Majú iba dva roky a už sú zasnúbené. Rodičia v Afganistane predávajú dcéry, aby uživili rodinu

Hoci sú to len malé dievčatá, rodičia ich museli obetovať. Aby uživili rodinu a splatili dlhy, predali svoje dcéry do manželstva. Niekedy ich zasnúbili už krátko po narodení, a keď majú dvanásť-trinásť rokov, čaká ich nútený odchod z domova. Neraz zažívajú týranie, už v detskom veku sa stávajú matkami. Aj taký je život v Afganistane, kde už päť rokov opäť vládne radikálne islamské hnutie Taliban.  

Obyvatelia Bádgísu, provincie na severozápade krajiny, zrejme ani nepočuli o klimatickej zmene, a predsa im tento jav už celé desaťročia strpčuje život.

Sú to väčšinou chudobní a nevzdelaní roľníci alebo pastieri. Až 95 percent populácie je závislých od poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat, extrémne sucho a erózia pôdy, ktorá sužuje oblasť, ich pripravuje o živobytie.

A keď nemajú na predaj úrodu, predávajú svoje dcéry, hoci sú ešte v detskom veku. Rodine to pomôže prežiť, splatiť dlhy, zaplatiť za lieky alebo za lekára. Ak sú dievčatá príliš malé, tak ich aspoň – výmenou za peniaze – zasnúbia. Reportáž o tom priniesol britský denník Guardian.

Obavy a hanba

“Ako matka som veľa plakala, ale vedela som, že môj manžel nemal na výber,” zverila sa reportérke britského denníka Afganka Gul Bobo z dediny Tíz Náva.

Jej dcéry vo veku dva a päť rokov sú už zasnúbené. Otec im vybral manželov, lebo rodinu nedokázal uživiť. Tak ako ostatní si každý rok kupoval semená a požičiaval traktor alebo osla, aby obrábal pozemok bohatšieho muža. Úroda však bola slabá.

“Viem, že sú primladé na to, aby boli zasnúbené, no inak by sme museli čakať, kým budú mať osemnásť,” vysvetlila Gul Bobo. O tom, čo sa stane s ich dcérami, si nerobí žiadne ilúzie. “Očakávam, že ich budú biť, ale s tým nič nenarobím. A v štrnástich budú tehotné,” odhadla.

Rodiny, do ktorých sa maloleté nevesty privydajú, ich naozaj často nútia, aby mali deti, už keď dosiahnu pubertu, a to bez ohľadu na riziká. Aj preto Afganistan patrí ku krajinám s najvyššou úmrtnosťou matiek na svete.

Jednou z povinností týchto dievčat je i vedenie domácnosti. Ak to nedokážu tak ako dospelí, často čelia domácemu násiliu.

O osude dcér Gul Bobo je teda už rozhodnuté. Päťročná Nazila je ešte príliš mladá, aby si uvedomovala, čo ju čaká, ale už o dva-tri roky by sa mohla presťahovať k rodine nastávajúceho manžela. Aj ten je zatiaľ iba dieťa – má 15 rokov.

Keď za Chatirou, ktorá teraz býva v Kála-e-Nau, v hlavnom meste provincie Bádgís, príde jej 20-ročný snúbenec, utečie. “Hanbí sa pred ostatnými dievčatami, že má manžela,” objasnila jej matka Núr Bíbí. Chatira má len 11 rokov.

“Pred zásnubami bola zdravá, teraz sa bojí a stále plače,” prezradila jej 40-ročná mama. Chatira už prestala chodiť aj von, no dohoda o jej sobáši bola pre rodinu cestou, ako sa zachrániť. Otec predtým pestoval pšenicu a choval dobytok, kým ich sucho nevyhnalo z dediny.

Zbierajú odpadky

Podobných príbehov sa v tomto nehostinnom kraji odohráva veľa. Ani Bana, matka 11-ročnej Gulalaie, nie je nadšená, že ju museli zasnúbiť s vyše 40-ročným obchodníkom, ktorému dlhovali peniaze. Jednu manželku už navyše má.

“Radšej by som bola, keby zomrela, ako by ju mali vydať za takého starého muža,” posťažovala sa reportérke britského denníka.

Banin muž bol farmárom v obci Kádis, no keď krajinu sužovalo sucho za suchom, odsťahovali sa.

“Musíme obetovať člena rodiny, aby sme zachránili ostatných,” priblížil. Ako priznal, radšej by počkal, kým jeho dcéry dovŕšia 20 rokov, aby ich mohol zosobášiť – namiesto toho sa štyri vydali už ako deti.

Jeho rodina pritom žije veľmi skromne. Jedia iba chlieb, čo si sami upečú, a pijú čaj z ibišteku, ktorý nazbierajú a uvaria. Väčšina ľudí v týchto končinách nevie, čo je luxus. Bývajú v hlinených domoch bez elektriny, na prepravu slúžia zvieratá, výnimočne motocykel.

Mohammad Javaz sa usiluje uživiť rodinu tak, že pri ceste predáva zmrzlinu. Denne si tam zarobí asi 100 afgání (zhruba 1,40 eura), preto každé ráno chodí ešte zbierať plechovky a fľaše, pri čom mu pomáha šesťročná dcéra Zubajda.

Tak si privyrobia ďalších 500 až 1 000 afgání (6,90 až 13,70 eura) mesačne. Aj to je však málo. Javaz nakoniec musel vydať prvú dcéru, ktorá má dnes 15 rokov a býva u manžela, a Zubajdu vlani zasnúbil s 12-ročným chlapcom.

Rovnako sa zachoval jeho sused Surgul, ktorý zbiera odpadky s dcérami vo veku sedem a desať rokov. Obom už vybral ženíchov. Desaťročnú Zartilu predal po tom, čo celá rodina tri dni hladovala. A to bol Surgul kedysi roľník s vlastným dobytkom…

Provinciu Bádgís zasiahlo rekordné sucho už v roku 2018 a od roku 2021 sa pravidelne opakuje. Ničí úrodu, následkom čoho hladujú i hospodárske zvieratá.

Tisíce ľudí preto opustili domovy, aby sa pokúsili nájsť si prácu inde. Niektoré obce sa úplne vyľudnili. Trhy v Bádgíse sú plné mužov, ktorí predávajú svoje zvieratá – často jediný majetok, čo im zostal – lebo pre ne už nevedia zohnať krmivo.

Foto:
Maria Semenova/Sipa Press/Profimedia
Afganské dievčatá v dedine Nuristan v septembri 2025.

Predal synovu obličku

Niektoré rodiny hľadajú útočisko v Heráte, v metropole rovnomennej provincie a treťom najväčšom meste Afganistanu, kde žije vyše 570-tisíc obyvateľov. Je v ňom aj tábor Šahrak-e-Sabz, kde sa zhromaždili desaťtisíce vysídlencov z celej krajiny.

Prichádzajú tam v nádeji, že dostanú humanitárnu pomoc, lenže tá sa už minula. Keď už nemajú čo predať a dlhy rastú, prídu na rad ich dcéry.

Príkladom je rodina 30-ročnej Chomachy, ktorú z domova vyhnalo sucho. Ich osemročný syn má leukémiu, každý týždeň ho musia voziť do nemocnice na transfúziu.

Aby si to mohli dovoliť, manžel zasnúbil ich dcéru Fatimu – a to len tri mesiace po tom, čo sa narodila. Dnes má dva roky a jej mama má strach, že ju po sobáši už nikdy neuvidí. Cesta k budúcemu manželovi totiž trvá 15 hodín.

Ľudia v tábore sú takí zúfalí, že speňažia, čo môžu. V Šahrak-e-Sabz žije aj 40-ročný Bahahuddin. Kedysi bol farmárom, ale pôdu musel predať. Istý čas sa živil zbieraním odpadkov a žobraním, no ani to nestačilo.

Napokon sa rozhodol predať obličku. Pri vyšetrení však zistili, že na to nie je dosť zdravý, a tak predal obličku svojho 10-ročného syna Ziauddina.

O nič lepšie na tom nie sú ani rodiny, ktoré zostali vo svojich dedinách. Abdúla Azíza z obce Choškian postihla neúroda sedemkrát za osem rokov. Obdobie sucha ho donútilo, aby predal až päť dcér. Za každú dostal od 90- do 150-tisíc afgání (1 230 až 2 056 eur), za čo splatil dlhy.

Mazari, jedna z jeho dcér, odišla bývať k svokrovcom pred štyrmi rokmi, keď mala dvanásť. Už po dvoch rokoch sa jej narodil syn a nedávno druhé dieťa. Mala však šťastie. Jej vyše 40-ročný muž i jeho rodičia jej neubližujú.

“Vydať sa v dvanástich rokoch bolo naozaj ťažké. Keď som prišla k manželovi domov, nevedela som variť, ale môj muž a svokrovci boli naozaj milí,” opísala reportérke denníka Guardian.

Radikálne islamské hnutie Taliban sa v Afganistane vrátilo k moci v auguste 2021, keď po odchode vojsk USA a NATO padla demokratická vláda.

Odvtedy v krajine opäť panuje útlak a bieda. Autokratický režim sa riadi islamským právom šaríja, ženy vníma ako menejcenné bytosti. Dievčatá môžu navštevovať iba základnú školu a nijaký zákon neobmedzuje ani detské sobáše.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Afganistan
Taliban
detské sobáše
deti
práva detí

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.