Márnice sú plné, ďalších zosnulých už nemajú kam uložiť. Niektoré pohrebné služby musia telá prevážať do iných regiónov

Parížske márnice kolabujú pod náporom obetí horúčav, len za tri dni zomrelo v krajine o tisíc ľudí viac ako zvyčajne.  

„Čelíme naozaj katastrofálnej situácii. Denne prijímam stovky telefonátov,“ hovorí Hertelli. Kým historická vlna horúčav sa počas víkendu presunula so svojimi smrtiacimi teplotami na východ do ďalších častí Európy, Francúzsko už začalo počítať obete. Vyčíslenie počtu úmrtí súvisiacich s horúčavami však môže trvať týždne až mesiace.

Už teraz je však zrejmé, že daň, ktorú si vyžiadali intenzívne a nepoľavujúce extrémne teploty, bola vo Francúzsku – krajine sužovanej horúčavami od polovice júna – mimoriadne vysoká, najmä medzi staršími ľuďmi, ktorí zomreli vo svojich domovoch. „Čelíme obrovskému nárastu úmrtí v dôsledku vlny horúčav a máme naozaj plno, plno, plno,“ zdôrazňuje Hertelli.

Počet obetí prudko rastie

Štátna agentúra pre verejné zdravie Santé publique France (SPF) vo svojom prvom predbežnom odhade uviedla, že úmrtnosť počas vrcholu vlny horúčav vo Francúzsku minulý týždeň prudko vzrástla. Vlna zasiahla väčšinu krajiny teplotami, ktoré na mnohých miestach presiahli 40 stupňov Celzia, pričom padli aj rekordy v nočných minimálnych teplotách, čo predstavovalo pre vyčerpaný organizmus ďalšiu záťaž.

SPF uviedla, že minulú stredu, keď Francúzsko zaznamenalo najteplejší deň vo svojej histórii a prekonalo rekord z predchádzajúceho dňa, evidovali viac ako 1 200 úmrtí. Vo štvrtok ich bolo viac ako 1 400 a v piatok ďalších približne 1 400. Pre porovnanie, ešte pred vlnou horúčav sa v apríli a máji denný počet úmrtí pohyboval približne medzi 900 a 1 000.

Agentúra upozornila, že podľa predbežného odhadu zomrelo len počas týchto troch mimoriadne horúcich dní najmenej o 1 000 ľudí viac, než je obvyklé. Toto číslo sa pravdepodobne ešte zvýši po doručení ďalších úmrtných listov ľudí, ktorí zomreli doma alebo v zariadeniach sociálnych služieb, kde sa väčšina úmrtí stále neeviduje elektronicky. „Konečný počet úmrtí bude preto vyšší, než naznačujú tieto prvé údaje,“ dodala SPF.

Štátna agentúra pre verejné zdravie zároveň informovala, že 85 percent doteraz zaznamenaných úmrtí počas sledovaných troch dní pripadalo na ľudí vo veku 65 rokov a viac. Mimoriadne výrazný nárast úmrtí v domácnostiach zaznamenali aj v parížskom regióne, kde ich počet vzrástol približne o 40 percent.

Čítajte viac Horúčavy menia pracovný čas. Francúzsko zvažuje veľkú zmenu, chce sa inšpirovať Španielskom

Márnice sú na hranici kapacít

Hertelli a ďalší predstavitelia pohrebníctva uviedli, že v parížskych márniciach veľmi rýchlo došla kapacita na uloženie tiel zosnulých. Radnica oznámila, že pre mestské márnice zriadila dve dočasné chladiace jednotky, každú s kapacitou 20 miest, a mestské nemocnice poskytli ďalších 50 miest. Hertelli však uviedol, že podľa informácií od pohrebných služieb sú nútení prevážať telá až do Chartres, približne 80 kilometrov od Paríža, a do ďalších okolitých regiónov. Aby získal viac priestoru, požiadal úrady o povolenie umiestniť pred svoju márnicu pri parížskom letisku Orly dočasné chladiace kontajnery, na schválenie však stále čaká.

„Rodiny trpia,“ povedal Hertelli. „Nemáme im ako pomôcť, pretože pohrebné ústavy sú plné. Veľmi nás to trápi, úprimne s nimi súcitíme, no nemáme im čo ponúknuť. Čelíme naozaj vážnemu problému,“ dodal.

Spomienky na tragické leto 2003

Historicky vysoké teploty v roku 2003, ktoré boli minulý týždeň prekonané, si vyžiadali približne 15 000 obetí. Táto tragédia vyvolala rozsiahlu spoločenskú diskusiu o starostlivosti o starších ľudí, ktorých horúčavy zasiahli najviac. Počas minuloročného mimoriadne teplého leta sa horúčavám pripisovalo viac ako 5 700 úmrtí.

Čítajte viac Peklo v Poľsku: Extrémne horúčavy lámu rekordy, kolabuje železnica a pribúdajú obete

Riaditeľka parížskeho pohrebného ústavu Véronique Bertrandová sa obáva, že na ponaučenia z tohto obdobia sa postupne zabudlo. „Väčšina úmrtí, ktoré v súčasnosti riešime, sa týka ľudí, ktorí žili osamelo vo svojich domovoch. Vzhľadom na okolnosti, za akých boli nájdení, možno len ťažko dospieť k inému záveru, než že zomreli v dôsledku extrémnych horúčav,“ uviedla Bertrandová.

„Myslím si, že ľudia sa musia konečne prebudiť a znovu objaviť vzájomnú solidaritu. To, čo sa stalo v roku 2003, viedlo k tomu, že ľudia viac mysleli na svojich susedov a na osamelých ľudí vo svojom okolí. Občas ich navštívili alebo sa aspoň presvedčili, či pijú dostatok tekutín a či je o nich postarané. S pribúdajúcimi rokmi sme možno zabudli, že podobná situácia sa môže zopakovať – a že jej dôsledky môžu byť ešte horšie,“ dodala.

Čítajte aj Slovensko čaká nebezpečný zlom: najprv extrémne horúčavy, potom búrky s krúpami a vetrom cez 100 km/h