Majú sa dnešní mladí naozaj horšie? Nové dáta prinášajú nepríjemnú odpoveď

Dlhé roky platilo, že každá ďalšia generácia sa mala o niečo lepšie ako tá predchádzajúca. Deti zarábali viac než rodičia, bývali vo vlastnom skôr a mali lepšie vyhliadky do budúcnosti. Nová správa Európskej komisie (EK) o demografii však ukazuje, že tento trend sa zlomil. Mladí Európania narodení v 90. rokoch sú prvou generáciou po desaťročiach, ktorá je chudobnejšia než ich rodičia aj starí rodičia. A podľa odborníkov ich nečaká jednoduchšia budúcnosť ani v starobe.  

Video

Práca v zdravotníctve ma vyčerpáva #dusevnezdravie #dovera2026

Keď dnešní dvadsiatnici a tridsiatnici hovoria, že začať samostatný život je čoraz ťažšie, nejde iba o pocit. Dáta, ktoré EK zhrnula v analýze vývoja demografie v Európskej únii (EÚ), ukazujú, že mladí ľudia dnes vstupujú do dospelosti v podstatne horších podmienkach než generácie pred nimi.

Horšie sa totiž dostávajú k stabilnej práci, častejšie pracujú za nízke mzdy a zároveň budú musieť v budúcnosti financovať rýchlo starnúcu Európu. Oproti rodičom tak štartujú do života s výrazne slabšou pozíciou.

Chudoba sa zdvojnásobila

Jedným z najvýraznejších zistení správy je prudký nárast chudoby medzi mladými dospelými. Kým medzi ľuďmi narodenými v 60. rokoch žilo vo veku 25 až 29 rokov pod hranicou chudoby 11,2 percenta mladých, pri generácii narodenej v 90. rokoch je to už 22,3 percenta. Za jedinú generáciu sa tak podiel mladých ohrozených chudobou zdvojnásobil.

Podľa Eurokomisie nejde len o problém nižších príjmov. Mladí si oveľa ťažšie vytvárajú finančnú rezervu, neskôr sa osamostatňujú a odkladajú kúpu bývania či založenie rodiny. “Tieto problémy navyše ešte zhoršuje pretrvávajúca kríza dostupnosti bývania, ktorá mladým dospelým sťažuje osamostatnenie a založenie vlastnej domácnosti,” píše sa v dokumente.

Rovnako nepriaznivo vyzerá aj vývoj príjmov. Generácie narodené v 60. a 70. rokoch boli finančne úspešnejšie než ich rodičia. Vo veku okolo tridsiatky zarábali viac a ich životná úroveň rástla. Tento trend sa však zastavil. “Ľudia narodení v 80. rokoch už výraznejšie zlepšenie nezažili a generácia z 90. rokov dokonca vstupovala na trh práce s nižšími príjmami ako ich predchodcovia v rovnakom veku,” uvádzajú autori správy.

Výrazne pribudlo aj mladých, ktorí síce pracujú, no napriek tomu zarábajú málo. Medzi mladými vo veku 25 až 29 rokov tvorili nízkopríjmoví zamestnanci v generácii narodenej v 50. rokoch približne pätinu pracujúcich. Pri generácii z 90. rokov je to už viac ako 41 percent.

Stabilná práca je pre mladých luxus

EK v správe zároveň upozorňuje, že problémom nie je iba výška mzdy, ale aj charakter zamestnania. Takmer tretina mladých Európanov vo veku 15 až 29 rokov pracovala vlani na dočasnú pracovnú zmluvu. V strednej generácii to pritom bolo len niečo vyše sedem percent a medzi ľuďmi pred dôchodkom necelých päť percent.

Dočasné pracovné zmluvy pritom často znamenajú menšiu istotu príjmu, slabšiu sociálnu ochranu aj komplikovanejší prístup k hypotéke či plánovaniu budúcnosti.

Nezamestnanosť mladých zároveň zostáva najmenej dvojnásobne vyššia ako priemer celej populácie. Približne osem miliónov mladých v EÚ navyše nepracuje, neštuduje ani sa nepripravuje na budúce povolanie. Nevýhodu majú najmä mladí vyrastajúci v chudobnejších rodinách. Horší prístup ku kontaktom, informáciám či financiám im často komplikuje samotný vstup na pracovný trh.

Podľa autorov správy môže mať práve obdobie nezamestnanosti na začiatku pracovného života dlhodobé následky. Ovplyvňuje nielen budúce príjmy, ale aj kariéru, rozvoj zručností či psychické zdravie.

Ani budúcnosť nevyzerá ružovo

Európska komisia upozorňuje, že dnešní mladí nebudú čeliť iba náročnému štartu do života. Zároveň ich čaká aj podstatne náročnejšia budúcnosť. Do roku 2038 bude totiž v Únii po prvý raz viac seniorov, teda ľudí starších ako 65 rokov, než mladých obyvateľov (vo veku od 20 do 40 rokov). Práve dnešní mladí tak budú financovať rastúce výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť. To môže znamenať nielen vyšší tlak na verejné financie, ale aj nižšiu primeranosť budúcich dôchodkov či dlhší pracovný život.

Správa EK zároveň upozorňuje, že čoraz viac mladých odchádza z ekonomicky slabších regiónov za prácou a lepšími príležitosťami. Európska komisia preto prichádza s konceptom „slobody zostať“. Cieľom je vytvoriť také podmienky, aby mladí nemuseli odchádzať z rodného regiónu len preto, že inde nájdu lepšie zamestnanie alebo dostupnejšie bývanie.

Jedným z riešení má byť aj väčší dôraz na vzdelávanie, rekvalifikácie a získavanie zručností, ktoré zodpovedajú potrebám trhu práce. Európska únia zároveň plánuje znížiť počet mladých ľudí, ktorí nepracujú ani neštudujú, a posilniť programy uľahčujúce prechod zo školy do zamestnania.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Európska komisia
mladí dospelí
chudoba
nezamestnanosť
Európska únia

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.