Márnice už nestačia. Rodiny dávajú krv, aby našli svojich blízkych po ničivých povodniach

Týždeň po ničivých prívalových povodniach v Nepále sa záchranné práce menia na bolestivé pátranie po tisícoch nezvestných. Kým do niektorých horských oblastí sa záchranári stále nedokázali dostať, nemocnice a márnice zápasia s množstvom tiel, ktoré sa nepodarilo identifikovať. Úrady preto vyzývajú príbuzných obetí a nezvestných, aby poskytli vzorky krvi. DNA má pomôcť priradiť mená telám ľudí, ktorých katastrofa pripravila o život.  

Pred jednou z nemocníc zaznie meno a z radu vystúpi 19-ročná Prakrit Gurungová. V rukách drží dva doklady totožnosti, vypĺňa potrebné formuláre a následne odchádza na odber krvi. Dúfa, že jej genetický profil pomôže zistiť, či sa medzi doteraz neidentifikovanými obeťami nachádza jej matka. O otcovi už rodina správu dostala. Jej brat ho spoznal podľa fotografie vystavenej pred nemocnicou.

Podobných príbehov pribúda. Počet obetí je taký vysoký, že stovky tiel museli byť pochované ešte predtým, ako sa podarilo určiť ich totožnosť. Nepálske úrady preto spustili rozsiahle odbery DNA od súrodencov a ďalších priamych príbuzných. Do procesu sa zapájajú aj rodiny žijúce v zahraničí. Podľa denníka The Guardian úrady požiadali príbuzných nezvestných mimo Nepálu, aby si nechali vyhotoviť genetický profil a výsledky poslali do krajiny. V Austrálii už vzorky poskytli viaceré rodiny.

„Odoberáme krvné vzorky súrodencom a priamym príbuzným,“ povedal pre The Guardian príslušník nepálskej armády Rameshwor Adhikari. Ako dodal, ľudia prichádzajú nielen z údolia Káthmandu, ale aj z ďalších častí krajiny. „Je to katastrofa. Prírodná pohroma.“

Záujem o testovanie rastie. V prvý deň prišlo na odber 37 ľudí, neskôr už armáda musela rozšíriť priestory a postaviť ďalšie tieniace stany pre čakajúce rodiny. Úrady chcú, aby sa prihlásilo čo najviac blízkych nezvestných, pretože bez porovnávacích vzoriek zostáva identifikácia mnohých tiel mimoriadne zložitá.

Rozsah katastrofy je obrovský. Viac ako tisíc ľudí je potvrdených ako mŕtvych a tisíce ďalších zostávajú nezvestné. Medzi nimi sú aj cudzinci. Rodiny desiatok nezvestných Austrálčanov už verejne žiadali svoju vládu o väčšiu pomoc pri pátraní a návrate ich blízkych domov.

V najhoršie postihnutých častiach Nepálu však nejde iba o identifikáciu obetí. Obyvatelia hornatej oblasti Rasuwa pri hraniciach s Čínou upozorňujú, že do viacerých miest sa ani týždeň po povodniach nedostala účinná pomoc. Cesty zmizli pod nánosmi bahna, mosty strhla voda a kontakt s niektorými dedinami sa nepodarilo obnoviť.

Jednou z nich je Timure. Pochádza odtiaľ 53-ročná Lhakpa Ghaová, ktorá počas katastrofy stratila sedem blízkych príbuzných. Keď o nich začína rozprávať pred budhistickým kláštorom v Káthmandu, premôžu ju emócie. Medzi nezvestnými či obeťami sú jej otec, syn, dcéra, ďalší členovia rodiny aj štvorročná vnučka.

Ona a jej manžel prežili iba preto, že v čase povodne neboli doma. Zostali v Káthmandu, kde sa starali o dve vnúčatá chodiace do školy.

„Prišla som o celú rodinu. Stratili sme všetkých,“ povedala cez tlmočníka pre The Guardian.

V kláštore dnes prebýva približne 200 ľudí z horných oblastí, ktorým sa podarilo zachrániť. Mnohí prežili preto, že sa v okamihu povodňovej vlny nachádzali vyššie na svahoch. Odtiaľ však niektorí sledovali, ako voda berie ich domovy, celé časti obcí aj príbuzných.

Ghaová tvrdí, že armáda sa do Timure stále nedostala. Obyvateľom podľa nej vojaci vysvetľujú, že oblasť je príliš nebezpečná. Rodiny však takýto argument odmietajú.

„Armáda sa do dediny nedokázala dostať. Stále nám hovoria, že je to vysoko riziková oblasť, ale my tomu nerozumieme. Ak je tam veľké riziko, práve vtedy treba konať,“ uviedla Ghaová pre The Guardian.

Strata syna a dcéry pre ňu znamená aj stratu existenčnej istoty. Obaja pracovali v Timure ako lekári a zostávali tam aj preto, aby mohli finančne podporovať rodinu. „Nemáme nič. Boli sme odkázaní na synov príjem,“ povedala.

O závažnosti situácie v severných oblastiach krajiny hovoria aj humanitárne organizácie. Podľa správy OSN môže trvať celé týždne, kým sa záchranári dostanú do najodľahlejších miest. Mnohé komunikácie už neexistujú a zničené mosty prerušili spojenie medzi jednotlivými údoliami.

Problém s prístupom majú nielen vojaci a záchranári, ale aj humanitárne organizácie. Amy Sagitta Lefevre zo Save the Children pre The Guardian uviedla, že pomoc sa do postihnutých oblastí dostáva, no iba po určitý bod. Tímy organizácie dokázali po cestách doraziť do oblasti Rasuwa, materiál, ktorý sa už nedá prepraviť ďalej, však musí zostať uskladnený pri vojenských objektoch.

„To, čo komplikuje prácu záchranárom, komplikuje aj prácu humanitárnym organizáciám. Čelíme rovnakým problémom s prístupom,“ vysvetlila Lefevre.

Save the Children sa snaží dopraviť do údolia najmä základné vybavenie potrebné na prežitie. Súčasťou pomoci sú provizórne prístrešky, plachty, prikrývky, laná či nádoby na vodu. Organizácia zároveň buduje mobilné toalety. V mnohých oblastiach totiž ľudia spia pod holým nebom alebo v preplnených núdzových centrách a ďalší dážď môže ich situáciu ešte zhoršiť.

Osobitné balíčky sú určené ženám a najmä tehotným ženám. Obsahujú hygienické potreby a náhradné oblečenie. Podľa Lefevreovej niektoré matky stále nosia tie isté šaty, ktoré mali na sebe v deň katastrofy.

Veľké obavy vyvoláva aj situácia detí. Odhaduje sa, že približne 2 600 z nich môže potrebovať liečbu ťažkej akútnej podvýživy. Viac než stovka detí mohla počas katastrofy stratiť kontakt s rodičmi. Humanitárni pracovníci zároveň upozorňujú na riziko šírenia chorôb, kontaminácie vody a zhoršujúcich sa hygienických podmienok v preplnených prístreškoch.

Save the Children sa obáva aj ďalšieho nebezpečenstva, ktoré nemusí byť na prvý pohľad viditeľné. Chaos po katastrofe môže zvýšiť riziko obchodovania s deťmi, najmä s dievčatami. Podľa Lefevreovej patrili niektoré časti Nepálu už v minulosti medzi oblasti, kde bol tento problém výrazný.

„Počuli sme, že v posledných rokoch sa situácia mohla zlepšiť, ale po tejto katastrofe máme veľké obavy, že deti alebo dievčatá by mohli byť zneužité obchodníkmi s ľuďmi,“ upozornila.

Ako dlho potrvá obnova, zatiaľ nikto nedokáže odhadnúť. Humanitárne organizácie počítajú s tým, že návrat k bežnému životu môže trvať viac než rok. Save the Children preto v oblasti zriadila vlastné terénne pracovisko a pripravuje sa na dlhodobú pomoc.

Témy:
Nepál
tibet

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.