Režisér, herec, tanečník a choreograf Martin Ťapák by mal dnes sto rokov. Narodil sa 13. októbra 1926 v Liesku na Orave. Niektoré pramene uvádzajú, že sa narodil v Dolnom Kubíne, ale isté je, že v Liesku vyrastal.
Liesek sa dnes často spomína aj v súvislosti s tým, že odtiaľ pochádza herec Milan Ondrík. No ten má iba 46 rokov a je to celkom iná generácia, s iným životným programom a poslaním. Ľudia ako Martin Ťapák, ktorí sa začínali uplatňovať po druhej svetovej vojne, mali rozporuplnejšie pocity aj podmienky. Na jednej strane panovala eufória zo skončenia vojny, radosť z možnosti vybudovať úžasný svet plný umenia, a na druhej strane sa už nad nimi zbiehali mraky komplikovanej politickej situácie, prichádzali ťažké päťdesiate roky.
Keďže sa však u nás v oblasti umenia stretli veľmi silné osobnosti s veľkým talentom a so schopnosťou vytvárať projekty, organizovať sa a spájať najlepších, zostali našej kultúre z toho obdobia aj pozoruhodné hodnoty. Pričinil sa o ne aj Martin Ťapák.
Folklór bol avantgarda
Boli to časy, keď folklór nebol ešte etnograficky spracovaný a profesionálne podchytený. Existoval prevažne v živelnej podobe priamo v teréne, z jeho vitality čerpalo aj školené výtvarné umenie (Sibylla Greinerová, Ľudovít Fulla atď.), umelci cítili, že jeho potenciál treba zachovať. Toto práve urobila generácia, ku ktorej patril Martin Ťapák spolu so Štefanom Nosáľom, s Ľubou Pavlovičovou Bakovou a ďalšími, už profesionálne pripravenými nadšencami. Mali na to veľký inšpirujúci priestor, mohli sa venovať viacerým profesiám, vysokoškolsky vzdelaných odbornikov bolo ešte málo.
Tanec aj réžia
Martin Ťapák dostal od prírody veľa darov. Bol to usmievavý fešák, ktorý krásne tancoval a vedel zabaviť publikum tak, že sa usmievali všetci. Však si len spomeňme na jeho vrcholné režisérske diela – Pacho, hybský zbojník, Kubo, Sváko Ragan. Často spolupracoval s Jozefom Kronerom. Populárna trojdielna komédia Sváko Ragan vznikla podľa literárnej predlohy Ela Šándora, ktorý mal tento rok tiež sté nedožité narodeniny, ale už v marci. Martin Ťapák však vedel režírovať aj ,,smutné”. Robil napríklad dramatický Živý bič, dvojdielny televízny film podľa románu Mila Urbana.
No a za zmienku stojí aj herecké účinkovanie Martina Ťapáka v prvých slovenských filmoch, ako sú napríklad Vlčie diery, Priehrada, Katka či Rodná zem. Boli to filmy, ktorým sa dnes hovorí budovateľské, ale určite mali vo vývoji našej kinematografie svoj význam a neboli nudné. Tvorcovia sa na nich učili, dozrievali. Však film Katka z továrne na pančuchy režíroval Ján Kadár, takže Ťapák tam už iste sledoval prácu výnimočného režiséra, ktorý sa v dobových mantineloch snažil o kvalitné dielo.
Ťapák bol istý čas aj v Laterne magike v Prahe. Pohyboval sa v dobrých kruhoch. No najviac bol asi predsa len tanečníkom.
Tri deti
Žilky v ňom hrali, vedel dať tancu zmysel a obsah. Ako tanečník a choreograf pôsobil v rokoch 1950 – 1958 v SĽUK-u, kde patril k najvýznamnejším osobnostiam. Bola to ďalšia škola, v ktorej rozdával skúsenosti, ale aj on sa veľa naučil. Bol potom plodným filmovým tvorcom. Nakrútil aj niekoľko rozprávok (napr. Plavčík a Vratko, Popolvár najväčší na svete).
Sledovala som Martina Ťapáka iba zobďaleč, ale do kontaktu som prišla so všetkými jeho tromi deťmi. Dcéra Asňa mi vysvetľovala pôvod svojho zvláštneho krstného mena, ktoré jej vymysleli rodičia, najlepšie som poznala hĺbavého sochára Jána Ťapáka, s ktorým som robila zaujímavý rozhovor v jeho umeleckých začiatkoch.
Rozhovor som robila aj s Marekom Ťapákom, ktorý je režisér, herec a tanečník. Bolo to po jeho návrate z USA, kde cestoval so svojím muzikálom Tanec medzi črepinami. Vytvoril a sfilmoval tanečnú kompozíciu o svojom živote. Povedal, že črepiny sú rôzne ťažkosti, ktoré musel v živote prekonávať. Dielo vraj venoval svojmu otcovi, ktorý vtedy ešte žil, mal 80 rokov. (Martin Ťapák zomrel 1. februára 2015 ako 88-ročný.) Pýtala som sa, či mu otec dielo aj nejako pripomienkoval. Vraj mu povedal len maličkosti, ako má položiť ruku na klobúk a ako šikovne prejsť krížom cez javisko.
A k tomuto rozhovoru s Marekom Ťapákom sa mi viaže historka, ktorú prikladám aj teraz. Keď prišiel vtedy do redakcie, ešte v Presscentre, mal sa preukázať na vrátnici. Nemohol však nájsť vo vreckách žiaden preukaz. A vtedy tí vrátnici, vlastne statní esbeeskári, povedali: Nehľadajte, však vidíme, že ste Popolvár, toho poznáme!
Zdá sa, že skoro každý z nás videl nejaký ten film Martina Ťapáka. Tvorca by sa iste potešil, my mu už však môžeme len symbolicky zatlieskať.
Výber filmov režiséra Martina Ťapáka
1963 – Šťastného nám večera
1964 – Prekroč svoj tieň
1964 – Balada o Vojtovej Marine
1965 – Kubo
1966 – Živý bič
1967 – Rok na dedine
1968 – Malka
1968 – Matka
1970 – Rysavá jalovica
1971 – Nevesta hôľ
1972 – Zajtra bude neskoro
1975 – Pacho, hybský zbojník
1976 – Sváko Ragan
1977 – Vianočné oblátky
1978 – Krutá ľúbosť
1978 – Mišo
1980 – Hodiny
1981 – Plavčík a Vratko
1982 – Popolvár najväčší na svete
1983 – Zrelá mladosť
1984 – Dies irae
1985 – Skleníková Venuša
1986 – Kohút nezaspieva
1987 – Neďaleko do neba
1989 – Montiho čardáš
2000 – seriál Ako divé husi
Témy:
Martin Ťapák
Sváko Ragan
folklór
Kubo
film
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.