Mama Merkel, nezvládli sme to, alebo imigranti ako premárnená šanca Európy (komentár Zola Mikeša)

Európa starne a zápasí s nedostatkom pracovných síl. Tie k nám zadarmo prichádzajú vo forme migrantov, ale my namiesto toho, aby sme ich využili, ich deportujeme. Sobotňajší samit ministrov vnútra v Mníchove túto nezmyselnú politiku EÚ len potvrdil. Pani Merkelová, nezvládli sme to. Bohužiaľ, aj vašou vinou.  

Hlavným bodom samitu bola podpora politiky vyhosťovania migrantov do tretích krajín. Takže, ak niekto nedostane v EÚ azyl, a nie je možné vrátiť ho do krajiny pôvodu, bude odsunutý do nejakej zaostalej africkej krajiny, ktorej bude Únia platiť, aby sa o ich nelegálnych migrantov postarala.

Utečenci, pokojne i matka s dieťaťom, sa tak z ničoho nič ocitnú v neznámej krajine, kde sú ľudské práva na oveľa nižšej úrovni, kriminalita na oveľa vyššej. Bez prostriedkov sú odkázaní sami na seba. Tento postup Únie je veľmi podobný posielaniu nežiaducich ľudí do sibírskych gulagov Stalinovými poskokmi.

Ak už takto bezočivo porušujeme ľudské práva migrantov, prečo sme s tým nezačali už skôr? Migranti by potom dopadli oveľa lepšie.

Ako evanjelickí farári Červený Kasner a Alfréd Kocáb ovplyvnili migračnú politiku EÚ

Samozrejme, ideálny stav by bol, keby sme boli ako EÚ takí bohatí, aby sme mohli prijať každého, kto k nám príde, a zaručiť mu rovnaké práva, ako máme my. To bola myšlienka nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, dcéry evanjelického kňaza. Červený Kasner, ako prezývali jej otca v NDR, tak veril v idealistické myšlienky socializmu a v nutnosť pomáhať slabším, že sa z nemeckého Hamburgu presťahoval do diktatúry v NDR.

Samozrejme, že svojou výchovou a vlastným príkladom ovplyvnil aj svoju dcéru, ktorá potom pri imigračnej kríze v roku 2015 zahlásila to svoje legendárne: „Wir schaffen das!“, teda že to zvládneme.

Pomoc slabším bola zásadnou myšlienkou aj v rodine ďalšieho evanjelického farára, Alfréda Kocába. Počas druhej svetovej vojny ukrýval u seba vo Viedni vyše 13 mesiacov poľského väzňa a nemeckého dezertéra. Samozrejme, aj jeho príklad a výchova ovplyvnili jeho syna Michaela, ktorý sa k otázke migrantov veľmi kvalifikovane vyslovil na stránkach časopisu Reflex, takisto ako Merkelová v roku 2015. (Článok nie je v digitálnej forme uchovaný, tu je odkaz na polemiku s ním na stránkach Fórum 24.)

Michael Kocáb ako prvý „slniečkár“ a „havloid“ chcel vymedziť aj povinnosti migrantov

Keďže farári Červený Kasner a Alfréd Kocáb sa zhodli len na myšlienke nutnosti pomáhať slabším, ale inak boli politicky i filozoficky úplne inde, Michael Kocáb sa na rozdiel od Merkelovej vyslovil k otázke migrantov na tie časy veľmi pragmaticky. Zdôraznil nutnosť pomáhať im, ale zároveň ako prvý „slniečkár“ a „havloid“ chcel vymedziť aj ich povinnosti. Konkrétne povinnosť prispôsobiť sa „kultúre hostiteľskej krajiny“.