Lacné kúrenie na dlh. Za štyri miliardy eur sme si kúpili pokoj na zopár zím, účet ešte len príde

Slovensko za posledné roky minulo na energopomoc vyše štyri miliardy eur. Na budúci rok k nim má pribudnúť ďalších 250 miliónov eur. Plyn pritom podľa ministerstva hospodárstva v posledných mesiacoch zdražel o vyše 170 percent, elektrina o 100 percent a ministerka Denisa Saková (Hlas) priznáva, že Európa čelí ďalšej energetickej kríze. Budú peniaze, ktoré vláda vyčlenila na energodotácie, stačiť na to, aby Slováci neplatili vyššie faktúry?  

Video

Ministerka hospodárstva Denisa Saková hovorí (aj o) energopomoci na budúci rok.

Energopomoc pritom budúci rok dostane menej domácností. Po úpravách legislatívy sa bude týkať 86 percent domácností namiesto približne 90 percent, ktoré ju dostávajú tento rok. Ministerka Saková to v nedeľu v relácii V politike televízie ta3 pripísala napríklad tomu, že sa do príjmu domácností budú započítavať aj dividendy a obmedzí sa počet odberných miest, na ktoré môže majiteľ pomoc dostať. Suma potrebná na energopomoc sa podľa nej aj preto zníži z aktuálnych 430 miliónov eur na predpokladaných 340 miliónov eur. V návrhu rozpočtu na budúci rok je na ňu pritom vyčlenených 250 miliónov eur.

Aký veľký vplyv má energopomoc na účty, vyčíslil vlani v decembri premiér Robert Fico (Smer). Bez nej by podľa neho domácnosti v tomto roku platili za plyn a teplo zhruba o 30 percent viac a za elektrinu o 20 percent viac. Koľko ušetria v roku 2027, vláda zatiaľ nepovedala.

Peniaze z rozpočtu majú ísť v roku 2027 na udržanie dotovaných cien plynu a tepla, nižšiu cenu elektriny pre domácnosti štát zabezpečuje mimo tejto schémy cez memorandum so Slovenskými elektrárňami (SE). Plyn je pritom na komoditných trhoch tento rok výrazne drahší ako vlani a zásobníky sú naplnené podstatne menej ako v posledných rokoch (na začiatku novembra okolo 53 percent).

„Vzhľadom na platný regulačný rámec cien energií pre domácnosti a predstavovanú schému energodotácií je alokovaná suma na zabezpečenie dotovaných cien plynu a tepla adekvátna. Avšak len za predpokladu, že by komodita bola v dostatočnom objeme zabezpečená už pred výrazným nárastom cien plynu,“ hovorí pre Pravdu Zuzana Múčka, vedúca oddelenia makroekonomických analýz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Ak by štát chcel zásobníky doplniť na minuloročnú úroveň (čo bolo v rovnakom období približne 74 percent) a zároveň nepreniesť celé zdraženie len na firmy, náklady na energodotácie pre domácnosti by podľa RRZ stúpli o ďalších asi 180 miliónov eur. Konečný účet bude závisieť od vývoja cien na trhoch, od toho, ako veľmi chce štát zásobníky naplniť, aj od toho, komu dá pri zabezpečení energií prednosť, či domácnostiam, alebo firmám.

„Pokiaľ bude vláda pokračovať v doterajšom mechanizme, a teda dotovať ceny pre domácnosti na úkor výrazne vyšších nákladov pre firmy, priemysel, tak existujúce zásoby môžu byť pre domácnosti postačujúce,“ vysvetľuje Múčka.

Regulovaná cena plynu pritom na budúci rok mierne klesne. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ju pre domácnosti určil na 33,27 eura za megawatthodinu (MWh), zhruba o desatinu menej ako v roku 2026. Úrad vychádzal z priemeru cien na burze od októbra 2025 do júna 2026, teda z obdobia ešte pred prudkým zdražením.

Firmy dotujú domácnosti

Na trhu sa plyn na začiatku novembra predával za viac ako 100 eur za MWh, čiže zhruba za trojnásobok ceny, ktorú určil regulátor. Štát pritom dodávateľom dopláca len rozdiel medzi cenou podľa ÚRSO a nižšou cenou, ktorú zmrazí vláda. Rozdiel oproti trhu potom nesú samotní dodávatelia, najmä štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu počíta s tým, že domácnosti zdraženie pocítia až o rok neskôr, no na ďalšie roky už na energopomoc nevyčlenilo ani euro. „Vďaka regulačnému mechanizmu ÚRSO sa však tento nárast premietne do spotrebiteľských cien až v roku 2028,“ píše rezort.

Výrazne vyššie náklady tak na budúci rok čakajú podniky. Stredné a veľké firmy, na ktoré sa regulácia cien nevzťahuje (nepatria totiž medzi zraniteľných odberateľov so spotrebou do 100 MWh plynu a 30 MWh elektriny ročne), vytvárajú väčšinu slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) aj exportu.

Podľa Eurostatu platia naše firmy za energie jedny z najvyšších cien v Európe. Slovenský priemysel je pritom mimoriadne energeticky náročný. Jeho náročnosť dosahuje približne 160 percent priemeru Európskej únie (EÚ), čo je zhruba o 20 percentuálnych bodov viac ako v Česku či Poľsku. Firmy navyše čoraz častejšie uzatvárajú kratšie kontrakty na dodávky energií, preto ich výkyvy na trhoch zasiahnu silnejšie. „Na druhej strane, slovenské domácnosti majú jednu z najnižších cien elektrickej energie aj za zemný plyn. Inak povedané, firmy dotujú domácnosti,“ upozorňuje Múčka.

Ministerka Saková počas minulotýždňového rokovania ministrov energetiky v Luxemburgu žiadala voľnejšie európske pravidlá štátnej pomoci a spoločné riešenie Únie. Slovensko podľa nej zároveň odmieta, aby sa riešením stalo povinné plošné obmedzovanie spotreby. „Ceny energií dramaticky rastú a jednotlivé štáty už nemajú dostatok verejných zdrojov na to, aby dokázali tieto náklady dlhodobo kompenzovať. Zároveň máme obmedzené možnosti pomoci podnikom v rámci súčasných európskych pravidiel,“ uviedla Saková.

Cena silovej elektriny pre domácnosti podľa memoranda s elektrárňami má budúci rok dosiahnuť približne 79 eur za MWh. V čase jeho podpisu to bolo 61 eur za MWh, memorandum, ktoré uzavrela ešte predchádzajúca vláda, však podľa Sakovej počítalo s postupným zvyšovaním ceny. Elektrina na trhu pritom podľa ministerstva zdražela o 100 percent. „Sme ambiciózni z pohľadu vlády a chceme od Slovenských elektrární možno ešte nejaké, nazvem to, kompromisné kroky. Uvidíme, ako tieto naše negociácie dopadnú,“ povedala už skôr šéfka rezortu hospodárstva.

Ani elektrina však nie je pre štát zadarmo. Rozdiel medzi trhovou cenou a cenou podľa memoranda sa podľa Múčky prejaví v rozpočte nižšími dividendami či nižším výnosom z dane z príjmov právnických osôb. „V tomto je však štát vcelku netransparentný,“ dodáva odborníčka RRZ.

Pomoc dostávajú aj bohatší

Štát síce hovorí o adresnej energopomoci, no aj po sprísnení ju budúci rok dostane len o niečo menej ako 90 percent domácností a RRZ ju preto označuje za takmer plošnú. Európska komisia (EK) pritom odporúčala krajinám Únie skončiť s plošným dotovaním cien energií do konca roka 2023, keď odzneli najväčšie cenové šoky. Slovensku okrem Komisie vyčítajú pokračovanie v pomoci aj Medzinárodný menový fond (MMF), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a ratingové agentúry.

Pomoc podľa nich necieli iba na najchudobnejších, ale dostávajú ju aj domácnosti s vyššími príjmami, čo ju zbytočne predražuje. „Inak povedané, rovnaký efekt by sa v ekonomike docielil aj pokiaľ by sa energodotácie obmedzili len na najchudobnejších a najohrozenejších,“ tvrdí Múčka.

Takáto forma dotácií podľa RRZ zároveň nemotivuje ľudí šetriť. Keď napríklad v Česku prestali dotovať ceny energií pre domácnosti, tie dokázali znížiť spotrebu o 10 až 15 percent bez toho, aby prišli o komfort. Rada kritizuje aj to, že vláda každý rok mení pravidlá energopomoci a oznamuje ich neskoro, spravidla až po predstavení alebo schválení rozpočtu. Aj tento rok ministerka prvé zmeny na rok 2027 prezradila až dva mesiace pred jeho začiatkom. „Vytvárajú na jednej strane neistotu pre domácnosti, vytvárajú chaos v spoločnosti, a zároveň deformujú očakávania o vývoji ekonomiky v ďalšom období,“ dodáva Múčka.

Doterajšie energodotácie zodpovedajú podľa RRZ nákladom na osem fakultných nemocníc. Európska komisia k nim v roku 2023 pridala ďalších približne 900 miliónov eur. RRZ pritom vzhľadom na doterajší postup vlád predpokladá, že sa z energopomoci stane trvalé opatrenie. Ak by sa vláda v budúcom volebnom období rozhodla dotácie pre domácnosti zrušiť, ušetrila by podľa rady približne 320 miliónov eur.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
energopomoc
rozpočet
energie

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.