Kremeľ odmieta správu, že tlačí na Bielorusko.
Bývalý dôstojník ruskej rozviedky, ktorý má byť oboznámený so situáciou, podľa Amerického Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že Kremeľ hrozí Minsku zastavením finančnej podpory, ak sa nebude riadiť jeho požiadavkami. Moskva zároveň naďalej vykresľuje Ukrajinu ako hrozbu pre Bielorusko.
ISW hodnotí odstavenie retranslátorov ako znak, že Lukašenko sa naďalej snaží vyhnúť úplnému zapojeniu Bieloruska do ruskej vojny proti Ukrajine. Minsk podľa analytikov balansuje medzi zachovaním podpory zo strany Ruska a zvyškami vlastnej suverenity.
Viaceré zdroje uvádzajú, že Kremeľ zvyšuje tlak na bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, aby Bielorusko rozšírilo svoju účasť vo vojne Ruska proti Ukrajine. Podľa nich sa Moskva usiluje o aktívnejšie využívanie bieloruského územia pri vojenských operáciách, najmä na vypúšťanie dronov proti Ukrajine.
Cieľom Ruska má byť aj rozšírenie frontovej línie smerom na západ. To by podľa analytikov mohlo prinútiť Ukrajinu presunúť časť síl z existujúcich bojísk k bielorusko-ukrajinskej hranici.
Od roku 2022 Lukašenko odmieta, aby Rusko nasadilo bieloruské ozbrojené sily na podporu svojich operácií na Ukrajine alebo aby uskutočnilo rozsiahly nábor Bielorusov do ruskej armády. Bieloruské vedenie sa zároveň podľa správy výrazne vyhýba prevzatiu kremeľskej rétoriky, ktorá prezentuje Ukrajinu ako priamu hrozbu pre Bielorusko.
Analytici uzatvárajú, že Lukašenko naďalej odkladá a obchádza snahy Kremľa vtiahnuť Bielorusko hlbšie do vojny, pričom si zachováva voči Ukrajine relatívne neutrálne vyjadrovanie.