Kým sa Slováci dočkajú penzie, zdravie ich opustí. Horšie sú na tom v celej Únii už len v jednej krajine

Slováci prichádzajú o zdravie výrazne skôr, ako odchádzajú do dôchodku. V dobrom zdraví prežijeme v priemere 57,1 roka. Zároveň platí, že človek, ktorý sa narodil v roku 1968, však pôjde do penzie až v 64 rokoch a dvoch mesiacoch. Posledných približne sedem rokov kariéry tak odrobí hoci je chorý. A hranica odchodu do dôchodku sa bude posúvať stále ďalej.  

Z novej správy Národnej banky Slovenska (NBS) pod názvom Štrukturálne výzvy 2026, ktorá vychádza aj z údajov Eurostatu za rok 2024, vyplýva, že horšie ako Slovensko je na tom z tohto hľadiska v celej Európskej únii (EÚ) už len jedna krajina. Priemerný Európan si zdravie udrží do 65,2 roka, teda o 8,1 roka dlhšie ako Slovák.

Roky života v dobrom zdraví pritom ukazujú, ako dlho človek žije bez toho, aby ho choroba obmedzovala v bežných činnostiach. Kým život Slováka je v priemere len o 3,1 roka kratší ako život Európana (78,4 oproti 81,5 roka), rozdiel v zdravých rokoch je viac ako dvojnásobný. Slovák tak podľa NBS prežije približne 21 rokov, teda viac ako štvrtinu života, v horšom než dobrom zdraví. Primerný Európan približne 16 rokov.

Ešte pred pár rokmi sa pritom zdalo, že Slovensko v tomto ukazovateli Európu dobieha. Počet rokov prežitých v zdraví Slovákov vzrástol z 52,2 v roku 2010 na 57,5 v roku 2023, teda o viac ako päť rokov. Pribúdali rýchlejšie ako roky samotného života, keďže stredná dĺžka života sa za ten čas predĺžila zo 75,6 na 78,4 roka. V roku 2024 však zdravých rokov na Slovensku opäť ubudlo, kým v EÚ pribudli.

Najväčšia priepasť je v starobe. Šesťdesiatpäťročný Slovák môže čakať, že bude žiť ešte 18,3 roka, Európan až 20,2 roka. V dobrom zdraví však Slovák z týchto rokov prežije len 4,9 roka, teda menej ako polovicu oproti priemeru EÚ (10,3 roka). „To obmedzuje potenciál dlhšieho pracovného života a zvyšuje dopyt po formálnej aj neformálnej starostlivosti,“ píše NBS.

Dôchodok bez stropu

Dôchodkový vek sa pritom posúva s každým ročníkom. Ľudia narodení v roku 1960 odchádzali do dôchodku v 63 rokoch, ročník 1966 už v 64 rokoch. Pre mladších sa vek viaže na strednú dĺžku života a hornú hranicu nemá (dôchodkový strop bol zrušený od začiatku roka 2023). Ročník 1967 pôjde do penzie v 64 rokoch a jednom mesiaci. Vek pre ročník 1969 určí ministerstvo práce v budúcom roku. Za každé vychované dieťa sa vek znižuje o pol roka, najviac o rok a pol.

Penzistov pritom stále pribúda. Trinásty dôchodok vlani v decembri dostalo vyše 1,5 milióna ľudí a priemerný starobný dôchodok dosiahol v júli 732,95 eura. Popri penzii pracuje približne 156-tisíc dôchodcov. Mnohí však z práce odchádzajú predčasne. V rokoch 2023 a 2024 odišlo do predčasného dôchodku približne 61-tisíc Slovákov, dva a pol násobok oproti dvom rokom predtým. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) tým trh práce prišiel v roku 2024 v priemere o 22-tisíc ľudí mesačne.

NBS vidí v dlhšej práci jedno z riešení starnutia, no bez zdravších ľudí to podľa nej nepôjde. „Pravidlá dôchodkového systému by mali vytvárať silnejšie stimuly na zotrvanie starších pracovníkov v zamestnaní a na neskorší odchod do dôchodku, pričom predĺžený pracovný život by mala podporiť zlepšená zdravotná starostlivosť vrátane preventívnej starostlivosti,“ uvádza NBS.

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana však k číslam o zdraví pristupuje opatrne. Počet rokov v zdraví sa podľa neho zisťuje dotazníkom a výsledok závisí od toho, ako ľudia vlastné ťažkosti vnímajú. „Medzi kultúrami v EÚ existujú rozdiely v tom, ako ľudia vnímajú zdravotné obmedzenia vyplývajúce najmä z civilizačných chorôb. Preto je dôležité sledovať vývoj na trhu práce, prípadne chorobnosť a práceneschopnosť pri vyšších vekových skupinách,“ hovorí pre Pravdu odborník.

Na trhu práce sú čísla podľa neho priaznivejšie. Podiel pracujúcich vo veku 60 až 64 rokov je dnes takmer o štvrtinu vyšší ako v roku 2021. Čiastočne za tým vidí rastúci dôchodkový vek, ale aj smutný vplyv covidu na to, koľko ľudí v týchto ročníkoch žije. „Nárast od roku 2021 je ale výrazný. Ak by to zdravotný stav neumožňoval, takýto nárast by sme nevideli,“ tvrdí Ďurana.

Skrytý účet

Bez dlhšej práce sa podľa neho dôchodky jednoducho nedajú zaplatiť. Slovenský dôchodkový systém je priebežný. Penzie sa teda vyplácajú z odvodov, ktoré Sociálna poisťovňa mesiac predtým vybrala od pracujúcich. Čo chýba, musí doplatiť štátny rozpočet, a to na úkor školstva či zdravotníctva. „Čím skôr budú pracujúci odchádzať do dôchodku, tým menej bude ľudí, ktorí budú dôchodkový systém financovať. Súčasné nastavenie rastúceho dôchodkového veku znižuje deficit a nevyhnutnú dotáciu systému zo štátneho rozpočtu. Tá však napriek tomu ostáva obrovská a v priebehu 20 až 30 rokov dosiahne štyri percentá HDP,“ upozorňuje Ďurana.

Zlé zdravie pritom ekonomiku stojí aj peniaze, ktoré v žiadnom rozpočte nevidno. Chorí ľudia častejšie chýbajú v práci, sú menej produktívni a z trhu práce odchádzajú skôr. Napríklad predčasné úmrtia na cukrovku 2. typu pripravujú Slovensko ročne o ekvivalent až 3 190 pracovných miest na plný úväzok, vyplýva z analýzy Project HealthCare.

Tento skrytý účet bude rásť. Slovensko po Poľsku starne najrýchlejšie v EÚ. V priemysle, na ktorom ekonomika stojí, pracuje každý štvrtý zamestnaný Slovák, ľudia mladší ako 25 rokov však tvoria len štyri percentá jeho pracovníkov. „V starnúcich ekonomikách už nestačí hovoriť iba o tom, koľko ľudí máme na trhu práce. Rovnako dôležité je, ako dlho dokážu zostať zdraví, produktívni a ekonomicky aktívni,“ upozorňuje britská zdravotná ekonómka Anita Charlesworth.

Kto žije nezdravo, nech priplatí?

Za horším zdravím Slovákov je vo veľkej miere životný štýl. Podľa NBS denne fajčí 21 percent dospelých a 19 percent je obéznych, oba podiely sú nad priemerom EÚ. Na choroby srdca a ciev umiera 600 ľudí zo 100-tisíc obyvateľov. Úmrtnosť odvrátiteľná prevenciou, teda úmrtia, ktorým sa dá zabrániť znižovaním zdravotných rizík, je o 36 percent vyššia ako v Únii.

Ďurana vidí príčinu aj v tom, ako ľudia žili celé desaťročia. „Životospráva generácií dnes odchádzajúcich do dôchodku nebola ideálna. Vysoká prevalencia fajčenia, vysoká spotreba tvrdého alkoholu, nedostatok pohybu. Špeciálne nadváha a obezita, ktoré sú najvyššie práve v najstarších vekových kohortách,“ hovorí.

Ako žiť, si má podľa neho zvoliť každý sám, štát ani zamestnávateľ by mu to nemali určovať. Kto si však vyberie nezdravý život, mal by niesť aj jeho dôsledky. „S týmto rozhodnutím by mala byť spojená aj zodpovednosť, čo znamená podieľanie sa na nákladoch zdravotníckej starostlivosti vyplývajúcich zo zhoršeného zdravotného stavu v dôsledku zvolenej životosprávy. Bohužiaľ, túto väzbu politici trvale odmietajú. Napríklad možnosť upravovať sadzby zdravotných odvodov, ktorá by motivovala k zodpovednejšiemu správaniu, je na Slovensku zakázanou témou,“ tvrdí Ďurana.

Nepomôže podľa neho ani daň zo sladených nápojov. Jej vplyv na obezitu sa nepodarilo preukázať a s rastúcou obezitou zápasí väčšina vyspelých krajín vrátane tých, ktoré podobné dane zaviedli už dávnejšie. „Na Slovensku túto daň neiniciovalo ministerstvo zdravotníctva, ale ministerstvo financií s cieľom vybrať viac peňazí od občanov,“ hovorí analytik.

Prísne opatrenia ako v Japonsku, kde zamestnávatelia merajú zamestnancom obvod pása a motivujú ich k pohybu a chudnutiu, by podľa Ďuranu na Slovensku neprešli. Zostáva podľa neho cesta osvety a pomoci chorým, ktorú však štát zanedbáva. „Štát napriek miliardovým výnosom z tabakových, alkoholových či sladkých daní fatálne zlyháva,“ kritizuje.

Odborníci na verejné zdravie upozorňujú, že nové lieky a prístroje samy osebe nestačia. „Ak chceme zlepšiť zdravie populácie, potrebujeme investovať nielen do liečby, ale oveľa viac do prevencie, zdravotnej gramotnosti a intervencií založených na dôkazoch o ľudskom správaní. Pre mňa je teda skutočnou inováciou aj systém, ktorý nečaká na chorobu, ale pomáha ľuďom zostať zdravými,“ hovorí Iveta Rajničová Nagyová, prednostka Ústavu sociálnej a behaviorálnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.

Najväčšiu prekážku však Ďurana vidí v zaužívanom myslení. „K zmene dôjde až vtedy, keď ju budú chcieť samotní ľudia. Keď pominú stereotypy, napríklad že muž nad 50 rokov už môže mať nadváhu a ženy nad 50 rokov nepatria do posilňovne,“ uzatvára.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
zdravie
dôchodky
NBS

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.