Keď sa 6. mája 2025 ujal vlády, sľuboval, že Nemecko postaví opäť na nohy. Dnes je z neho najneobľúbenejší kancelár v modernej histórii.
„Na bilancovanie je zatiaľ priskoro,“ odbil Merz moderátorku, ktorá sa ho v utorok na verejnom podujatí spýtala, čo sa pre občanov zlepšilo, odkedy nastúpil do úradu. Kancelár teraz kritike čelí často.
Z posledného prieskumu pre televízie RTL a N-TV vyplýva, že s jeho vládou nie je spokojných až 73 percent opýtaných. Klesajú i preferencie jeho konzervatívnej únie CDU/CSU, keď sa najobľúbenejšou stranou stala pravicovo-populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD).
„Tú nespokojnosť beriem, samozrejme, vážne, ale je to fenomén, s ktorým sa stretli aj iné vlády. Pozrite sa na prvý rok Helmuta Kohla alebo Gerharda Schrödera,“ bránil sa Merz v nedeľnej diskusii televízie ARD, porovnávajúc sa s dvoma kancelármi z 90. rokov.
V rozhovore pre týždenník Spiegel sa zase posťažoval na nenávistné prejavy, akým čelí na sociálnych sieťach. „Ak sa pozriete, čo sa tam o mne šíri, ako ma tam napádajú a ponižujú… Žiadny kancelár predo mnou nemusel čosi také znášať,“ zveril sa.
Reformátor bez reforiem
Merzove vyjadrenia iba potvrdzujú, že je naozaj pod veľkým tlakom. Keď 6. mája minulého roka nastupoval do úradu, sľúbil, že Nemecko opäť postaví na nohy – obnoví hospodársky rast, zreformuje sociálny a dôchodkový systém, sprísni azylovú politiku, zlepší zdravotníctvo a infraštruktúru, odbúra zbytočnú byrokraciu.
V lete potom ohlásil, že príde „jeseň reforiem“ a vláda presadí množstvo nevyhnutných opatrení. „Namiesto toho prišla zima bez podstatných výsledkov a teraz jar s novými krízami,“ zhodnotil v analýze „Merzovho roka“ nemecký portál Web.de.
Hoci experti pripúšťajú, že 70-ročnému kancelárovi priťažila i napätá situácia vo svete – vojna na Ukrajine a v Iráne, energetická kríza, zvýšené clá a vyostrené vzťahy s USA po nástupe Donalda Trumpa, za mnohé problémy si môže sám.
Už aj tým, že plány, s ktorými nastupoval, nedokáže v „čierno-červenej“ koalícii so sociálnymi demokratmi (SPD) presadiť tak, ako si predstavoval.
Podľa Emanuela Richtera, ktorý je emeritným profesorom politológie na Univerzite RWTH v Aachene, Merz už ako opozičný líder často hovoril o nevyhnutných a rýchlych reformách, no bol vraj príliš chvastavý a zobral si toho na seba priveľa.
Jeho program možno bez koaličnej krízy sotva splniť. „Nemohlo to dopadnúť dobre, mal si to uvedomiť,“ vysvetlil Richter pre server Web.de. Poukázal aj na to, že Merza čakajú veľmi nepopulárne reformy, čím si ešte väčšmi rozhnevá voličov.
„Súčasné krízy zohrávajú veľkú úlohu v popularite, to pociťujú všetky vlády na Západe,“ objasnil Richter. Ako dodal, štát už vážne problémy nedokáže riešiť takým spôsobom, aby pre to ľudia mali pochopenie.
Napríklad škrty v sociálnom systéme, ktorý je v Nemecku štedrý, by obyvatelia vnímali ako zlyhanie vlády. O to viac, že sú tu populistické strany ako AfD, ktoré také nálady okamžite využijú vo svoj prospech.
Čítajte viac Merz mal namále. Za kancelára ho zvolili až na druhý pokus
Pravda je, že to kancelár nemal ľahké. Krajinu, ktorá už tri roky zápasila s ekonomickou krízou, preberal v nelichotivom stave. Štátny dlh neúmerne narastal, odborníci varovali pred zrútením sociálneho systému, stúpala i nezamestnanosť a životná úroveň klesala.
Merz navyše nie je typ charizmatického politika a už v čase, keď sa dostal k moci, mu podľa prieskumov nedôverovalo až 58 percent opýtaných. Oveľa lepšie na tom nebol ani jeho kabinet, ktorý vtedy podporovalo len 48 percent respondentov.
To, že o ňom mnohí pochybujú, sa prejavilo už pri tajnom hlasovaní v Spolkovom sneme, kde ho vlani za kancelára zvolili až na druhý pokus, čo sa nikdy predtým nestalo.
Čítajte viac Nemecká ekonomika lapá po dychu, vládne recepty nezaberajú
Zo slabiny výhoda?
Za to, že mu voliči neprejavujú sympatie, si však Merz môže aj sám. „Jeho najvýraznejšou slabinou je spôsob, ako komunikuje,“ upozornil Richter.
Kancelár má podľa neho „tvrdohlavý, rezolútny, takmer autoritársky politický štýl“. Reformy vraj oznamuje bez toho, aby ich dostatočne prediskutoval s vlastnou stranou, koaličnými partnermi či s mimovládnymi organizáciami.
Ako Richter pripomenul, Merz dopláca i na nedostatok skúseností – predtým, ako ho vymenovali za kancelára, nezastával nijakú vyššiu politickú funkciu. Politológ je dokonca presvedčený, že kancelár má v sebe „niečo elitárske“, povýšenecké, čo spoločnosť vníma negatívne.
Preto sa v rebríčkoch popularity umiestňuje až na chvoste, zatiaľ čo na prvých priečkach „kraľujú“ minister obrany Boris Pistorius (SPD) a šéf diplomacie Johann Wadephul (CDU), ktorí pôsobia oveľa skromnejšie a prívetivejšie.
„Merz sa prejavuje ako obchodník a nie je naklonený kompromisom. V tom je dosť podobný Trumpovi,“ porovnal Richter. Nemci podľa neho už prestávajú veriť, že ich kancelár vyvedie zo súčasnej krízy.
To, že sa reformy nepodarí presadiť tak rýchlo, ako dúfal – aj pre spory v koalícii – si napokon uvedomil aj Merz a začal sa vyjadrovať opatrnejšie.
„Možno sme po výmene vlády nedali dosť jasne najavo, že to obrovské reformné úsilie nedokážeme zvládnuť zo dňa na deň… Snažíme sa problém riešiť krok za krokom,“ citoval jeho umiernenejšie slová portál Web.de. Na to, že by si mal dať „pozor na jazyk“, upozornili už viacerí experti.
Neuvážené vyhlásenia ho napríklad rozhádali aj so šéfom Bieleho domu. Merz ho navštívil už trikrát a zdalo sa, že patrí k hŕstke európskych lídrov, s ktorými si Trump rozumie.
Stačilo však jedno kritické vyjadrenie a prezident USA ohlásil odvetu – stiahnutie 5 000 či viac amerických vojakov z Nemecka, ako aj zvýšené clá na dovoz áut.
Čítajte viac Ukázal Trump Merzovi prostredník? Ako Nemci vnímajú americké hrozby
Aj nemecká stanica Deutsche Welle (DW) si všíma, že Merz „často platí vysokú cenu za svoje slovné prešľapy“. Podľa DW je síce uznávaným odborníkom na ekonomiku, ale „s talentom strieľať si vlastné politické góly“.
Na obranu Merzovej koalície treba uviesť, že nie je celkom nečinná. Svedčí o tom i to – ako pripomenul portál Standard.de – že za prvý rok schválila až 175 zákonov a opatrení, kým predchádzajúca vláda za rovnaký čas iba 84.
Z jej výsledkov možno spomenúť reformu vojenskej služby, investície pre podniky, zníženie DPH pre gastrosektor či penzijný balíček. Vláda tiež výrazne obmedzila migráciu a sprísnila azylovú politiku.
Podľa denníka Handelsblatt má Merz navyše veľkú výhodu – keďže jeho popularita dosahuje historické minimum, nemusí už na ňu brať ohľad ako iní politici.
Preto by sa mohol pustiť aj do reforiem, ktoré v spoločnosti vyvolajú odpor. Keby sa mu to podarilo a zmeny by mali pozitívny dosah na životnú úroveň, mohlo by to vraj jeho vládu nakoniec zachrániť.