Koalícia robí dosť vecí, za ktoré si zaslúži kritiku. Opozícia sa nemusí uchyľovať k tomu, aby ju kritizovala aj za to, čo neurobí. To isté však platí pre Andreja Danka a jeho kritiku premiéra.
Do volieb síce chýba šestnásť či sedemnásť mesiacov, no podľa toho, akí sú politici nervózni, by ste si mysleli, že nás to čaká už túto jeseň. Napríklad Andrej Danko v nedeľu v živom vysielaní STVR vyhlásil, že ak bude Robert Fico naďalej podporovať rýchly vstup Ukrajiny do Európskej únie na úkor Čiernej hory a Srbska, premiér stratí akúkoľvek jeho dôveru.
„Slovenská národná strana je presvedčená, že predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico nemá žiadny mandát na to, aby v mene Slovenska hovoril, že Ukrajina bude podporovaná pri vstupe do Európskej únie,“ potvrdil to Danko v pondelok na Facebooku a dodal, že SNS je pripravená ísť na hranu politickej zodpovednosti, ak Fico nezagarantuje, že počas existencie vlády, ktorej je SNS súčasťou, nikdy nezahlasuje za akékoľvek prijatie Ukrajiny do EÚ.
Panika zo SNS
Naopak, mimoparlamentní Demokrati sú nervózni zo SNS. „Na pozadí sa chystá niečo, čo môže ochromiť demokraciu na Slovensku,“ vyhlásil v pondelok na tlačovej konferencii Juraj Šeliga s expremiérom Eduardom Hegerom za chrbtom. Koalícia chce vraj dosiahnuť vládu jednej strany, pretože sa chystá zvýšiť kvórum na vstup do parlamentu z piatich na osem percent.
Demokrati si dokonca pripravili aj grafy, ktoré ukazujú, že ak by osempercentné kvórum platilo už v roku 2023, do parlamentu by sa dostal len Smer, Hlas a Progresívne Slovensko a prvé dve strany by spolu mali nevídanú ústavnú väčšinu 102 poslancov. Viac ako tretina odovzdaných hlasov by navyše „prepadla“ a viac ako milión zúčastnených voličov by v parlamente nemal zastúpenie.
Prečítajte si tiež:
„Toto je kľúčová vec, ktorú sa chystajú urobiť,“ tvrdil Šeliga. Taký pekný nástup volebnej autokracie vykreslil. Škoda len, že nič také sa koalícia urobiť nechystá. Paniku vyvolala jedna nedokončená veta poslanca Romana Michelka, ktorý chcel v relácii Na telo povedať, že SNS chce znížiť váhu preferenčných hlasov.
Na to, aby sa kandidát prekrúžkoval do parlamentu, bude podľa návrhu SNS potrebovať osem percent zo všetkých hlasov pre stranu, nie tri ako doteraz. „Aby ľudia ako Pročko už naozaj neboli v parlamente,“ vysvetlil Michelko. Len dodajme, že ak by toto kvórum platilo pred tromi rokmi, do parlamentu by sa nedostal trebárs ani Peter Kotlár. A to už je prínos pre demokraciu.
Národniari by sa museli zblázniť
Chápeme, že Demokrati ešte zďaleka nemajú isté, že sa dostanú do Národnej rady a Andrej Danko má zas takmer istotu, že SNS sa tam nedostane, ak bude kandidovať sama. Komunikujú, ako keby išlo o život, pretože im o politický život naozaj ide.
Hoci má Andrej Danko v strane silnú pozíciu, pri ďalšom neúspechu by sa asi musel obávať o predsednícku stoličku, a Demokrati by ďalšie štyri roky mimo parlamentu pravdepodobne neprežili. Veď ale buďme chvíľu racionálni.
Národniari by sa museli zblázniť, aby takýto nápad, ktorý ide proti ich životným záujmom nielen podporovali, ale dokonca ho sami navrhli. „Celkom zjavne to SNS-ka v žiadnom prípade nepodporí, toto naozaj nie je pre nás,“ tvrdil Michelko na jeseň 2024, keď Robert Fico vypustil do éteru, že si vie predstaviť sedempercentné kvórum. „Je to nepriechodné,“ dodal poslanec SNS.
Prečítajte si tiež:
Netvrdíme, že strana nemohla zmeniť názor, no muselo by to dávať aspoň nejaký zmysel. Ak by s tým SNS súhlasila, znamenalo by to, že má dohodu so Smerom na volebnej koalícii alebo aspoň spoločnej kandidátke. Danko o to premiéra prosil už aj verejne, no zatiaľ to nevyzerá reálne. „To, čo ja vnímam, je, že Robert Fico nemá vôľu na spájanie,“ poťažkal si predseda SNS pre 360tku.
Iste, Smeru by to vyhovovalo. Ak podľa osempercentného kvóra prepočítame na mandáty napríklad aprílový volebný model NMS, voľby by síce vyhralo Progresívne Slovensko, no do parlamentu by sa okrem neho dostali už len Smer a Republika a spolu by mali ústavnú väčšinu 91 mandátov. Prečo by mal takúto zmenu podporiť Hlas, ktorý bude rád, ak dosiahne päťpercentné kvórum, nevedno.
Možno by Robert Fico naozaj rád vládol ako Viktor Orbán, zmenil by volebný systém, aby si na niekoľko volieb zabezpečil neporaziteľnosť. Lenže Smer nie je Fidesz. Nemá sám ústavnú väčšinu, iba koalíciu, pri ktorej nie je jasné, koľko koaličných partnerov v nej vôbec je, a sotva naškrabká väčšinu na schválenie obyčajných zákonov.
Klope na otvorené dvere
Koalícia robí dosť vecí, za ktoré si zaslúži kritiku. Opozícia sa naozaj nemusí uchyľovať k tomu, aby ju kritizovala ešte aj za to, čo by bolo keby. To isté však platí aj pre Andreja Danka. Klope Ficovi na otvorené dvere. Priznal, že sa uchádza aj o voličov Smeru a pri téme Ukrajiny by ich mohol zasiahnuť. Je to pre nich veľmi citlivá téma a z postoja Roberta Fica nie sú nadšení.
Až 89 percent voličov Smeru je podľa prieskumu Focusu pre 360tku proti vstupu Ukrajiny do Únie. Akémukoľvek, nielen zrýchlenému. To si nepochybne uvedomuje aj Fico. Na rozdiel od Danka, ktorý nenesie zodpovednosť za slovenskú zahraničnú politiku a celú svoju energiu tak môže venovať naháňaniu domácich politických bodov, premiér toho musí zvažovať oveľa viac.
Prečítajte si tiež:
Robert Fico robí podporou integračných snáh Ukrajiny správnu vec. A tiež rozumnú. Nielen z hľadiska záujmov Slovenska, ale aj svojich vlastných, pretože sa tak aspoň sám neodsúva v Bruseli ešte viac na okraj. Ani Fico nechce vyzerať ako spojenec Vladimira Putina. Na druhej strane však určite kalkuluje s tým, že pristúpenie Ukrajiny nebude treba ratifikovať za jeho vlády.
„Splňte si základné podmienky a potom sa môžeme baviť o vstupe. Čo znamená dlhé, dlhé a veľmi dlhé roky. Ak to má trvať toľko, koľko pri Srbsku, tak hovoríme o desaťročnom možnom procese,“ povedal Fico vo februári. Zrejme aj preto žiada od Andreja Danka, aby rešpektoval jeho „názor“. Pretože vie, že tento názor sa nebude musieť hlasovaním pretaviť na záväzok.
Bez partnerov a bez budúcnosti
Iste, premiér zatiaľ úplne nevylúčil, že by parlament odmietol ratifikovať prednostný vstup Ukrajiny do Únie. Hovoril len, že si nevie predstaviť, že by Slovensko „išlo do nejakých dobrodružstiev“ alebo že by urobilo „nejakú divočinu“. Vie však, že nemusí, pretože to ho odmietajú oveľa významnejší politici, napríklad nemecký kancelár Friedrich Merz či poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski.
Myšlienka konfrontovať Fica s témou Ukrajiny nie je z hľadiska predvolebnej taktiky zlá, no Danko to zasa prepálil. Rozpráva, že SNS je pripravená „ísť na hranu politickej zodpovednosti“, no to je podobne prázdny termín ako „rekonštrukcia vlády“ či „ponúknutie demisie“. Môže to znamenať čokoľvek, takže to neznamená nič.
Prečítajte si tiež:
„Ja neurobím pád vlády, ja ju nerozbijem,“ povedal Danko v nedeľu. O akej hrane politickej zodpovednosti potom hovorí? SNS má možnosť odísť z koalície, ale keďže vládu nerozbije, neurobí ani to. Vyzývať v tejto situácii Roberta Fica, aby mu dal akékoľvek garancie, tak nepôsobí sebavedomo, ale skôr bezradne.
Fico nemôže pristúpiť na takéto ultimáta a už vôbec nie pri takejto téme, pretože by to vyzeralo, že predsedovi vlády diktuje zahraničnú politiku podpredseda parlamentu a koaličný partner, ktorý vo vláde nemá ani ministrov. Danko zbytočne straší voličov, no báť by sa mal najmä on. Tlačí Fica do kúta, no veľmi ľahko v ňom môže skončiť sám. Fico mu nevyhovie.
A čo potom? Nič. Dovolíme si predpoveď. Kým bude Andrej Danko vo vláde, Ukrajina sa členom Únie nestane, no bude mať spojencov a perspektívu. Zato Danko skončí už po najbližších voľbách bez partnerov a bez politickej budúcnosti.