Martin a Vlado sú manželia, no pre štát neexistujú. Porušujú zákon, keď na nás kašlú, vravia

„Bojím sa, že politici chcú pred voľbami rozohrať nejakú kultúrnu vojnu. Chcú naťahovať čas a dajú to ako pozmeňovací návrh až tesne pred voľbami alebo počas kampane. Vyhrotia situáciu na tom, kto je aký konzervatívec alebo liberál. Môže sa im tak podariť v konečnom dôsledku rozštiepiť aj opozíciu,“ myslí si Martin a dodáva, že len žiadajú, aby úrad postupoval zákonne. Aj keď to v praxi znamená, že dostanú zamietavé stanovisko.

Vlado naznačuje, že má obavy z účelovej diskriminácie a porušovania zákona zo strany úradov. Manželia majú podozrenie, že za nečinnosťou matriky by mohol stáť aj takpovediac politický tlak z najvyšších miest. Spomínajú medializovanú júnovú návštevu premiéra Roberta Fica na osobitnej matrike ministerstva vnútra. Premiér po nej verejne vyhlásil, že manželstvá ľudí rovnakého pohlavia naše úrady zapisovať nemajú.

„Osobitná matrika preto nesmie zapísať manželstvo, ktoré je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy. Nie je možné žiadať zapísanie niečoho, čo v našom právnom poriadku neexistuje,“ uviedol predseda vlády pri nedávnej návšteve osobitnej matriky.

Prečítajte si tiež:

Realita je úplne iná

Púchovčania chcú svoj príbeh rozpovedať, no požiadali nás, aby ich tváre a celé mená zostali v anonymite. Rozhodli sa tak preto, aby chránili svoje dcéry pred prípadnou negatívnou odozvou publikovania ich prípadu. Uvedomujú si, že téma homosexuálnych manželstiev je v slovenskej spoločnosti stále výbušná.

„Nikdy neviete, či sa nenájde niekto, kto by nám chcel ublížiť. Bojíme sa, aby štát svojím ignorovaním a správaním nepriamo nepodporoval agresivitu u ľudí,“ vysvetľuje Martin dôvod, prečo chce, aby sme v článku uviedli len ich krstné mená.

Manželia žijú v meste, ktoré má približne 20-tisíc obyvateľov. Priznávajú, že realita ich spoločného života je úplne iná, akú vykresľujú politici. „Neviem, čím sme hrozbou pre spoločnosť. Už nad tým ani nepremýšľame,“ smutne sa usmieva Martin.

Manželia vďaka tomu majú harmonický život. Ako sami vravia, ak by ich nebrzdili úrady a nepoznali by slovenskú politiku, ani by im nenapadlo, že patria k neakceptovanej menšine. Miestni ľudia sú k nim totiž milí.

„Nikdy sme nemali negatívnu skúsenosť ani s rodičmi spolužiakov. Naše dcéry chodia prespávať ku kamarátkam a ich spolužiaci prespávajú u nás. Necítime od rodičov žiadny strach,“ vysvetľuje Martin.

Ľudia ich denne vídajú na ihriskách s dcérami, ani na týchto verejných miestach sa nikdy nestretli so žiadnymi zlými reakciami. Pochvaľujú si miestnu pediatričku či skvelý prístup riaditeľky školy. Roky pomáhajú v detskom domove a zapájajú sa do rôznych aktivít v škole.

Martin a Vladimír si myslia, že niektorí ľudia môžu mať o gejoch skreslené predstavy, napríklad z filmov. Púchovská dvojicavšak žije ako tradičná rodina. Martina najviac trápi, že nemajú žiadnu záruku, čo by bolo s ich dcérami, ak by sa jednému z nich niečo stalo.

„Najdesivejšia predstava je tá, že by deti rozdelili do detského domova,“ pripúšťa Martin s tým, že vie, že keby sa niečo stalo, ich rodičia by o dievčatá bojovali. No v súčasnom právnom vákuu by všetko záviselo od konkrétneho súdu.

„Osud našich detí závisí čisto od svojvôle konkrétneho sudcu alebo sociálnych pracovníkov. Máme veľké obavy, že by úrady mohli našu rodinu po rokoch rozdeliť a jednu z dcér poslať do detského domova, namiesto toho, aby zostalo s druhým rodičom, s ktorým vyrastá odmalička,“ opisuje zas svoje obavy Vlado.

Deťom tak pre matrikou nepotvrdenýzväzok rodičov chýba základná právna istota v situáciách, ako je úmrtie jedného z rodičov či prípadné dedenie.

Prečítajte si tiež:

Odišli by len z donútenia

Manželia si uvedomujú, že ak by odišli žiť do Rakúska alebo – v ich prípade – len do pár minút vzdialeného Česka, boli by v úplne inej situácii. Faktom však je, že by to pre nich vôbec nebolo také ľahké. Na Slovensku rozbehli podnikanie, majú tu zázemie a podporujúcu rodinu, od ktorej nechcú svoje dcéry odtrhnúť. Ich domov je jednoducho tu, nie v cudzine.

„Keby však došlo k niečomu veľmi zlému, presťahovali by sme sa,“ hovorí Vladimír a dodáva, že ich dcéry majú české občianstvo.

V Česku sú povolené registrované partnerstvá a v Rakúsku dostali zelenú aj manželstvá. No a ako sme už v úvode spomenuli, podľa rozhodnutia Súdneho dvoru Európskej únie z minulého roka sú členské štáty povinné uznať manželstvo dvoch občanov Únie rovnakého pohlavia, ak bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte. Odmietnutie takého manželského zväzku je podľa súdneho verdiktu, ktorý by mal byť precedensom, v rozpore s právom Únie.

Niektoré slovenské homosexuálne páry sa teda rozhodli zoficializovať svoj vzťah tak, že uzavreli manželstvo v inom členskom štáte a následne si ho dávajú uznať aj slovenskými úradmi. Ako vidno, býva to neúspešné.

Žilinka upozornil na nečinnosť úradov

Dnes generálny prokurátor Maroš Žilinka podal upozornenia na nečinnosť v dvoch prípadoch, keď páry rovnakého pohlavia zosobášené v Rakúsku žiadali o zápis do osobitnej matriky na Slovensku, no tá ich nevybavila v zákonnej lehote.

„Ministerstvo vnútra SR ako príslušný správny orgán je povinné bez zbytočného odkladu rozhodnúť o žiadostiach a žiadateľov upovedomiť o prijatom opatrení – vykonaní zápisu do osobitnej matriky alebo o odmietnutí vykonania zápisu,“ uviedol generálny prokurátor na sociálnej sieti. Matriky totiž spadajú pod ministerstvo vnútra.

Prokuratúra zatiaľ nehovorí, že ministerstvo vnútra, pod ktoré spadajú matriky, musí manželstvá zapísať. Vytkla mu však, že žiadosti nemôže ponechať bez vybavenia po uplynutí zákonnej lehoty. Znamená to, že ministerstvo musí zápis vykonať alebo ho formálne a odôvodnene odmietnuť.

Manželstvá uzatvorené v zahraničí môže ako jediná inštitúcia zapisovať osobitná matrika na ministerstve vnútra. Zápis alebo prepis do osobitnej matriky je administratívny spôsob, ktorým sa status manželstva dostane do slovenských evidencií. A práve na tento úkon manželia z Púchova, ale aj ďalšie páry, čakajú už niekoľko mesiacov.