Preložené do zrozumiteľnej reči: vláda podľa prokuratúry tlačí zákony cez parlament tak rýchlo, že si ich nikto poriadne nestihne prečítať – a výsledkom sú nekvalitné predpisy, ktoré potom robia problémy v praxi. Je to presne tá istá výhrada, akú Žilinka opakuje aj na tlačových konferenciách, keď sa háda s premiérom Ficom o novelách trestných zákonov.
Prokuratúra zároveň hneď v úvode správy obšírne pripomína, aké má mať postavenie. Cituje Benátsku komisiu, podľa ktorej je „tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry oveľa rozšírenejšia” než snahy podriadiť ju vláde. A dodáva jej varovanie, že „možnosť zasahovania môže byť takisto škodlivá ako skutočné zasahovanie”. V roku, keď premiér Fico verejne spochybňuje postup prokurátorov, to ťažko čítať ako náhodnú právnickú vsuvku.
Čísla, ktoré vláde nesadnú
Najviac argumentov prokuratúry vyplýva zo štatistík. V správe čierne na bielom priznáva, že prudký pokles kriminality je z veľkej časti je umelý – spôsobili ho zmeny zákonov, ktoré vlani presadila vláda.
Ukážkový príklad sú daňové trestné činy, teda okrádanie štátu na daniach. „V roku 2025 bolo za daňové trestné činy stíhaných 635 osôb (1 496 osôb v roku 2024). V porovnaní s rokom 2024 ide o pokles stíhaných osôb o 861, t. j. o 57,6 %,” uvádza správa. Počet obžalovaných klesol ešte viac – o 61,4 percenta. Pri daňovom podvode, kde ide o predstieranie nárokov na vrátenie DPH na úkor štátneho rozpočtu, kleslo stíhanie o polovicu.
Prokuratúra v správe otvorene hovorí, prečo sa tak stalo. „Uvedené štatistické ukazovatele vyjadrujú vplyv legislatívnych zmien na posudzovanie protiprávneho konania ako trestného činu,“ píše a menuje konkrétny zákon – novelu Trestného zákona číslo. Tá okrem iného zdvihla hranice škody, od ktorých je konanie vôbec trestné. Pri niektorých daňových činoch sa hranica posunula z 266 eur na 700 eur, pri iných dokonca z 2 660 eur na 20 000 eur.
Podobný efekt vidno pri krádežiach. Za ten istý čin bolo v roku 2025 ukončené stíhanie proti 3 597 obvineným, v roku 2024 to bolo 6 453 – pokles o 44,3 percenta. V správe to pripisujú najmä zvýšeniu hranice škody a zrušeniu trestnosti opakovaných drobných krádeží, ktoré médiá prezývali „horalkové”. Práve na tento zákon sa Fico so Žilinkom verejne hádajú dodnes.
Zmizli protikorupční prokurátori
Do tohto obrazu zapadá aj to, čo sa vlani stalo s bojom proti korupcii na najvyššej úrovni. Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry vznikol v máji 2025 na generálnej prokuratúre nový Odbor závažnej kriminality, ktorý ho nahradil. Podľa správy na ňom „pôsobilo v roku 2025 desať prokurátorov. Ôsmi prokurátori predtým pôsobili na Úrade špeciálnej prokuratúry.” Inak povedané, ľudia zostali z veľkej časti tí istí, no úrad, ktorý mal samostatné postavenie, už neexistuje.
Výsledok? Vo februári 2026 označil Žilinka stav boja proti korupcii za „katastrofálny” s tým, že v roku 2025 nebol odhalený ani jeden korupčný trestný čin na najvyšších miestach štátu. Premiér Fico jeho vystúpenia opakovane odmieta a obviňuje generálneho prokurátora, že „zasahuje do politickej súťaže“.
Samostatnú kapitolu si zaslúži paragraf 363 – nástroj, ktorým môže generálny prokurátor sám zrušiť právoplatné rozhodnutie policajta či prokurátora. Práve ním kedysi zastavil stíhanie Fica. V roku 2025 ho ale prokuratúra použila iným smerom: zrušila 44 rozhodnutí, ktorými prokurátori predtým zastavili stíhania – pričom rok predtým to boli iba štyri takéto prípady. V dvadsiatich z nich šlo o daňové trestné činy pri DPH, kde stíhania padli pre premlčanie. Kým teda vláda tvrdí, že kriminality je menej, prokuratúra vo viacerých prípadoch obnovovala stíhania, ktoré niekto predčasne zastavil.
Otázka, či správu vôbec niekto prerokuje
Z tohto sporu pramení aj jeden praktický problém. Správu o činnosti prokuratúry musí podľa zákona prerokovať parlament. Lenže poslanci doteraz nestihli prerokovať ani predchádzajúcu správu za rok 2024. Zaradená bola až na septembrovú schôdzu.
Sám Žilinka to označil za „veľmi nešťastné” a v príspevku na sociálnej sieti rok 2024 zvýraznil tromi výkričníkmi. Nová správa za rok 2025 tak prichádza do parlamentu, kde na svoje prerokovanie čaká ešte tá staršia.
