Macron už kandidovať nemôže, Attal vstupuje do hry. Najmladší expremiér chce viesť centristov v boji o Elyzejský palác

Najmladší expremiér v dejinách Francúzska Gabriel Attal vstupuje do boja o Elyzejský palác. Tvrdí že odmieta ďalšie riadenie úpadku krajiny a chce zlom.  

Bývalý francúzsky premiér Gabriel Attal v piatok oznámil svoju kandidatúru na prezidenta v budúcoročných voľbách. Predsedom vlády bol v roku 2024 ako najmladší v histórii Francúzska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

• Gabriel Attal oficiálne oznámil kandidatúru na francúzske prezidentské voľby 2027.
• Ako bývalý premiér v roku 2024 sa stal najmladším v dejinách Francúzska.
• Attal vedie stranu Obroda a chce byť lídrom centristického tábora.

„Už nezvládam tento typ francúzskej politiky, kde ide len o 50 odtieňov riadenia úpadku,“ povedal 37-ročný Attal, keď oznámil svoje rozhodnutie kandidovať.

Attal mieri na prezidenta

Najnovší prezidentský kandidát, ktorý vedie stranu Obroda (Renaissance) súčasného šéfa Elyzejského paláca Emmanuela Macrona, dúfa, že povedie centristický tábor vo voľbách v roku 2027.

„Po tom, ako som veľa cestoval po Francúzsku a stretol som mnoho Francúzov, som dospel k presvedčeniu – veľmi silnému – že naše najlepšie kapitoly sú ešte pred nami,“ vyhlásil.

O funkciu prezidenta bude Attal bojovať aj s 55-ročným bývalým centristickým premiérom a starostom mesta Le Havre Édouardom Philippem.

Prieskumy favorizujú Philippa

Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že Philippe by mohol zvíťaziť v prezidentských voľbách v druhom kole proti krajnej pravici.

Attal sa v rozhovore s novinármi v Mur-de-Barrez zaviazal pozdvihnúť jednotlivcov, aby si podľa jeho slov každý Francúz mohol povedať, že jeho deti a vnúčatá budú mať lepší život. Zároveň prisľúbil zveľadiť celé Francúzsko tak, aby „si každý Francúz mohol povedať, že naša krajina sa opäť stane vedúcou mocnosťou Európy“.

Rýchly kariérny postup

AFP konštatuje, že Attal rýchlo kariérne postupoval po tom, ako vo svojich 20. rokoch vstúpil do politiky. V roku 2017 ho zvolili do dolnej komory parlamentu a neskôr pôsobil ako hovorca vlády či minister školstva.

Z funkcie premiéra odstúpil v lete v roku 2024 po tom, ako Macron rozpustil parlament v snahe zvrátiť postup krajnej pravice. Krajne pravicové Národné združenie (RN) sa však v predčasných voľbách stalo najväčšou stranou v parlamente, čo viedlo k mesiacom trvajúcej patovej situácii.

Mélenchon opäť kandiduje

Attal sa od Macrona dištancoval v súvislosti s rozpustením parlamentu a uviedol, že to s ním prezident neprekonzultoval, informuje AFP.

Kandidatúru na post hlavy štátu tento mesiac oznámil aj Jean-Luc Mélenchon, líder radikálnej ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI). Bude to jeho štvrtá kandidatúra na túto najvyššiu štátnu funkciu.

Prvé kolo volieb sa uskutoční 11. apríla 2027. Súčasný prezident Emmanuel Macron už nemôže kandidovať, lebo podľa francúzskej ústavy je to možné maximálne dve funkčné obdobia po sebe.