Maďarský premiér v Berlíne navyše získal plnú dôveru a kancelár Merz ho označil za nádej Európy.
Podľa neho už účasť prisľúbili poľský premiér Donald Tusk, český premiér Andrej Babiš aj slovenský premiér Robert Fico. Magyar s Merzom hovorili tiež o Ukrajine. Maďarský premiér povedal, že Budapešť rokuje s Kyjevom o jeho menšinovej politike a že je v otázke kompromisu optimistický.
Magyar popri Európskej únii a Severoatlantickej aliancii označil spoluprácu v takzvanej Visegrádskej skupine za prioritu maďarskej zahraničnej politiky. Dodal, že chce formát založiť na obnovenom maďarsko-poľskom partnerstve. Do skupiny by sa podľa neho však mohli pridať aj ďalšie krajiny, ktoré by mali záujem. Spomenul Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, Slovinsko či Rumunsko. „Vybudujme spoločne silnú strednú Európu,“ vyhlásil Magyar. Merz sa na tlačovej konferencii k prípadnému nemeckému zapojeniu do V4 nevyjadril. Maďarsko Visegrádskej štvorte predsedá do konca júna.
Nový maďarský premiér zavítal do Berlína krátko po svojom nástupe do funkcie a po návštevách Poľska, Rakúska a Bruselu. Nemecký kancelár Friedrich Merz po rokovaní zdôraznil, že Magyar dostal od voličov jasný mandát na obnovenie demokracie a právneho štátu. Jeho víťazstvo vo voľbách označil za „hlboký predel v maďarských dejinách“ porovnateľný s pádom komunistického režimu v roku 1989. Pre mnohých ľudí je podľa neho maďarský premiér nositeľom nádeje. „Dôverujeme vám, že Maďarsko privediete späť do stredu Európy,“ podčiarkol Merz a dodal, že maďarského premiéra čakajú v Nemecku otvorené dvere.
Podľa kancelára je Magyarovo víťazstvo inšpiráciou pre celú Európu, pretože dokázalo, že politické kyvadlo sa nemusí hojiť len neliberálnym či autoritárskym smerom, ale aj späť do stredu. Podľa nepszava.hu mal zjavne na mysli obavy, že by voľby do Bundestagu v roku 2029 mohla vyhrať populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Čítajte viac Magyar sa postavil Sulyokovi zoči-voči. Po stretnutí poslal prezidentovi tvrdý odkaz
Témou rokovaní Merza a Magyara bola aj Ukrajina, s ktorou má Budapešť dlhodobo napäté vzťahy pre spory o jazykové, kultúrne a vzdelávacie práva maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti. Podľa Magyara obe krajiny v súčasnosti rokujú a rozhovory sú pozitívne. „Som optimistický,“ poznamenal. Na začiatku budúceho týždňa by sa chcel maďarský premiér stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Mohlo by sa tak podariť otvoriť „novú kapitolu maďarsko-ukrajinských vzťahov“. Nástupca Viktora Orbána, ktorý mal s Kyjevom krajne napäté vzťahy, zároveň zdôraznil, že „Maďarsko nebude na Ukrajinu posielať ani vojakov, ani zbrane“.
Orbánova vláda obviňovala Kyjev z diskriminácie maďarskej menšiny a tvrdila, že Ukrajina niektorými zákonmi pripravila tamojších Maďarov o ich práva. Budapešť okrem iného požadovala, aby si schools opäť mohli zvoliť maďarčinu ako vyučovací jazyk, aby žiaci dostali možnosť maturovať v maďarčine a aby príslušníci maďarskej menšiny mohli používať maďarčinu vo verejnom živote. Na západe Ukrajiny podľa údajov z obdobia pred ruskou inváziou vo februári 2022 žilo približne 100 000 Maďarov.