
Lekárske odborové združenie (LOZ) upozorňuje na rozdiely vo financovaní štátnych a súkromných kardiocentier zo strany štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Kým súkromným zariadeniam výrazne navyšuje rozpočty, štátne kardiocentrá podľa LOZ nemajú dostatok financií na plné využitie svojich existujúcich kapacít. Dáta centrálneho klasifikačného systému na Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR podľa odborárov zároveň ukazujú podobný princíp u všetkých zdravotných poisťovní. Zástupcovia lekárskych odborov o tom informovali na piatkovej tlačovej konferencii. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v reakcii odmietlo tvrdenia o dlhodobom a systematickom ekonomickom oslabovaní štátnych národných kardiocentier a ich cielenej likvidácii.
Video
Lekárske odbory: Štátna poisťovňa zvýhodňuje súkromné kardiocentrá
Autor:
TASR
LOZ upozornilo, že podľa údajov zo zmlúv VšZP sa medzi rokmi 2025 a 2026 líši výška navýšenia platieb za lôžkovú zdravotnú starostlivosť v kardiocentrách. Kým súkromnému Kardiocentru CINRE Bratislava poisťovňa podľa jeho informácií navýšila rozpočet o 727.000 eur mesačne, Národnému ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave iba o 397.000 eur. Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Košiciach dostal podľa LOZ navýšenie o 204.000 eur mesačne a súkromné Kardiocentrum Košice-Šaca o 231.000 eur mesačne.
Lekárski odborári upozorňujú, že štátne kardiocentrá už teraz disponujú existujúcimi kapacitami, ktoré pre nedostatočné financovanie zo strany poisťovní nie sú plne využívané pre čakajúcich pacientov. Podľa LOZ ide o dlhodobé a systematické ekonomické oslabovanie štátnych národných kardiocentier, ktoré môže viesť až k ich cielenej likvidácii. Podľa LOZ takýto spôsob financovania vyvoláva vážne otázky o motiváciách vedenia VšZP i o tom, či postupuje v záujme pacientov efektívneho využívania verejných financií.
Odborári preto požadujú, aby VšZP pred zazmluvnením ďalších poskytovateľov najskôr zabezpečila využitie dostupných kapacít štátnych kardiocentier a zvážila uzáveru siete pre nových poskytovateľov. Zároveň vyzývajú ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD), aby zasiahol, a aby vedenie VšZP zverejnilo konkrétne kritériá, na základe ktorých rozhoduje o navyšovaní zmluvných objemov jednotlivým kardiocentrám.
Video
Šaško predstavil plán na ochranu sestier, lekárov a záchranárov
Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union v reakcii deklarovali presvedčenie, že peniaze majú v zdravotníctve nasledovať pacienta. Zdravotnícke zariadenia, ktoré ošetria viac pacientov, by preto mali dostať viac zdrojov ako tie, ktoré ich ošetria menej.
„Kardiocentrá platíme férovo a podľa porovnateľných pravidiel bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo súkromné zariadenia. Rozhodujúca má byť zdravotná starostlivosť, ktorú poskytujú pacientom, nie forma ich vlastníctva. Odmietame snahy stavať štátnych a súkromných poskytovateľov proti sebe. V tejto téme vnímame boj proti súkromným poskytovateľom v zdravotníctve, lobing a snahu vymôcť čo najlepšie podmienky pre Lekárske odborové združenie, ktorých dôsledkom bude zhoršenie služieb pre pacientov. Ak majú niektoré štátne kardiocentrá problém napríklad s prezamestnanosťou, tento problém sa má riešiť interne, nie obmedzovaním alebo zatváraním súkromných zariadení,“ informoval za poisťovne Matej Štepianský.
VšZP v reakcii pre TASR uviedla, že platí všetky kardiocentrá za výkon. Vyjadrenia LOZ označila za manipulatívne. „Za zdravotnú starostlivosť svojich poistencov v štátnych kardiocentrách zaplatí v roku 2026 celkovo 183,7 miliónov eur, v súkromných to bude 75,9 milióna eur. Napriek tomu, že vedenie VšZP si LOZ váži, dnešné vyhlásenia považuje za účelové a manipulatívne. Riešiť na konci roka 2026 takmer štyri roky staré dáta nedáva zmysel. Navyše, posledné súkromné kardiocentrum bolo zazmluvnené ešte v roku 2023, teda za bývalej vlády a bývalého vedenia zdravotnej poisťovne. Prenášanie zodpovednosti na súčasné vedenie je teda neadekvátne a zavádzajúce,“ uviedla poisťovňa.
Ďalej tvrdí, že v roku 2026 štátnym kardiocentrám zaplatila 183,7 milióna eur, súkromným menej ako polovicu, teda 75,9 milióna eur. „Pričom v oboch prípadoch ide o tri zdravotnícke zariadenia, teda pomer financovania je zrejmý,“ podotkla.
Zároveň uviedla, že v novembri navýšila štátnym zariadeniam limity. Konkrétne Stredoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici o ďalšie dva milióny eur a Východoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach o ďalších 210.000 eur.
VšZP tiež podotkla, že hospodárenie NÚSCH nie je jej otázkou, keďže mu každý rok zaplatila viac, ako mu prináležalo v zmysle sadzieb Centra pre klasifikačný systém. „Inými slovami strata NÚSCH by bola ešte vyššia, ak by VšZP platila v zmysle štátom stanovených sadzieb,“ uviedla poisťovňa. Poukázala aj na to, že LOZ na konci roka 2026 rieši financovanie v roku 2023.
„Všetky kardiocentrá sú na plnom DRG, teda sú platené výhradne za výkon v rovnakých cenách stanovených Centrom pre klasifikačný systém DRG (štát). Pre poistenca je podstatná dostupnosť zdravotnej starostlivosti, nie to, kto zdravotnícke zariadenie vlastní,“ dodala VšZP.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR odmietlo tvrdenia Lekárskeho odborového združenia (LOZ) o dlhodobom a systematickom ekonomickom oslabovaní štátnych národných kardiocentier a ich cielenej likvidácii. Reagovalo tak na piatkové (20. 11.) vyjadrenia zástupcov lekárskych odborov. Z odboru komunikácie rezortu pre TASR zároveň zdôraznili, že o zazmluvňovaní kapacít kardiocentier majú rozhodovať predovšetkým potreby pacientov, čakacie lehoty a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti, a to za rovnakých pravidiel pre všetkých poskytovateľov.
„MZ SR ako ústredný orgán štátnej správy nastavuje verejné politiky v oblasti zdravotníctva nediskriminačným spôsobom, a to tak z pohľadu vlastníctva poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako aj pri implementácii programovej vyhlášky, ktorou sa na príslušný rok prerozdeľujú zdroje verejného zdravotného poistenia medzi jednotlivé segmenty zdravotnej starostlivosti,“ uviedli z MZ. Vysvetlili, že hoci rezort nevstupuje do zmluvných vzťahov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, má záujem na tom, aby boli štátne kardioústavy silné, stabilne financované a aby ich kapacity naplno slúžili pacientom.
Z rezortu zároveň uistili, že otázky, ktoré otvorilo LOZ, berú vážne. Závery o „cielenej likvidácii“ štátnych kardiocentier však podľa nich z dostupných čísel nevyplývajú. Zástupcovia lekárskych odborov sa odvolávali na dáta Centra pre klasifikačný systém DRG, ktoré ministerstvo predstavilo 19. novembra. „Tieto dáta však opisujú náklady nemocníc, nie platby zdravotných poisťovní, a preto nevypovedajú o tom, ako poisťovne pristupujú k štátnym či súkromným zariadeniam. Ukazujú predovšetkým to, že náklady komplexných pracovísk sú vyššie bez ohľadu na ich zriaďovateľa,“ argumentovali z ministerstva.
Podľa nich má rezort záujem na dôslednej implementácii verejných politík v oblasti zdravotníctva a vytvára priestor na pravidelnú komunikáciu so zástupcami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní. Na takýchto stretnutiach je pripravené otvárať aj otázky súvisiace s financovaním a so zmluvnými objemami jednotlivých kardiocentier. Ak má štátne pracovisko voľné kapacity a pacienti zároveň čakajú na zdravotnú starostlivosť, je to situácia, ktorú treba podľa nich riešiť prednostne.
Témy:
Lekárske odborové združenie
VšZP
debata
zdielať
zdielať
tlačiť
odoberať
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.