Medzi Putinom a Očistcom: Dokáže Smer prekryť detaily o úplatkoch a vynášaní z polície? S politológom Štefančíkom (videopodcast)

„Vladimir Putin je v 21. storočí zodpovedný za najviac zničených slovanských životov. Neviem si predstaviť stretnúť sa s ním, pozrieť mu do očí, tváriť sa, že je všetko v poriadku a zaujímať sa len o ropu a plyn,“ reaguje politológ Radoslav Štefančík na návštevy premiéra Roberta Fica v Moskve. „Človek musí mať v sebe hodnotový kompas, ktorý mu ukazuje, kde je sever,“ dopĺňa.  

Jerevan, Mníchov, Moskva – cestovná mapa posledných dní, ktorou prešiel premiér Robert Fico. Ak bol v Jerevane jedným z lídrov Európskej únie, v Moskve bol jediným z lídrov Únie.

Ak sa v Jerevane stretol aj s Volodymyrom Zelenským, v Moskve ho hostil Vladimir Putin. A ak s prvým dohodol spoločné rokovanie vlád, od druhého priniesol správu, že „Moskva je pripravená uspokojiť energetické potreby Slovenska“. Nemecký kancelár Merz mu zo Štokholmu poslal kritický odkaz s výrazmi „jeho účasť hlboko ľutujem“ a „o tomto dni v Moskve sa s ním budeme rozprávať“.

A ak Merz v Štokholme po boku svojho švédskeho kolegu zdôraznil podporu NATO a európskej jednote voči Rusku, Robert Fico v Liptovskom Mikuláši v súvislosti s Nato hovoril, že sa nám „pred očami rozpadáva“, „Európska únia je slabá“ a kriticky zamieril aj na OSN, ktorá je podľa neho „bezvýznamná“.

Mimochodom – Liptovský Mikuláš sa po nedávnych Bánovciach stal už druhou zastávkou v predvolebnej cestovnej mape vládnych strán. Ak Bánovce patrili Smeru, Mikuláš si podelili s Hlasom.

Inak svoju súdnu „cestovnú mapu“ začal tento týždeň aj Tibor Gašpar. Čaká ho na nej maratón 37-ich pojednávacích dní v kauze Očistec, ktorá je o chápadlách moci, úplatkov a vynášania v polícii. Čo môže urobiť Gašparovi a jeho Smeru?

Aj na to sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Radoslav Štefančík v podcaste Ráno nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Čo politicky zaujímavé sme mohli vidieť v rámci tejto cestovnej mapy premiéra Roberta Fica? Len pripomeniem Jerevan ako nový prístup k Ukrajine a Volodymyrovi Zelenskému, podpora eurointegračných snáh Kyjeva, medzivládna komisia s úlohou pripraviť stretnutie vlád v Kyjeve alebo v Bratislave. Vidíme akoby zmenu prístupu k Ukrajine. Čo za tým vidíte?

Ak sa pozrieme na programové vyhlásenie štvrtej vlády Roberta Fica, nájdeme v ňom zmienky o tom, že Slovenská republika rešpektuje územnú celistvosť Ukrajiny. Keď niekto hovorí o územnej celistvosti, pravdepodobne tým myslí aj Krym.

Robert Fico aj v minulosti deklaroval podporu členstva Ukrajiny v Európskej únii. Samozrejme, nepôjde to hneď. Ukrajina bude musieť prejsť všetkými prístupovými rokovaniami podobne ako ostatné krajiny pri vstupe do EÚ.

Robert Fico ani v minulosti nepopieral, že by sa Ukrajina mala stať členom. Keď sa vyjadroval negatívne, týkalo sa to predovšetkým NATO, kde si Ukrajinu nevie predstaviť. Čo sa týka EÚ, tam vidí pozitívny trend.

Správne ste naznačili zmenu rétoriky. Napriek oficiálnym vyhláseniam vlády mal Robert Fico veľmi nepekné, radikálne až vulgárne výpadky voči Ukrajine a jej prezidentovi. Ak to nerobí priamo on, robia to podpredsedovia či iní členovia Smeru – napríklad keď Ľuboš Blaha hovorí o Ukrajincoch ako o banderovcoch. Robert Fico by si mal najskôr upratať vo vlastnej strane, ak chce byť vo vzťahu k Ukrajine presvedčivý.

Robert Fico je známy tým, že povie takmer všetko, čo sa povedať dá a má výhradne pragmatický prístup. Zmenu rétoriky bude prezentovať ako politiku na všetky štyri svetové strany a rôznymi cestami sa mu to darí, no nevieme, čo konkrétne chce.

Spolupráca medzi slovenskou a ukrajinskou vládou reálne existuje, len ju neustále kazia Ficove nechutné vyjadrenia, bez ktorých by sa bilaterálne vzťahy budovali oveľa lepšie.

Aktuálne sa hovorí o príprave stretnutia medzi Robertom Ficom a prezidentom Zelenským, s ktorým si ešte nedávno nevedeli prísť na meno.

Oni sa však už v minulosti stretli. Jediné, čo sa zatiaľ neudialo, je stretnutie priamo v hlavnom meste jednej z krajín. Robert Fico nebol v Kyjeve od začiatku plnoformátovej ruskej invázie a rovnako ukrajinský prezident nebol v Bratislave počas úradovania tejto vlády a prezidenta Petra Pellegriniho.

Nakoľko môže byť pod túto zmenenú rétoriku podpísaná nová situácia v Budapešti, kde je Viktor Orbán už minulosťou a nastúpila nová vláda?

Robert Fico býval označovaný za čiernu ovcu EÚ, no v prostredí európskych lídrov mal aspoň Viktora Orbána ako partnera vždy po ruke. Keď ešte nebol Robert Fico, Viktor Orbán pôsobil ako kôl v plote. Vždy je lepšie mať v spoločnosti s kým hovoriť, než len stáť v kúte.

Robert Fico si určite všimol, že téma „prezidenta mieru“, s ktorou vyhral Peter Pellegrini, nemusí fungovať večne. Nefungovala ani v Maďarsku a nemusí fungovať ani v nasledujúcich parlamentných voľbách u nás.

Slovensko a Maďarsko by som však veľmi neporovnával. Viktor Orbán vládol 16 rokov nepretržite, takže ako predseda vlády nesie plnú zodpovednosť za všetko, čo sa tam za ten čas udialo a rovnako aj dôsledky, aké to malo.

Naopak, naši koaliční politici stále úspešne posúvajú vinu za aktuálne problémy na predchádzajúce vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera či Ľudovíta Ódora. Nedávno som u Roberta Kaliňáka zaregistroval spomienku na vládu Ivety Radičovej a Ivana Mikloša, čo je už politický pravek. Zvaľovanie viny u nás celkom funguje, no v Maďarsku by to už možné nebolo.

K aktuálnemu prístupu Roberta Fica k Ukrajine sa ozval aj jeho koaličný partner Andrej Danko. Vyjadril “absolútny nesúhlas” a dokonca pohrozil odchodom z koalície. Čo ho takto vyrušilo?

Andreja Danka to vyrušuje neustále, nie je to žiadna novinka. Svoje požiadavky vo vzťahu k Ukrajine a Rusku vždy artikuluje oveľa radikálnejšie ako Robert Fico. Hrozby odchodom z vlády by som vôbec nebral vážne. Sú to len barličky pre jeho vlastných voličov.

Andrej Danko nemá kam ísť a nemá dôvod odísť do opozície. Čo by tam robil? V súčasnosti nemá iné nástroje, ako zaujať. Keby spravoval aspoň jedno ministerstvo, staral by sa o konkrétnu agendu. Ak by pod neho skutočne patrila Martina Šimkovičová, zaujímala by ho kultúra.

Kedysi ho zaujímal cestovný ruch a bola to jeho srdcovka. Túto agendu mu zobral Rudolf Huliak. Navyše, Tomáš Taraba je od neho pomerne nezávislý a nasvedčuje tomu aj jeho neprijatie do strany SNS. Andrej Danko nemá portfólio, ktorému by sa systematicky venoval.

Ten jeho “absolútny nesúhlas” je ako dupanie mravca, za ktorým na moste stojí slon.

To je veľmi slušné prirovnanie, ktoré by som ja inak zvulgarizoval. Andrej Danko je mravček, ktorý ide vedľa slona a tvári sa, že dupe. V tomto prípade je mravček nespokojný, že slon mierne vybočil z trajektórie, hoci ani zďaleka nezišiel z cesty.

Strana Smer podporuje eurointegračné snahy Ukrajiny, no zároveň vždy opakujú vetu „po splnení podmienok“. Reálne tak môže byť vstup Ukrajiny do EÚ záležitosťou mnohých rokov, možno aj desaťročí. Ako by ste nazvali tento prístup Smeru?

Na jednej strane je to správne a oprávnené. Ostatné členské štáty nemôžu povoliť vstup krajine, ktorá má veľkú mieru korupcie alebo nie je ekonomicky efektívna. Bude nevyhnutné zosúladiť legislatívu. Aj Slovensku to trvalo niekoľko rokov, hoci sme to vďaka reformám Dzurindových vlád zvládli rýchlejšie.

Zároveň to slúži ako odkaz pre ich voličov. Politici môžu argumentovať, že vstup Ukrajiny síce podporujú, no priložia k tomu odporovaciu spojku ale. Tá zapríčiní, že vo výsledku začiatok vety akoby nekorešpondoval s druhou časťou vety. Voličom následne vysvetlia, že s tým súhlasili iba za predpokladu splnenia prísnych podmienok.

K strane Smer by som v tejto artikulácii nebol príliš kritický. Ukrajina nevstúpi do EÚ prostredníctvom skratky, pretože by sa to mohlo vypomstiť celej Únii. Viaceré členské štáty už pochopili, že po rozšírení o Maďarsko, Slovensko, Česko či Poľsko už EÚ nemusí vykazovať takú stabilitu ako predtým.

Vráťme sa k cestovnej mape. Po Jerevane prišiel Mníchov a stretnutie s bavorským premiérom Markusom Söderom. Bavorsko je pre nás jedným z najvýznamnejších ekonomických partnerov, najmä z pohľadu automobilového priemyslu a energetiky. Podľa nemeckých médií Söder apeloval na proeurópsky kurz Slovenska.

Veľmi sa teším, že to povedal práve krajinský predseda. Je známe, že jeho strana CSU mala v minulosti veľmi blízke kontakty na Viktora Orbána. Najmä na sociálnych sieťach som sa často čudoval, prečo niektorí politici CSU vnímali Orbána tak pozitívne a akoby prehliadali dianie v Maďarsku.

Som veľmi rád, že vysokopostavený nemecký politik priamo slovenskému premiérovi zadefinoval, akým smerom by sa Slovensko malo uberať. Cestu Roberta Fica v Bavorsku vnímam pozitívne. Stretol sa tam s politikmi a navštívil aj bývalý koncentračný tábor Dachau.

Problém však nastáva, ak sa jeden deň stretnete so zástupcami štátu, ktorý rešpektuje princípy liberálnej demokracie, právneho a ústavného štátu a potom odletíte za lídrom, ktorý vedie barbarskú vojnu u svojich susedov. Vladimir Putin je v 21. storočí zodpovedný za najviac zničených slovanských životov.

Neviem si predstaviť stretnúť sa s ním, pozrieť mu do očí, tváriť sa, že je všetko v poriadku a zaujímať sa len o ropu a plyn. Človek musí mať v sebe hodnotový kompas, ktorý mu ukazuje, kde je sever. Robert Fico svoju cestu vysvetľoval aj tak, že v Dachau si uctil pamiatku obetí nacizmu a do Moskvy išiel vzdať úctu tým, ktorí oslobodili našu krajinu.

Nemecký kancelár Friedrich Merz však povedal, že Ficovu cestu “hlboko ľutuje” a chce sa o nej s našim premiérom rozprávať. Robert Fico chodí do Moskvy, a to aj napriek obrovskej kritike z viacerých strán – či už domácej opozície, alebo i okolitách štátov. Stačí uviesť “zatvorené nebo” pre jeho prelet či už Poliakmi, alebo pobaltskými štátmi. Prečo tam vlastne chodí?

Keby to urobil raz, povedal by som, že je to len divadielko pre voličov. On sa pravidelne stretáva s Vladimirom Putinom a inými predstaviteľmi nedemokratických režimov, či už v Moskve alebo v Číne. Ak politici Smeru vyčítajú Zelenskému, že už nie je legitímny prezident, pýtam sa, akú legitimitu má Vladimir Putin, ktorý vyhráva v sfalšovaných voľbách.

Je paradoxné, že Robert Fico kladie vence obetiam vojny v Dachau a následne letí za človekom, ktorý vedie agresívnu vojnu a má na rukách krv obrovského počtu obetí. Raz sa aj na Ukrajine budú stavať pamätníky pripomínajúce túto nezmyselnú vojnu, za ktorou sú státisíce životov.

Nechápem, ako môže niekto takto uvažovať. Robert Fico hovorí o oslobodení Sovietmi, no ja slovo oslobodenie v tomto kontexte nepoužívam. Oslobodiť znamená priniesť slobodu, no tú nám Sovietski vojaci nepriniesli. Dal nám ju až 17. november 1989. To, čo u nás nastalo, bola čistá okupácia.

V kontexte hrôz druhej svetovej vojny však treba povedať, že sovietski vojaci vtedy prichádzali s mierom a boli tu aj vítaní.

Áno, boli vítaní, ale ľudia vtedy ešte netušili, čo to prinesie. Bolo to, ako keď si domov pustíte vraha v domnení, že zažijete pekný večer a nakoniec skončíte mŕtvi.

Ak si Robert Fico naozaj chcel uctiť padlých, mohol položiť veniec na Devíne. Tam sú pochovaní tí, ktorí bojovali proti fašizmu a pravdepodobne ani nevedeli, čo Stalin s Československom po roku 1945 plánuje.

Vráťme sa k Robertovi Ficovi. Tvrdíte, že je to divadielko. Stojí mu za to, že je poťahovaný lídrami EÚ?

Keby chcel zahrať len divadlo, stačilo by mu stretnúť sa na Slovensku so skupinou Brat za brata alebo inými ľuďmi, ktorí majú prepojenie na nedemokratický režim v Rusku.

Ďalej mohol položiť veniec na Dukle, na Devíne, alebo inde, keďže na Slovensku máme nespočetne veľa miest, ktoré si pripomínajú obete vojny.

Práve preto to už nepovažujem za divadlo. Robert Fico to už má v hlave. Začínal ako angažovaný mladý komunista a nikdy sa nevzdal myšlienky udržiavať dobré vzťahy s Ruskou federáciou bez ohľadu na tamojší režim.

Pravidelne vyslovuje obdiv Putinovi a ďalším autoritárskym lídrom z Vietnamu, Číny či Uzbekistanu a tvrdí, že sa od nich máme čo učiť. Od nedemokratických režimov sa nemáme čo učiť a treba to jednoznačne odmietnuť. Liberálna demokracia je komplikovaná, ale premiér je tu, aby vytvoril mechanizmus, ktorým budeme riešiť konflikty a nemá obdivovať nedemokratické režimy.

V súvislosti s touto cestou sa spomínala aj jeho možná rola posla medzi Zelenským a Putinom, keďže obaja deklarovali otvorenosť vzájomnému stretnutiu. Nemôže to byť ospravedlnením návštevy Roberta Fica?

Existujú na to úplne iné, lepšie kanály. Veľmi aktívny je napríklad americký prezident, turecký prezident a pomôcť by vedeli aj Číňania, či arabské štáty. Prezident Zelenskyj nášmu premiérovi nedôveruje, majú napätý vzťah a ľudsky si nesadli.

Bolo iné, keď sa s ním Zuzana Čaputová priateľsky objala a je úplne iné sledovať týchto dvoch lídrov, ktorí pri vzájomnom stretnutí doslova trpia. Nehrajme sa, že Slovensko je na medzinárodnom poli kľúčovou krajinou. Nemyslím si, že Robert Fico prináša dôležité posolstvo.

Šéf poľskej diplomacie Radosław Sikorski reagoval, že ak Fico odblokuje pomoc Ukrajine, cestu do Ruska mu možno dokážu odpustiť.

To je pragmatický prístup, ktorý sa objavuje v komunikácii niektorých politikov. Postoj nemeckého kancelára Merza je naopak založený na hodnotách.

Poľsko bolo tiež jednou z krajín, ktorá nepovolila Robertovi Ficovi leteckú cestu.

Áno a tým dali najavo svoj postoj. Človek musí mať kompas, podľa ktorého sa orientuje a koná tak, aby sa ráno nemusel hanbiť pri pohľade do zrkadla. Je to podobné, ako keby ste chodili na návštevu k ľuďom, ktorí vám neustále pomáhajú – čo EÚ vo vzťahu k nám robí – a potom by ste išli za susedom, ktorý mláti svoju rodinu, a tvárili sa, že sa s ním chcete kamarátiť. Takýmto ľuďom sa treba vyhýbať.

Premiérova cestovná mapa pokračovala v Liptovskom Mikuláši oslavami príchodu sovietskej armády, kde hovoril o tom, ako sloboda a mier prišli z východu.

To je strašný nezmysel.

Kritizoval tam jednotlivé inštitúcie. NATO sa podľa neho rozpadáva, Únia je slabá a OSN bezvýznamná. Pritom tieto inštitúcie označuje za náš životný priestor. Čo hovoríte na túto dichotómiu?

Sú to účelové naratívy, ktoré sa v slovenskom politickom priestore veľmi ľahko uchytávajú a opakujú. Hovorí sa, že reťaz je taká silná ako jej najslabšie ohnivko. Ak Robert Fico hovorí, že Únia a NATO sú slabé, tak sú slabé práve kvôli ľuďom ako je on.

S jeho tvrdením nesúhlasím. EÚ sa vo vzťahu k vojne na Ukrajine dokázala obdivuhodne zjednotiť. Je prirodzené, že v spoločenstve mnohých štátov prebieha diskusia a lídri majú rôzne záujmy a pohľad na svet. Dôležitý je však ten spoločný hodnotový kompas.

Únia nie je len pokladnička, ale je to hodnotové spoločenstvo štátov. Pozrite sa na stabilitu a jednotu Pobaltských štátov alebo Poľska, ktoré prirodzene má svoje národné záujmy, ale vnímam, že v súčasnosti je stabilným členom.

Rovnako aj kedysi znepriatelení Francúzi a Nemci, ktorých spojila EÚ. Únia je silným a jednotným spoločenstvom a vyrušujú tam iba jednotlivci, predtým Viktor Orbán a dnes Robert Fico. Andrej Babiš si tiež rozumie s Ficom, ale o Českej republike sa nehovorí ako o čiernej ovci.

NATO môže zažívať miernu nestabilitu pre výroky Donalda Trumpa, ale aj v USA je stále dosť príčetných ľudí, ktorí vedia, že spojenectvo s Európou sa vypláca. Jednotný postoj EÚ k Ukrajine ma presviedča o opaku naratívu, ktorý hovorí predseda našej vlády.

Kritika zvykne mať svoje dôvody a jedným z nich je posúvať či naprávať veci. Nemôže kritika Roberta Fica prameniť z úprimnej snahy pomenovať chyby, aby sme ich mohli napraviť?

Robert Fico je ako premiér súčasťou najvyššieho orgánu v EÚ. Európska komisia je skôr výkonným spoločenstvom politikov, no samit EÚ je orgánom, ktorý definuje mantinely, smerovanie a trendy. Robert Fico je toho súčasťou a má rovné postavenie.

Ak vníma nejaké problémy, má si sadnúť k stolu v Bruseli vedľa Merza alebo Macrona a riešiť ich priamo tam. Nemá o nich rozprávať kdesi na mítingu pred voličmi v Liptovskom Mikuláši. Má byť mužom činu a priamo formovať európsku politiku, nie ohovárať štýlom jedna baba povedala.

Smer formálne otvoril svoju predvolebnú kampaň v Bánovciach nad Bebravou a následne v Liptovskom Mikuláši. Nakoľko súvisí jej načasovanie s otváraním kauzy Očistec na Špecializovanom trestnom súde, s ktorou je strana konfrontovaná?

Uvidíme, ako o tom budú môcť informovať médiá.

Sudca napríklad zakázal online prenos z pojednávania.

Keď sudca zakáže priebežné informovanie verejnosti, tiež ide o znak štátnosti.

Argumentoval tým, aby sa zabránilo ovplyvňovaniu svedkov.

Svedkovia boli už dávno vypočutí políciou a prokuratúrou. Je to len ďalšia výnimka pre niekoho, kto sa cíti byť nadradený, pričom bežný občan by takéto privilégium nikdy nezískal. Rovnakú argumentáciu by mohol použiť ktorýkoľvek obžalovaný.

Uvažujete nad nezávislosťou senátu, sudcov a predstaviteľmi strany Smer?

Svedkovia, ktorí mohli byť ovplyvnení, už ovplyvnení boli a sú. Neviem si predstaviť, že v priebehu súdneho procesu by niekto ovplyvnil svedka. Je to nezmyselný argument a výsada nadčloveka, kvôli ktorému zmenili trestnú legislatívu.

Nasvedčuje tomu aj zmena v prospech niektorých jednotlivcov. Všetky predvolebné výjazdy či otváranie kauzy matky Michala Šimečku slúžia koalícii na odpútanie pozornosti. Smer jednoducho nechce, aby bola kauza Očistec pre verejnosť primárnou témou, a preto chcú odpútať pozornosť.

Kauza Očistec bude prebiehať počas 37 pojednávacích dní. Týka sa Tibora Gašpara, Norberta Bödöra a ďalších, ktorí mali ako zločinecká skupina obsadiť popredné pozície v polícii. Koordinovane páchali trestnú činnosť, zasahovali do konaní a vynášali informácie pre seba alebo pre ľudí, ktorí za to platili. Figurujú tam tiež mená ako Robert Krajmer, Dušan Kováčik, Peter Hraško, Bernard Slobodník či František Imrecze. Aký dopad to bude mať na podporu Smeru, ktorá sa aktuálne pohybuje okolo 17,8 %?

Nedokážem na to presne odpovedať. Strana Smer bude tento súdny proces prezentovať ako politicky motivovaný monsterproces. Tento výraz v politickom diskurze už viackrát zaznel.

Mnoho ľudí si povie, že ide len o útoky na stranu Smer, hoci ich títo obžalovaní ľudia reálne zastupujú. Bežného človeka bude oveľa viac zaujímať jeho životná situácia, ktorá vďaka nevydarenej konsolidácii nie je priaznivá.

Preto si nemyslím, že súdny proces výrazne zrazí preferencie strany smerom nadol. Určite im to však nepomôže získať nových voličov. Robert Fico sa vždy pred voľbami snaží a vďaka svojmu komunikačnému majstrovstvu sa mu zvyčajne podarí zvýšiť percentá v prieskumoch.

Pre skalného voliča Smeru, ktorý stranu vníma skôr emocionálne, sa nič nezmení. Ide o dávno známe informácie, keďže sa tie udalosti diali pred rokom 2020. Zároveň je to vizitka nášho právneho systému a uvidíme, či sa neobjavia ďalšie obštrukcie a či sa to vôbec podarí vyriešiť ešte tento rok.

Pre obžalovaných vrátane Tibora Gašpara nebude príjemné počúvať detaily z obžaloby. Podľa prokurátora obvinenia nestoja len na výpovediach kajúcnikov, ale aj na ďalších faktoch.

Áno, ale nemyslím si, že to výrazne ovplyvní pozíciu strany Smer v preferenciách. Ide o udalosti, ktoré sú dávno za nami, hoci nie sú ešte vyriešené. Dokážem si predstaviť, že ak by pána Gašpara odsúdili, tak koalícia niečo vymyslí.

Už aj vymysleli. Ak by platilo pôvodné znenie trestného kódexu, hrozili by viac ako desaťročné tresty. Pri súčasnom znení to môžu byť podmienky.

Zmeny v trestnej legislatíve sú ich hlavnou témou tohto volebného obdobia. Nejde im o životnú úroveň obyvateľov, ani o trináste dôchodky. Ide im výlučne o to, aby obvinení a obžalovaní ľudia mohli pokojne spávať a mali čistý register trestov.

Vládnej koalícii nejde o nič iné a kým riešia toto, Slovensko zaspalo dobu a ušiel nám posledný vlak. Keď si porovnáte vývoj životnej úrovne u nás a v iných štátoch EÚ, vidíte markantný rozdiel.

Prial by som každému Slovákovi, aby namiesto dovolenky pri Jadrane mohol na mesiac vycestovať do iného štátu EÚ. Aby videl, ako efektívne sa dajú čerpať eurofondy a ako prísne tam dokážu zakročiť proti tým, ktorí ich presúvajú do vlastných vreciek, klamú a podvádzajú.

Bola by konfrontácia so zabehnutým fungujúcim zahraničím pre nás liečbou šokom?

Ako akademik chodím po rôznych univerzitách a musím povedať, že naše kampusy patria k tým najhorším. Aj na menej významnej univerzite kdesi v strednom Turecku nájdete väčší, lepší a modernejší kampus než na Slovensku. Poliaci dokázali z eurofondov postaviť moderné diaľnice, zatiaľ čo my tu nevieme spojiť diaľnicou dve najväčšie mestá. Ten vlak je už dávno mimo stanice a my pozeráme na vzdialený posledný vagón.

Nehovoriac o situácii okolo nemocnice v Prešove.

Táto nemocnica je zrkadlom vládnej koalície – základy sú nestabilné a piliere, ktoré to majú celé držať, sa rozsýpajú pod rukami.

Poslúži Smeru aj živená kauza dotácií pre nadáciu matky Michala Šimečku? Robert Kaliňák už nálepkuje Progresívne Slovensko ako “mimovládku, ktorá žije zo štátnych dotácií”. Ako to ovplyvní stranu PS, ktorá je lídrom volebných prieskumov?

Určite to pomôže strane Smer a už teraz vidíme, že sa v diskusiách používa pojem príživníci. Existuje nespočetné množstvo profesií financovaných z verejných zdrojov. Mimovládne organizácie fungujú, lebo suplujú úlohy, ktoré štát nezvláda.

Príkladom je vzdelávanie rómskych detí, čomu sa venovala aj organizácia spojená s rodinou Šimečkovcov. Nie sú to príživníci. Máme stovky štátnych úradníkov, ktorí produkujú akčné plány pripomínajúce prázdne texty od umelej inteligencie. Na druhej strane sú mimovládky s rozpočtom pár tisíc eur, ktoré odvádzajú dobrú prácu.

Ak žiadate o financie z verejných zdrojov, musíte mať účtovníctvo v poriadku. Ak nemáte, začnú sa o vás zaujímať bezpečnostné a súdne zložky štátu.

Čo by mala robiť strana PS?

Michal Šimečka osobne nie je aktérom kauzy v zmysle, že by niečo zavinil. Peniaze sa posúvali, no je otázne, do akej miery o tom pán Šimečka vedel.

Táto kauza bude jednou z hlavných tém predvolebnej kampane v roku 2027. Vznikla pred pol rokom a je neustále živená. Bude sa objavovať a možno sa objaví niečo, čo sme ešte nevedeli. Predseda PS najskôr hovoril o administratívnom účtovnom pochybení, teraz sa priamo spomína podvod. Kauza sa bude vyťahovať až do volebného dňa.

Michal Šimečka by mal zvážiť zotrvanie vo funkcii predsedu strany, pretože jej môže uškodiť a stiahnuť preferencie nadol. Túto tému nebudú zneužívať len Robert Fico, SNS a Republika, ale aj opozičný líder Igor Matovič.

Čím dlhšie ostane šéf PS vo svojej pozícii, o to intenzívnejšie bude kauzu využívať Robert Fico a bude sa mu dariť prekrývať všetky prešľapy a kauzy celej koalície.

Navyše sa z úzadia o slovo hlási aj Richard Sulík, ktorý avizoval svoju ambíciu angažovať sa v najbližších voľbách.

Už som aj žartoval, že sa bojím doma otvoriť chladničku, aby z nej nevyskočil Richard Sulík. Svoje posledné slovo rozhodne nepovedal ani on, ani Igor Matovič, ktorý si svoje kroky strategicky necháva na posledné týždne kampane.

PS by si malo zvážiť, či im to za to stojí. Je chybou brániť sa štýlom „ale pozrite sa na kauzy Smeru,“ pretože ide o zvláštnu a falošnú argumentáciu, ktorá nefunguje. Volič PS je mentálne nastavený úplne inak ako volič Smeru alebo SNS.

Predpokladám, že mnohí dnešní voliči PS v minulosti volili SDKÚ. Treba zdôrazniť, že SDKÚ znížilo svoj potenciál a upadalo práve kvôli menším kauzám. Spomeňme si na kauzu vláčiky a známy výrok Gabo to vidí alternatívne. Išlo o kauzy, ktoré spájala korupcia a klientelizmus.

Robert Fico vtedy svojou sériou tlačoviek nastavoval Mikulášovi Dzurindovi korupčné zrkadlo, po ktorých sa musel samotný Dzurinda nakoniec stiahnuť.

Áno, spomínam si aj na video s Monikou Beňovou, kde prali špinavé prádlo s heslom Majster Poriadok tu urobí poriadok.

Aká je teda domáca úloha pre PS?

Možnosti majú rozanalyzované, no pre stranu je tragédiou, že majú predsedu a nevedia, kým nahradiť.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

Radoslav Štefančík v podcaste Ráno nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.