Maroš Žilinka nie je marxista a sluha progresívcov. Iba obhajuje ústavu (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.07.22.
Vykresľovať generálneho prokurátora ako niekoho, kto tlačí na schválenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia, je úplne scestné. No ministerstvu vnútra prekazil taktiku.
Maroš Žilinka zasa ukázal, že slúži progresívnej agende, je užitočný idiot alebo aktívny podporovateľ genderovej ideológie a importuje sem kultúrno-marxistické experimenty zo Západu. Aspoň tak to vyzerá, ak sledujete dezinformačnú scénu. Takúto kritiku si vyslúžil iba preto, lebo na ministerstvo vnútra podal dve upozornenia prokurátora kvôli nečinnosti.
Ministerstvo totiž v zákonnej lehote nerozhodlo o žiadostiach párov osôb rovnakého pohlavia, ktoré sa zosobášili v Rakúsku, a ministerstvo žiadali, aby ich manželstvo zapísalo do osobitnej matriky. Páry tak reagujú na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z novembra, podľa ktorého sú členské štáty povinné takéto manželstvá uznať, inak porušia právo Únie.
Horúci zemiak ministerstva
Známy dezinfluencer Marek Šoun generálneho prokurátora obvinil, že sa správa ako ideologický bojovník. No Žilinka nekonal z vlastnej iniciatívy. Na Generálnu prokuratúru sa ešte koncom mája obrátili manželia Metod Špaček a Ivan Novotný a žiadali, aby ministerstvo vnútra upozornila, že nepostupuje v súlade so zákonom.
Žiadosť o uznanie rakúskeho manželstva si totiž podali ešte v decembri minulého roku. Podľa zákona sa zápis vykoná do troch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia. Matrika im však ani do mája neoznámila, ako rozhodla, ani nepredĺžila lehotu o ďalšie tri mesiace, ako jej to v odôvodnených prípadoch zákon umožňuje.
Prečítajte si tiež:
Podľa Ivana Novotného sa tak matrika na ministerstve tvári, že žiadne konanie nevedie. „Pre osobitnú matriku ide o nový prípad a predpokladám, že nemajú vytvorenú žiadnu metodiku, ako postupovať. Dokonca si myslím, že je to pre nich horúci zemiak,“ povedal v máji Metod Špaček pre Denník N.
Horúci zemiak je výstižný prívlastok. Konanie, respektíve nekonanie osobitnej matriky však chápeme. Na jednej strane Súdny dvor EÚ rozhodol, že členské štáty musia manželstvo osôb rovnakého pohlavia zákonne uzavreté v inom členskom štáte uznať a skonštatoval, že právo EÚ bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňovala jeho uznanie.
Slovo premiéra je ako tielko
Na druhej strane však máme Ústavu, podľa ktorej je manželstvo jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou a Slovenská republika si vo veciach manželstva a rodiny zachováva zvrchovanosť. „Osobitná matrika preto nesmie zapísať manželstvo, ktoré je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy,“ vyhlásil premiér Robert Fico.
Vraj sa na tom zhodol s jej zamestnancami, keď v júni osobitnú matriku navštívil osobne. Ak je ústava košeľou a európska judikatúra kabátom, slovo Roberta Fica je pre ministerského úradníka obtiahnutým tielkom. Keď sa má rozhodnúť, či sa bude riadiť právnym názorom luxemburského súdu, alebo slovenského predsedu vlády, asi to nebude ťažká voľba.
Prečítajte si tiež:
Navyše je tu aj celkom legitímna právna dilema, či sa toto rozhodnutie Súdneho dvora vzťahuje aj na manželstvá uzavreté v členskom štáte EÚ, kde však manželia nikdy nežili. Rozsudok totiž hovorí o manželstvách uzavretých pri výkone slobody pohybu a pobytu v inom členskom štáte, v ktorom manželia začali, alebo prehĺbili rodinný život.
Ministerstvo sa tak ocitlo medzi právnou Skyllou a politickou Charybdou. Ak by sobášny list do matriky prepísalo, išlo by proti textu ústavy, naštvalo by premiéra, koalíciu, konšpirátorov i konzervatívcov. No ak by ho do neprepísalo, vystavilo by sa riziku dlhých súdnych konaní, ktoré by sa mohli skončiť až na Súdnom dvore EÚ alebo Európskom súde pre ľudské práva, a v krajnom prípade aj konaním o porušení povinnosti, teda infringementom proti Slovensku.
Alibisticky naťahujú čas
Konzervatívny právnik Jozef Onačilla v komentári pre denník Štandard tvrdí, že ak by sa poslanec Michal Sabo, ktorý zatiaľ ministerstvo žiada len o usmernenie, ako si právo na zápis svojho manželstva do matriky môže uplatniť, obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, ten by zrejme rozhodol v jeho prospech. Slovensko by mu tak muselo platiť odškodné.
Prečítajte si tiež:
Rovnako by uspeli aj ďalší obdobní sťažovatelia. Nečudujeme sa teda, že pre ministerstvo je momentálne výhodnejšie nerozhodnúť a alibisticky naťahovať čas, kým sa dá. Maroš Žilinka mu túto taktiku prekazil. Ministerstvo nemusí upozorneniu vyhovieť, ak ho považuje za nedôvodné, no musí tak urobiť do 30 dní. Nemôže sa tváriť, že nevedie konanie.
Vykresľovať generálneho prokurátora ako niekoho, kto tlačí na schválenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia, je však úplne scestné. Žilinka osobitnú matriku upozornil iba na to, že mala žiadateľov bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom, ako rozhodla. Môže im oznámiť aj to, že zápis odmietla vykonať, mala to však urobiť v zákonnej lehote.
Čo vlastne Žilinka chráni?
Žilinka matrike neprikazuje, ako má rozhodnúť. Ani na to nemá ako generálny prokurátor právomoc. To môže urobiť len súd. Maximum, čo môže urobiť, je podať proti nečinnosti ministerstva vnútra žalobu na správny súd. Chce iba, aby konalo. Svojimi upozorneniami sa nepostavil za rozhodnutia luxemburského súdu, ale za naše zákony.
„Ak prokurátor nerešpektuje najvyšší zákon krajiny, čo potom vlastne chráni?“ pýta sa rečnícky Šoun. Nuž, napríklad chráni právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavný princíp zákonnosti, podľa ktorého musia orgány verejnej moci konať na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Teda že napríklad nemôžu nekonať len preto, lebo sa im to akurát hodí.
Prečítajte si tiež:
Právo na spravodlivý proces, princíp legality či zákaz svojvôle a zneužitia moci patria medzi piliere právneho štátu. Sú práve v tom základnom zákone, ktorý vraj Žilinka nerešpektuje. A sú v ňom oveľa dôležitejšie ako tá naša fetišizovaná suverenita v kultúrno-etických otázkach. Ústava nie sú len manželstvá muža a ženy a biologicky určené dve pohlavia. To je len balast.
Škoda, že súčasťou našej „národnej identity“ nie je namiesto kultúrno-etických otázok rešpekt k právnemu štátu a občianskym právam. Keby ho koalícia chránil tak vehementne, ako svoju posadnutosť kultúrnymi vojnami, ktoré sáma rozpútava, bolo by nám sveta žiť. Ak je starosť o právny štát aktivizmom, potom by mal byť aktivistom každý človek.