Macron chce, aby Európa do desiatich rokov vyslala vlastných astronautov do vesmíru

Francúzsky prezident tvrdí, že Európa musí znížiť závislosť od USA a Ruska vo vesmírnom sektore. Ambiciózny plán počíta s vývojom vlastnej pilotovanej kapsuly aj lunárnej technológie.  

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval vo štvrtok Európu, aby v priebehu desiatich rokoch vybudovala vlastné kapacity pre lety do vesmíru s posádkami. Išlo by o súčasť širších snáh o posilnenie európskeho vesmírneho sektora. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Macron prišiel s výzvou na prvom Medzinárodnom vesmírnom summite v Paríži, na ktorom svoju účasť zrušili viaceré americké firmy ako SpaceX či Blue Origin.

Európske ambície vo vesmíre

„Chceme, aby Európa presadila svoje ambície v oblasti pilotovaných vesmírnych letov,“ povedal Macron. „Náš európsky vesmírny program je stále krehký a musíme zintenzívniť naše úsilie.“

Riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Josef Aschbacher v stredu v príhovore na neverejnom zasadnutí ministrov a ďalších predstaviteľov na summite uviedol, že na rozvoj vesmírneho sektora v Európe sú potrebné ďalšie zdroje.

Nezávislosť vo vesmíre

„Budeme pasažieri alebo piloti?“ spýtal sa Aschbacher podľa textu svojho príhovoru, ktorý dostala k dispozícii AFP. Poukázal na rýchly rozvoj vesmírnej technológie od vývoja satelitov po výskum Mesiaca a Marsu.

Európske krajiny sa v posledných rokoch snažia o väčšiu nezávislosť v oblasti vesmírneho výskumu, no nikdy tam samy nevyslali misiu s posádkou a sú odkázané na rakety a moduly Ruska a USA.

Ciele pre najbližšie roky

Macron vo štvrtok hovoril aj o sérii míľnikov, ktoré by podľa neho mala Európa v tejto oblasti v najbližších desiatich rokoch dosiahnuť. Za dva roky by chcel, aby sa prvá európska nákladná kapsula Nyx spojila s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS), za päť rokov aby prvý európsky lunárny modul Argonaut pristál na povrchu Mesiaca a za desať rokov aby prvá európska pilotovaná kapsula odštartovala z kozmodómu Kourou vo Francúzskej Guyane.

Vývoj vo vesmírnom sektore si vyžaduje značné finančné prostriedky a Aschbacher odhadol investície v najbližšom desaťročí na asi miliardu eur ročne. Podotkol, že nákladné je aj zostať závislý od iných partnerov.

Riziká závislosti od partnerov

„Nakupovanie letov pre európskych astronautov od zahraničných poskytovateľov by za desať rokov stálo päť miliárd eur,“ povedal s tým, že tieto peniaze by podporili zahraničné, nie európske odvetvia, čo by znamenalo nevyužiť príležitosť na tvorbu pracovných miest a budovanie technologických kapacít a autonómie.

Členské štáty ESA by mali rozhodnúť o ďalšom postupe na ministerskom zasadnutí v decembri. ESA nepatrí do štruktúr EÚ a vlani si zabezpečila rekordný rozpočet 22,1 miliardy eur na programy počas ďalších troch rokov.