Manifest o čítaní podporila aj Margaret Atwoodová, autorka Príbehu služobníčky

Ťažkáme si, že ľudia málo čítajú, ale aj tí, čo čítajú viac, môžu byť mimo. Vychádza mnoho braku, zbytočných, ba až škodlivých textov, časť publika sa presúva k obrazovkám.  

Ako dosiahnuť, aby sa čítalo kvalitne? Odpovede dáva Ľubľanský manifest o čítaní s podtitulom: Prečo je čítanie na vyššej úrovni až také dôležité? Medzinárodný projekt nám priblížila spisovateľka a literárna vedkyňa Stanislava Chrobáková Repar, ktorá ho preložila a napísala úvod k slovenskému vydaniu (vydal Fraktál, o. z.).

Foto:
Boris Pinter
Stanislava Chrobáková Repar

Vďaka vám vyšiel Ľubľanský manifest o čítaní už aj v slovenčine. Bolo to naliehavé? Naozaj už tak málo čítame, že sa o to zaujímajú vedci?

Áno, určite – čítame málo, no nielen to! Čítame aj nekompetentne, presnejšie – chýba vyššia kvalita procesu čítania. No je ešte niekoľko vonkajších faktorov a podnetov, ktoré viedli k vytvoreniu Manifestu: jednak účasť Slovinska ako hlavného hosťa na Frankfurtskom knižnom veľtrhu v roku 2023 (čo sa napríklad pred nimi zo slovanských literatúr podarilo iba Rusku) a jednak existencia výskumu v danej oblasti, o ktorý sa mohol oprieť aj Ľubľanský manifest o čítaní. V podstate je veľmi skrátenou anotáciou štúdie, ktorá mu predchádzala.

Foto:
archív Stanislavy Chrobákovej Repar
Manifest čítania

Manifest ste preložili z angličtiny s prihliadnutím na slovinské vydanie, autorský kolektív je medzinárodný – ako sa dali títo ľudia dokopy?

Rozhodujúci bol tím, ktorý už rok predtým (2022) publikoval online výsledky svojho výskumu o čítaní. Tím nerobil svoj empirický výskum, ale vychádzal z prieskumov a dát už jestvujúcich vrátane aj nám dobre známych testov PISA (testov tzv. funkčnej gramotnosti) či dokumentov a platforiem Európskej únie, ktoré sa problému čítania na vyššej úrovni začali venovať.

Kto čím do projektu prispel? Každý mal svoju vymedzenú úlohu?

Na metaštúdii (ktorá spája a vyhodnocuje výsledky viacerých samostatných vedeckých prác na rovnakú tému) sa pracovalo naozaj tímovo, bez vyznačovania či signovania jednotlivých podielov. Predpokladám, že každý zo štvorice autorov prispel svojím poznaním aj zapojením sekundárnej literatúry a zdrojov, ku ktorým mal výskumne najbližšie. Konkrétne ide o odborníkov zo štyroch európskych univerzít a univerzitných knižníc v Regensburgu, Stavangeri, Leidene a Ľubľane, teda z Nemecka, Nórska, Holandska a Slovinska. Niektorí z nich, napríklad Holanďan Adriaan van der Weel alebo Slovinec Mihael Kovač, sú už uznávané kapacity vo svojej oblasti výskumu. Rozhodujúcu úlohu v prepojení na samotný Manifest určite zohral práve Miha Kovač z ľubľanskej univerzity. Bol totiž okrem iného aj osobou zodpovednou za program a prezentáciu Slovinska vo Frankfurte.

Využil túto príležitosť, ale ako potom tvorcovia dosiahli, že sa Manifest ujal a rozšíril?

Autori Manifest vo Frankfurte nielen odprezentovali, ale vytvorili aj pre iných príležitosť prihlásiť sa k jeho posolstvu už počas frankfurtského veľtrhu. Ani po skončení veľtrhu túto možnosť neuzavreli, bežala online. Kovačovi (a Slovincom) sa tak podarilo zdôrazniť nielen váhu získaných poznatkov, ale aj riziká súčasného stavu v oblasti kultúry čítania na starom kontinente. Pod Manifestom nájdeme podpisy takých významných inštitúcií, ako sú FEP, IFLA, EU-Read, IBBY, Medzinárodné združenie P.E.N. atď. No podporili ho aj významní jednotlivci, napr. spisovateľka Margaret Atwoodová alebo filozof Slavoj Žižek.

Ako by sa malo s Manifestom narábať a čo si od neho sľubujete?

Keď som sa rozhodovala, ako Ľubľanský manifest o čítaní sprístupniť aj pre slovenské publikum, veľmi rýchlo mi vyšlo, že dôležité je sprístupniť nielen „extrakt“, ale aj „bázu“, teda samotnú štúdiu. Jedine tam bol totiž priestor tému rozviesť a konkretizovať, presvedčivo poukázať na to, čo všetko zahŕňa, s akými dátami operuje a aký je jej skutočný význam.

Nestačí teda poznať Manifest?

Manifest je len akýsi apelatívny výňatok zo štúdie, no kto sa chce nad problémom hlbšie zamyslieť, musí siahnuť aj po štúdii, ktorá pôvodne vyšla v angličtine. Jej slovinské vydanie z roku 2024 ju mierne aktualizuje najmä v referenčnej, miestami aj terminologickej časti, a teda prispôsobuje domácim podmienkam a výrazovým zvyklostiam. Toho som sa v podstate pridŕžala i ja ako prekladateľka do slovenčiny s odstupom ďalších dvoch rokov od pôvodného vydania.

Ide teda o dva dokumenty? A kto by ich mal poznať?

Áno, nehovorme len o samotnom Manifeste, ale o celej publikácii Ljubljana Reading Manifesto alebo Prečo je čítanie na vyššej úrovni až také dôležité, ktorá obsahuje obidva dokumenty. Mala som pocit, že by mohla prispieť do prebiehajúcej diskusie a byť nápomocná, povedzme ako argumentačný materiál, pre pedagógov (ale aj rodičov), rôznych vedcov a výskumníkov, psychológov – nielen tých detských, pre tvorcov rozličných politík na rôznych úrovniach, a v neposlednom rade aj pre pracovníkov štátneho aparátu na zodpovedných miestach. Štúdia nesie významný odkaz pre oblasti medicíny, výchovy a vzdelávania, etiky alebo estetiky, sociológie a politológie, oblasť ľudských práv či v najširšom zmysle pre politickú teóriu a demokraciu samotnú.

Použili ste výrok, že zbaviť sa svojich démonov znamená čítať – ale na úrovni! Má čítanie takú moc? Môže obrodiť svet?

Naozaj sa zdá, že prax čítania na vyššej úrovni a vedenie ľudí k takýmto zručnostiam môže byť pre náš svet rozhodujúce! Žiadne rovnocenné digitálne či virtuálne zámeny tu nefungujú. A ak si myslíme, že áno, v podstate tým ohrozujeme naše vlastné kultúrne status quo, ba dokonca aj naše sociálne či fyzické „Ja“. Tieto kompetencie (dlhého alebo vytrvalostného čítania, čítania s porozumením, tzv. bezúčelového, teda nielen funkčného a informačného čítania, ďalej zahĺbeného či empatického čítania a pod.) by sme preto mali – aj z pohľadu vied a príslušných politík – v občanoch celoživotne múdro kreovať a rozvíjať.

Čo hrozí, ak nebudeme poriadne čítať?

Čítanie na vyššej úrovni (nielen obyčajné dekódovanie textu) nám umožňuje rozvíjať naše kognitívne i sociálne kompetencie, napríklad aj kritické myslenie a hľadanie súvislostí, kognitívnu trpezlivosť a disciplínu, semiotické a komunikačné zručnosti a pod. A teda jeho nedostatok z nás robí, ak to mám zhutniť, čosi ako „cvičené opice“, nezmyselne oddané záujmom iných, prisahajúce na svoje plné bruchá. Také, ktorým chýba (vyššie) kultúrne ukotvenie, ich vlastný (paradoxne tekutý) pevný bod, čiže večne pohyblivá sieť vedomostných aj osobnostných súvislostí a kvalít, na ktorú sa možno spoľahnúť najmä v záťažových situáciách.

Dali by sa spomenúť ešte nejaké ďalšie presahy tejto témy?

Isteže. Treba si najmä uvedomiť, že toto nie je len o škole a školskom čítaní, ale aj o osobnostnom, občianskom a profesionálnom rozvoji každého z nás i všetkých spoločne. Napríklad aj vďaka tomu, že dokážeme narábať so spoľahlivými zdrojmi, čítať s porozumením a so znalosťou kontextov, voliť si – a práve v dobe boomu obrazovkových technológií – vždy tie najvhodnejšie modality čítania a ovládať ich. Paradoxne totiž platí, že zatiaľ čo komplexnosť i náročnosť procesov čítania za posledné desaťročia neuveriteľne vzrástli, my sme sa preukázateľne posunuli opačným smerom. Napríklad k zjednodušovaniu a kvantifikácii toho, čo kvantifikátorom nepodlieha už zo svojej podstaty, prinajmenšom nie jednostranne.

Témy:
Ľubľanský manifest
Slovinsko
Frankfurtský knižný veľtrh
PISA
Stanislava Chrobáková Repar
čítanie
Margaret Atwood
Slavoj Žižek

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.