskú kampaň proti Iránu.

Zatiaľ čo Poľsko a Rumunsko, ktoré poskytlo svoju leteckú základňu Mihail Kogălniceanu, sú vnímané ako vzoroví spojenci, iné krajiny čelia následkom.

V Nemecku napríklad Trumpova administratíva sťahuje päťtisíc vojakov z nemeckých základní. Tento krok prišiel po tom, čo nemecký kancelár Friedrich Merz verejne vyhlásil, že Washington sa necháva „ponižovať iránskym vedením“.

Nemecký kancelár Friedrich Merz
Zdroj: Reuters/Nadja Wohlleben

Španielsko zase čelí ostrej kritike za to, že odmietlo poskytnúť svoje základne pre operácie v Iráne. Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio pred stretnutím NATO vo Švédsku otvorene spochybnil zmysel španielskeho členstva v Aliancii, ak krajina v čase potreby odmieta spolupracovať.

Kým krajiny, ktoré si plnia svoje záväzky a stoja pri USA, dostanú špeciálne privilégiá, tie, ktoré zlyhávajú, budú čeliť následkom, zhrnul minister obrany Pete Hegseth.

Koniec daňovým auditom

Zatiaľ čo v Európe Trump uplatňuje politiku cukru a biča, na domácej pôde sa mu podaril kúsok, ktorý nemá v novodobej histórii USA obdobu. Ministerstvo spravodlivosti (DOJ) rozšírilo dohodu o urovnaní prezidentovej žaloby týkajúcej sa úniku jeho daňových priznaní.

Pôvodná dohoda, ktorá zriadila fond vo výške takmer 1,8 miliardy dolárov na odškodnenie obetí údajného „zneužívania orgánov činných v trestnom konaní“, neobsahovala zmienku o ukončení prebiehajúcich kontrol.

O deň neskôr sa však na webe amerického ministerstva spravodlivosti (DOJ) objavil deväťstranový dodatok podpísaný zastupujúcim ministrom spravodlivosti Toddom Blancheom. Tento dokument, vypracovaný ráno v deň zverejnenia, permanentne zakazuje americkému daňovému úradu (IRS) pokračovať v akýchkoľvek prebiehajúcich auditoch týkajúcich sa Donalda Trumpa, jeho rodinných príslušníkov, spriaznených osôb a jeho spoločností.

Todd Blanche, REUTERS
Zdroj: reuters

Je to ako dar od štátu

Bývalí riaditelia IRS krok ostro kritizujú. John Koskinen, riaditeľ z rokov 2013 až 2017, upozornil, že oslobodenie prezidenta od daňových kontrol sa rovná finančnému daru od štátu, keďže Trump pravdepodobne generoval značné zdaniteľné príjmy z obchodovania na burze. Danny Werfel, ktorý viedol úrad do roku 2025, dodal, že neexistuje jediný precedens, kedy by sa IRS vopred zaviazal trvalo upustiť od kontroly už podaných daňových priznaní konkrétnej osoby.

Trump medzitým novinárom naznačil, že po ukončení auditov „možno“ svoje súčasné daňové priznania zverejní. Vzhľadom na to, že podobné sľuby dal už počas svojej prvej kampane a nikdy ich nenaplnil, je však skepsa oprávnená.

Trump, Putin a Si Ťin-pching

Pozornosť je však treba upriamiť aj na Peking. Minulý týždeň Si Ťin-pching s plnými vojenskými poctami privítal v Pekingu Donalda Trumpa. Len o niekoľko dní neskôr, pred budovou Veľkej sály ľudu, sa úplne rovnaká choreografia zopakovala pri príchode ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten prišiel do Číny osláviť 25. výročie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci z roku 2001.

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching si podávajú ruky a držia v rukách zložky s dohodami počas slávnostného podpisu vo Veľkej sieni ľudových zhromaždení v Pekingu v Číne 20. mája 2026.
Zdroj: REUTERS/Maxim Shemetov

Dve takéto významné návštevy v priebehu niekoľkých dní presne ukazujú spôsob, akým chce byť Peking vo svetu vnímaný: Čína hovorí s každým, ale nie je zaviazaná nikomu. Po piatich rokoch, keď sa zdalo, že krajina kvôli pandémii či agresívnej diplomacii smeruje k medzinárodnej izolácii, sa Peking pomaly zmenil nielen na centrum globálneho obchodu, ale aj diplomacie.

Dva odlišné vzťahy k jednej superveľmoci

Hoci bola vizuálna stránka privítaní Trumpa a Putina v Pekingu takmer identická, politická realita oboch stretnutí odhalila zásadné rozdiely v tom, ako k Číne pristupujú a čo od nej potrebujú.

Vzťah Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga sa v súčasnosti vyznačuje silnou závislosťou jednej strany. Rusko, ktoré čelí piatemu roku vyčerpávajúcej vojny na Ukrajine a masívnym západným sankciám, zúfalo potrebuje čínske záchranné lano. Peking sa stal nielen hlavným odberateľom ruských energií, často predávaných so zľavou, ale aj kľúčovým dodávateľom technológií a tovaru dvojakého použitia.

Ruského prezidenta Vladimira Putina víta čínsky prezident Si Ťin-pching počas uvítacieho ceremoniálu vo Veľkej sieni ľudových zhromaždení v Pekingu v Číne 20. mája 2026.
Zdroj: REUTERS/Maxim Shemetov

Taktické mlčanie a selektívny mier

Čína sa momentálne nachádza v extrémne výhodnej pozícii. Ako pre DW podotýka analytik Claus Soong z inštitútu MERICS, obaja lídri dnes Peking potrebujú – Washington hľadá strategického partnera na rokovania, Moskva zasa ekonomické záchranné lano.

Putinova slabšia vyjednávacia pozícia sa naplno prejavila aj počas samotnej návštevy – hoci lídri podpísali desiatky obchodných a technologických dohôd, Moskva opäť nezískala kľúčový súhlas na výstavbu dlho odkladaného plynovodu. Čína si tak aj naďalej udržiava odstup. Hoci Peking oficiálne o ruskej invázii na Ukrajine mlčí, niekdajšia rétorika o „bezhraničnom priateľstve“ z roku 2022 je dnes skôr zdvorilostnou frázou.

Prezident Donald Trump sa v piatok 15. mája 2026 rozprával s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v rezidencii vedenia provincie Zhongnanhai v Pekingu.

Prečítajte si tiež:

Na druhej strane Donald Trump vstúpil do rokovaní s Pekingom z pozície sily a z pohľadu Washingtonu ako rovnocenný partner. Americký prezident si plne uvedomuje strategické páky, ktorými Čína disponuje – od monopolu na vzácne zeminy až po obrovskú exportnú kapacitu –, no jeho aktuálny politický problém leží inde.

Trumpova prebiehajúca vojenská kampaň proti Iránu paralyzuje Blízky východ, poškodzuje jeho domáce preferencie a prehlbuje priepasť medzi USA a niektorými európskymi spojencami. Tento konflikt sa priamo a veľmi negatívne dotýka aj čínskych záujmov, keďže zablokovaný Hormuzský prieliv ohrozuje dodávky ropy, na ktorých je čínsky priemysel kriticky závislý.

Americký prezident Donald Trump si podáva ruku s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom po príchode do Veľkej siene ľudových zhromaždení v Pekingu v Číne 14. mája 2026.
Zdroj: Reuters/Evan Vucci

Práve kontext týchto dvoch odlišných vojen najjasnejšie ukazuje prístup, ktorý Čína k dvojici superveľmocí volí. Kým Si Ťin-pching počas stretnutí s Trumpom rázne požadoval ukončenie americkej ofenzívy v Iráne, o krvavej ruskej agresii na Ukrajine pred Putinom mlčal.

Zdá sa tak, že čínska zahraničná politika nie je poháňaná snahou o spravodlivosť, ale skôr pragmatickými ekonomickými záujmami. Nech je však motivácia akákoľvek, uplynulý týždeň ukázal, že pravidlá svetovej geopolitiky sa čoraz viac diktujú z Veľkej sály ľudu v Pekingu.

Fotografia týždňa:

Dieťa sa hrá na pláži, kým v pozadí sú viditeľné lode v Hormuzskom prielive neďaleko pláže Bandar Abbas v Iráne, 21. mája 2026.
Zdroj: Majid Asgaripour/WANA via REUTERS

Čo nás ešte čaká:

Pokračuje medzinárodná bezpečnostná konferencia Globsec Forum 2026.
Záver dvojdňového stretnutia Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov zahraničných vecí. Slovensko zastupuje Juraj Blanár.
Začína sa 76. zjazd Sudetonemeckého krajanského združenia (SdL), ktoré zastupuje záujmy Nemcov odsunutých po druhej svetovej vojne z Československa a ich potomkov. Prvýkrát sa koná v ČR a zúčastnia sa na ňom aj bavorský premiér Markus Söder a nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt.
Ukrajinský ombudsman pre ľudské práva bude informovať o údajných ruských zločinoch počas vojny na Ukrajine.