Mesiac fotografie predstavuje tematické bloky 36. ročníka festivalu

November bude v Bratislave opäť patriť fotografii. 36. ročník Mesiaca fotografie pripomenie predchodcu daguerrotypie, zaostrí na britskú fotografiu aj mafiánske násilie, a prepojí maľbu a fotografiu.  

36. ročník Mesiaca fotografie opäť po roku prinesie do Bratislavy výrazné mená súčasnej fotografie, legendy, ako aj diela formujúcich osobností foto grafického média. Festivalovú ponuku výstav tvoria tematické bloky Staré techniky súčasného umenia a BRIT-ISH: Päť výstav, päť pohľadov, a bloky s fokusom Slovensko, Stredná a východná Európa a Svet.

„Keď sa v roku 1989 konali veľkolepé celosvetové oslavy 150-ročného jubilea oficiálneho uznania daguerrotypie a jej odovzdania ako daru celému svetu, tak sa v jeho tieni ocitol jeden zo spoluautorov – Nicéphore Niépce. Aby sme túto medzeru v historickej pamäti zaplnili, rozhodli sme sa prvý blok festivalu venovať pripomienke zlomového momentu, ktorý zrodilo moderné technické médium, tzv. desiate umenie, bez ktorého je už náš dnešný svet nemysliteľný. Od Niépcovho vynálezu heliografie, datovaného do rokov 1826 – 1827, uplynie 200 rokov. Do programu sme vybrali expozície, ktoré síce pracujú s technológiami 19. storočia, ale v duchu 21. storočia,“ hovorí o téme Staré techniky súčasného umenia riaditeľ Mesiaca fotografie Václav Macek. V rámci tohto bloku si návštevníci budú môcť pozrieť ikonické fotografie Josefa Sudeka, predstaví sa aj jubilujúci Jiří Štreit objektívom iných fotografov, a mimoriadna bude návšteva Fanny Boucher, ktorá založila v roku 2000 Atelier Heliog, tvorivý priestor zameraný na techniky gravírovania hĺbkotlačou, najmä heliogravúru. Vo Francúzsku existujú iba dva takéto ateliéry a vo svete ich je približne desať.

Blok výstav BRIT-ISH ponúkne päť výstav, medzi nimi aj snímky legendy vojnovej fotografie Dona McCullina. Či už bol na Cypre, vo Vietname, na Kube, v Kambodži alebo v Írsku, vždy zohrával poprednú úlohu v novinárskej fotografii a spolu s fotografmi ako Capa, Jones Griffith a Burrows pomohol etablovať fotografiu ako dôveryhodný nástroj spravodajstva a zároveň povýšiť tento žáner na umeleckú formu, aj keď sám povedal: „Väčšinu svojho života som strávil prijímaním násilia vo vojnách a revolúciách. Dokonca aj hladomor je formou násilia. Keďže fotografujem ľudí v nebezpečenstve, ľudí v bolestiach, ľudí popravených pred mojimi očami, je pre mňa veľmi ťažké pochopiť umelecký naratív fotografie.“ Popri práci reportéra sa Don McCullin zaujímal aj o marginalizované skupiny obyvateľov Londýna – fotografoval ľudí bez domova, migrantov či robotníkov. Naopak výstava Josha Edgoosea prinesie inú atmosféru Londýna, zachytáva energiu mestského života plného nekonečných vibrácií, intenzívnych farieb a prchavej krásy.

Do Mexika návštevníkov zavedie výstava Konštrukcia minulosti. Fotografka Julia Fullerton-Batten inšpirovaná nebojácnym sebavyjadrením Fridy Kahlo pracuje s autentickým odevom Tehuana a s miestami po celom Mexiku, od živej architektúry Luisa Barragána až po éterické kanály Xochimilca. Tieto fotografie sú poctou a invenciou, oslavujú odolnosť, krásu a bolesť Fridy Kahlo a zároveň ju pretvárajú na moderné svieže výjavy. Osobné sa tu prelína s historickým, skutočné s imaginárnym, ponúka úvahy o identite, dedičstve a vytrvalosti ľudského ducha. Fullerton-Battenovej dielo je zasadené do širšej súčasnej konverzácie o inscenovanej naratívnej fotografii, najmä medzi umelkyňami, ktoré skúmajú identitu, pamäť a spoločenský kontext.

Fotografia a maľba vedú po desaťročia dlhý dialóg, v ktorom si neustále vymieňajú svoje úlohy bez toho, aby bolo možné určiť, komu patrí posledné slovo. „Výstava pod názvom Dvojitá rozkoš – dva póly obrazu predstaví tvorbu takmer 100 slovenských a českých umelcov od 70. rokov do súčasnosti, ktorá z mnohých aspektov – citácie výtvarných diel, akt, premaľba fotografií, krajina, atď. – otvorí diskusiu o súčasnej podobe vzťahu medzi fotografiou a maľbou,“ pozýva Václav Macek.

Intenzívny zážitok prinesie návštevníkom Mesiaca fotografie výstava fotografky Letizie Battaglia Ľudstvo v tieni Cosa Nostry v sekcii Svet. Najznámejšou časťou tvorby Letizie Battaglia sú práve fotografie mafiánske ho násilia a súdnych procesov. Ako píše vo svojom texte kurátor Tomáš Pospěch: „Sedemdesiate a osemdesiate roky predstavovali jedno z najtemnejších období moderných dejín Talianska. Palermo bolo dejiskom desiatok atentátov a vrážd sudcov, policajtov, novinárov i politikov. Battaglia ako jedna z prvých talianskych fotoreportérov dokumentovala zločiny sicílskej mafiánskej organizácie Cosa Nostra a často bývala prvou reportérkou na mieste činu. Zachytávala mŕtve telá na uliciach, pozostalých, vyšetrovateľov aj prizerajúcich sa obyvateľov mesta. Tieto fotografie sa stali nielen novinárskymi dokumentmi, ale aj historickými svedectvami o období, keď organizovaný zločin zásadným spôsobom ovplyvňoval život celej Sicílie (…) Battaglia sa však neusiluje o estetizáciu násilia. Práve naopak: jej fotografie často odhaľu jú jeho banálnu, fyzickú a každodennú podobu.“

Súčasťou sekcie Svet bude aj výstava Ostrov farboslepých fotografky Sanne De Wilde, ktorá sa vybrala na Pingelap, malý atol v Tichom oceáne, kde nezvyčajne veľká časť populácie trpí achromatopsiou, zriedkavým dedičným ochorením, ktoré ovplyvňuje vnímanie farieb a spôsobuje akútnu citlivosť na svetlo. Zaujímala sa o neviditeľné dedičstvo, ktoré si nesieme v telách, a o spôsob, akým môže biologická rozdielnosť formovať vzťah človeka k svetu. Postupne sa projekt stal skúmaním niečoho ešte neuchopiteľnejšieho: samotnej nestálosti vnímania. „Pri pohľade na tieto fotografie váhame. Vidíme viac, alebo menej? Obrazy sa nepokúšajú reprodukovať videnie iného človeka. Takýto preklad by nemohol byť nikdy presný. Namiesto toho vytvárajú priestor neistoty – miesto niekde medzi pozorovaním a predstavivosťou, medzi tým, čo zaznamená fotoaparát, a tým, čo naša myseľ očakáva, že uvidí. Možno práve preto fotografie pôsobia menej ako dokumenty a viac ako spomienky alebo sny. Hľadáme informácie, no nachádzame atmosféru,“ píše v kurátorskom texte Jana Rajcová.

Sekcia Svet ponúkne i výstavu fotografky Cristiny de Middel Gentlemen’s Club. Celé sa to začalo zdanlivo jednoduchou otázkou: čo sa deje v mysli muža, ktorý sa rozhodne platiť za sex? Autorka používa metódu, ktorá formovala veľkú časť jej tvorby: zvedavosť. Počas niekoľkých rokov vyhľadávala a fotografovala mužov, ktorí platili za sex, pričom pracovala v rôznych krajinách a kultúrnych kontextoch. „Pre tento súbor je kľúčové samotné stretnutie. Cristina De Middel nie je neviditeľnou pozorovateľkou. Je ženou, ktorá stojí za fotoaparátom a žiada mužov, aby hovorili o sexe, túžbe, peniazoch, intimi te a hanbe. Toto obrátenie tradičnej rodovej dynamiky dodáva portrétom osobitné napätie. Muži sú zvyknutí zastávať pozíciu klienta – človeka, ktorý sa rozhoduje a platí za to, aby sa pozeral, dotýkal alebo si privlastnil dočasný zážitok. Na autorkiných fotografiách sa stávajú tými, na ktorých sa pozerá,“ uvádza kurátorka Jana Rajcová.

Sekcia Stredná a východná Európa predstaví napr. aj výstavu Romana Von drouša Žhavý plesy o fenoméne erotických plesov, alebo projekt Anny Breit Most Of Me pracujúci s témou autoportrétu.

Kľúčové miesto v sekcii Slovensko má retrospektíva Mira Švolíka, autora slovenskej novej vlny, ktorá ponúkne reprezentatívny prierez dôležitými obdobiami Švolíkovej vrcholnej tvorby.

Mesiac fotografie ponúkne aj výnimočnú príležitosť zoznámiť sa s tvorbou fotografky Magdalény Robinsonovej, patriacej k zakladateľskej generácii slovenskej fotografie po druhej svetovej vojne. Prežila dva koncentračné tábory, po návrate do rodnej Žiliny zistila, že mesto zostalo v Slovenskom štáte, a tak sa presťahovala do Prahy, kde vyštudovala fotografiu. Jej prvú samostatnú výstavu otvárali fotografie z Osvienčimu, kam sa po rokoch vrátila s fotoaparátom. „V jej fotografiách sa prejavuje citlivosť, schopnosť zachytiť esenciu, vytvoriť univerzálne obrazy, zobraziť problémy stále živé. Spája civilizmus, všedný život prekrývajúci sa s poéziou do všeplatnej metafyzickosti,“ povedal o jej tvorbe teoretik Juraj Mojžiš.

36. Mesiac fotografie sa začína 3. novembra, výstavy v Bratislave doplnia výstavy slovenských fotografov v Budapešti a vo Viedni. Festival ponúkne aj množstvo sprievodných podujatí, medzi nimi viacero prezentácií nových fotografických publikácií (napr. Letizie Bataglia, Mira Švolíka či knihu mapujúcu históriu Stredoeurópskeho domu fotografie 2005 – 2025) a filmové projekcie.

Informácie o 36. Mesiaci fotografie nájdete už čoskoro na mesiacfotogra fie.eu, kde bude k dispozícii aj cenovo zvýhodnená permanentka.