
Bielorusi sa nevzdali. Neuznávajú Lukašenkov režim. Chcú zmenu a chcú, aby sa Bielorusko vydalo európskou cestou, tvrdí líderka bieloruskej opozície.
Vlani v decembri prepustil bieloruský režim po dohode so Spojenými štátmi 123 politických väzňov vrátane viacerých najznámejších predstaviteľov opozície. Hoci tento krok vyvolal nádeje na možné uvoľnenie pomerov, podľa líderky bieloruskej demokratickej opozície Sviatlany Cichanovskej nejde o skutočnú zmenu.
„Najdôležitejšie nie sú Lukašenkove slová, ale jeho činy,“ hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Aktuality.sk. Podľa nej pokračujú represie aj zatýkanie a viac ako tisíc politických väzňov zostáva naďalej za mrežami.
Cichanovská kandidovala v prezidentských voľbách v roku 2020 namiesto svojho uväzneného manžela Sjarheja Cichanovského, ktorý je už tiež medzi prepustenými. Oficiálne výsledky prisúdili víťazstvo Alexandrovi Lukašenkovi so ziskom 80,1 percenta hlasov, opozícia aj veľká časť medzinárodného spoločenstva však výsledky označili za sfalšované.
Po voľbách vypukli najväčšie protivládne protesty v novodobých dejinách Bieloruska, ktoré režim brutálne potlačil.
V rozhovore pre Aktuality.sk hovorí o tom, prečo považuje Lukašenka za vojnového zločinca, či verí v pád jeho režimu aj o tom, prečo podľa nej patrí Bielorusko do Európskej únie.
V rozhovore sa okrem iného dozviete:
- Prečo podľa nej Lukašenko mení rétoriku voči Ukrajine,
- prečo verí, že zmeny môžu prísť skôr v Bielorusku než v Rusku,
- ako hodnotí postoj premiéra Roberta Fica a niektorých európskych lídrov k Moskve,
- čo by boli prvé kroky demokratického Bieloruska po páde Lukašenkovho režimu.
Politický väzeň Siarhej Cichanovski sa po piatich rokoch objal so svojou manželkou Sviatlanou.
Zdroj: Sviatlana Tsikhanouskaya via X/REUTERS
Ako by ste dnes opísali situáciu v Bielorusku? Ste v každodennom kontakte s ľuďmi v krajine. Čo sa podľa vás v posledných mesiacoch deje a ako dnes vyzerá realita pod režimom Alexandra Lukašenka?
Situácia v Bielorusku zostáva veľmi rozporuplná.
Na jednej strane režim občas prepúšťa skupiny politických väzňov. Zároveň vysiela signály, že má záujem o obmedzené kontakty so Západom či s Ukrajinou.
Na druhej strane však represie od roku 2020 neprestali. Ľudí zatýkajú každý deň. Niektorí prepustení politickí väzni zostávajú pod rôznymi obmedzeniami a stovky ďalších sú stále vo väzení z politických dôvodov. Aj po posledných prepusteniach zostáva za mrežami viac ako 800 politických väzňov.
Každé prepustenie je dôležitým humanitárnym krokom, no zatiaľ nepredstavuje skutočnú zmenu politiky režimu.
Vidíme, že režim sa snaží spájať represie doma s taktickou flexibilitou navonok. Lukašenko chce znížiť medzinárodnú izoláciu, dosiahnuť zmiernenie sankcií a zároveň Moskve ukázať, že má stále určitú nezávislú hodnotu ako sprostredkovateľ.
Lukašenko však mení svoju rétoriku vždy, keď niečo potrebuje od Západu, Ukrajiny alebo Kremľa. Režim sa snaží vytvoriť dojem, že môže zostať vojenským spojencom Ruska a zároveň byť užitočným partnerom pri rokovaniach.
Európa by však nemala dovoliť, aby tieto taktické gestá zakryli pokračujúce represie v Bielorusku alebo úlohu krajiny v ruskej agresii.
Najdôležitejšie nie sú Lukašenkove slová, ale jeho činy. Či sú politickí väzni prepúšťaní bez podmienok, či sa zastavia nové zatýkania, či sa skončia represie a či Bielorusko prestane podporovať ruskú vojnu proti Ukrajine.
Musíme sa pozerať aj na to, či režim naďalej ohrozuje európskych susedov prostredníctvom migračnej krízy, jadrovej rétoriky a ďalších foriem nátlaku.
Napriek tomu hovoríte, že bieloruská spoločnosť sa nevzdala. V čom to dnes najviac vidíte?
Bielorusi sa nevzdali. Neuznávajú Lukašenkov režim. Chcú zmenu a chcú, aby sa Bielorusko vydalo európskou cestou.
Vidia, že Rusko prináša Bielorusku len podriadenosť a rusifikáciu. Snaží sa zničiť bieloruskú národnú identitu a vymazať všetko, čo našu krajinu spája s Európou. Chce vymazať našu históriu.
Bielorusi zároveň podporujú Ukrajinu v tejto vojne a chcú sa zbaviť ruského vplyvu aj závislosti od Ruska.
Lukašenko však zostáva verný Putinovi.
Lukašenko stojí pri mape ruskej invázie, na ktorej je vyznačené aj Moldavsko.
Zdroj: Reuters – EYEPRESS IMAGES
V posledných týždňoch vzbudilo pozornosť aj to, že Alexander Lukašenko sa ospravedlnil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Ešte pred niekoľkými rokmi pritom hovoril úplne iným tónom a objavovali sa aj špekulácie, že by sa Bielorusko mohlo priamo zapojiť do vojny. Čím si vysvetľujete túto zmenu jeho rétoriky?
Lukašenkova rétorika sa vždy prispôsobuje situácii.
Uvedomuje si, že Ukrajina je dnes silná. Útočí na Rusko a pôsobí oveľa sebavedomejšie a silnejšie než predtým.
Zároveň vie, že je spolupáchateľom tejto vojny. Je vojnovým zločincom. Naďalej zarába na krvi Ukrajincov tým, že Rusku poskytuje naše územie, infraštruktúru aj propagandu.
Približne 300 bieloruských podnikov vyrába rôzny vojenský materiál pre ruský vojnový stroj.
Lukašenko sa snaží sedieť na dvoch stoličkách naraz. Slúži ruským záujmom, no zároveň pozorne sleduje, ako sa situácia vyvíja.
Vie, že ukrajinská vláda ani ukrajinský ľud mu nikdy neodpustia a nezabudnú na to, čo pre Rusko počas tejto vojny urobil.
Uvedomuje si aj to, že jeho vlastný osud závisí od osudu Ruska. Keďže sa Rusko dnes nachádza v zložitejšej situácii, Lukašenko sa snaží vyhnúť zodpovednosti za svoje vojnové zločiny.
Často sa hovorí, že Bielorusko sa do vojny napokon nezapojilo naplno. Dá sa to podľa vás pripísať Lukašenkovi?
Keď niekto tvrdí, že Bielorusko nie je plnohodnotne zapojené do vojny, musíme rozlišovať medzi bieloruským režimom a bieloruským ľudom.
Lukašenko túto vojnu podporuje. Pre neho bola dokonca ekonomicky výhodná. Po roku 2020, po sankciách a ekonomickej stagnácii, mu vojna priniesla nové zdroje príjmov.
Splní všetko, čo od neho Putin bude požadovať. Verím, že ak bude potrebné opäť vpustiť ruské jednotky cez bieloruské územie alebo odpaľovať rakety z Bieloruska, Lukašenko to dovolí.
Bielorusi sú však proti vojne a podporujú Ukrajinu.
To, že sa bieloruská armáda priamo nezapojila do bojov, nie je Lukašenkovou zásluhou. Vedel totiž, že bieloruskí vojaci ani spoločnosť nechcú bojovať proti Ukrajincom.
Nie sme nepriatelia. Naše národy sú si veľmi blízke. Mnohí vojaci by radšej utiekli, vzdali sa alebo odmietli bojovať. Nechcú zabíjať Ukrajincov ani zomierať vo vojne proti nim.
Aj preto sa dnes Lukašenko snaží vyhnúť zodpovednosti. Vidí, že situácia sa mení, a snaží sa vytvoriť dojem, že je otvorený voči Ukrajine.
No stačí pár minút po jeho takzvanom ospravedlnení a opäť obviňuje ukrajinskú vládu z agresie a vracia sa k tej istej propagande.
Preto by sme mali hodnotiť jeho činy, nie počúvať slová takého prefíkaného politika.
Sviatlana Heorhijevna Cichanovská
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
V Európe sa Bielorusko často spája najmä s Alexandrom Lukašenkom a Ruskom. Čo by ste si želali, aby ľudia na Západe lepšie pochopili o Bielorusku a samotných Bielorusoch?
Úprimne si myslím, že od roku 2020 sme ako demokratické hnutie pomohli Európe znovu objaviť Bielorusko.
Dlhé roky bolo Bielorusko vnímané ako akási sivá zóna. Lukašenko neustále balansoval medzi Ruskom a Západom. V zime sa viac prikláňal k Rusku, pretože potreboval lacnú ropu. V lete zase hľadal investície a finančnú podporu na Západe. Neustále hral na obe strany.
Keď sa v roku 2020 začala naša revolúcia, ukázalo sa, že Bielorusi Lukašenka nechcú. Chcú zmenu. Nechcú byť závislí od Ruska.
Počas tridsiatich rokov bola Lukašenkovou politikou snaha tlačiť Bielorusko stále bližšie k Rusku. Ľudia sa však chcú vrátiť do Európy, pretože tá je naším historickým domovom.