Mesiace dávali Trumpovi lekcie z ekonómie, potom spravili presne to isté: Brusel sa chytil do vlastnej pasce

obchodnyregister 2026.07.05.

Nové 3-eurové clo na balíky z Temu či Shein európski zákazníci vôbec nepocítia – aspoň tak sa nás pokúsila opiť rožkom Európska komisia. Brusel však narazil na tvrdú stenu reality. Prečítajte si v našej pravidelnej rubrike – týždeň vo svetovej ekonomike, ako nekompromisný internet nachytal tím Ursuly von der Leyenovej pri čistom populizme a prinútil ho k potupnému ústupu.  

Obchodná vojna medzi Washingtonom a Bruselom nabrala v druhom volebnom období Donalda Trumpa mimoriadne agresívne obrátky. Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej musela od začiatku roka 2025 čeliť masívnemu tlaku, plošným clám a nepredvídateľným krokom Bieleho domu.

Brusel však v tomto konflikte konzistentne vystupoval ako hlas rozumu. Európski diplomati Trumpovi dookola opakovali jednu základnú ekonomickú poučku: Clá neplatia cudzie štáty ani zahraničné firmy. Je to skrytá daň, ktorú v konečnom dôsledku zaplatia vaši vlastní domáci podnikatelia a bežní spotrebitelia v obchodoch.

Tento argument Bruselu naplno potvrdil aj verdikt amerického najvyššieho súdu z februára 2026, ktorý Trumpove plošné clá označil za nezákonné a prinútil Biely dom vrátiť miliardy dolárov americkým firmám – teda presne tým, ktorí tie clá reálne zaplatili. Ursula von der Leyenová mala v rukách nepriestrelný dôkaz o tom, že Trumpova colná rétorika je len ekonomický klam.

A potom prišiel júl 2026 a gigantický komunikačný skrat priamo z dielne Európskej komisie.

Keď Von der Leyenovej tím píše statusy podľa Trumpa

Na oficiálnom účte Európskej komisie na sieti X (Twitter) sa tento týždeň objavil príspevok, ktorý vyrazil dych každému, kto sledoval doterajšiu transatlantickú debatu. Komisia v ňom hrdo oznamovala zavedenie dočasného cla vo výške 3 eurá na balíčky z e-commerce platforiem mimo EÚ, čo malo zasiahnuť najmä populárne čínske giganty ako Temu či Shein.

Ochrana európskeho trhu pred lacným dovozom je legitímna téma, no Komisia k nej pridala šokujúci, priam trumpovský titulok:

„Nie, vy toto dočasné clo 3 € nezaplatíte. Oddnes ho budú platiť e-commerce platformy za každú položku vstupujúcu do EÚ.“

Znie vám to povedome? Presne takto totiž Donald Trump obhajuje svoje clá pred americkými voličmi. Tvári sa, že clá zázračne zaplatí niekto iný v zahraničí a domáci občan nedostane žiadny účet. Keď to robil Trump, Brusel hovoril o nebezpečnom populizme a ekonomickej negramotnosti. Keď to však urobila Európska komisia, zrazu mala ekonomická logika dostať dovolenku.

Tvrdá facka od internetu a panické mazanie

Reakcia verejnosti a systému overovania faktov nenechala na seba dlho čakať. Pod príspevkom Komisie okamžite pristálo neúprosné upozornenie od samotných čitateľov (Community Note), ktoré trafilo klinec po hlavičke: „Štúdie financované samotnou Európskou úniou dokazujú, že podstatná časť daní a ciel uvalených na korporácie sa prenáša na spotrebiteľov.“

Čínske platformy predsa nie sú charita. Ak im Európa napáli trojeurový poplatok na každý balíček, jednoducho o túto sumu zdvihnú cenu tovaru alebo poštovného. Zaplatí to presne ten európsky zákazník, ktorému Ursula von der Leyenová sľubovala, že zostane nedotknutý.

Vtipné na tom je, že v útrobách bruselských kancelárií si niekto kompetentný rýchlo uvedomil, do akej hroznej pasce pokrytectva sa chytili. V čase, keď s Trumpom bojujú proti clám a obviňujú ho z poškodzovania spotrebiteľov, predsa nemôžu na domácej pôde šíriť presne tú istú colnú lož.

Namiesto chlapského priznania alebo opravy textu však zvolili klasickú úradnícku taktiku: príspevok potichu a kompletne vymazali.

Post Európskej komisie ohľadom cielimage
Post Európskej komisie ohľadom ciel
Zdroj: X

Poučenie z bruselskej kapitulácie

Tento digitálny prešľap odhalil hlboké pokrytectvo modernej politiky. Keď ide o lacné politické body a upokojenie verejnosti, aj tí najväčší kritici protekcionizmu dokážu bez mihnutia oka použiť tie isté zavádzajúce triky ako ich úhlavný nepriateľ z Bieleho domu.

Internet však nezabúda. Európska komisia dostala presne tú lekciu, ktorú sama tak rada rozdávala – clá skrátka vždy zaplatí koncový zákazník. A najväčšou iróniou zostáva, chce Brusel pred touto pravdou radšej zbabelo stlačil tlačidlo „vymazať“.

Odišiel jeden z najvplyvnejší ľudí v Bruseli

Vo veku nedožitých 80 rokov navždy odišiel muž, ktorého meno bežnému človeku možno veľa nehovorilo, no v kuloároch európskej politiky malo váhu giganta. Ivan Hodač, dlhoročný generálny tajomník Európskej asociácie výrobcov automobilov (ACEA), bol človekom, ktorý dokázal brzdiť miliardové európske regulácie, rokovať s prezidentmi a korigovať plány automobilových gigantov.

Prestížny deník Financial Times ho opakovane radil medzi najvplyvnejšie osobnosti Bruselu. Hodač nebol len obyčajným úradníkom – bol to diplomat s „manhattanským šarmom“, tvrdý vyjednávač a muž s fascinujúcim rodinným príbehom, v ktorom sa miešala vôňa benzínu s leskom strieborného plátna.

Elegán s hračkárskymi autíčkami, pred ktorým mal Brusel rešpekt

Keď ste vstúpili do jeho bruselskej kancelárie, privítal vás distingvovaný muž s vycibreným vkusom. Na stole mal síce rozhádzané modely hračkárskych autíčok a na stene zarámovaný záber z filmu Casablanca, no nenechajte sa pomýliť – z tohto miesta Hodač riadil jednu z najmocnejších lobistických skupín na svete.

V čele ACEA stál v zlomových rokoch 2001 až 2013. Bolo to obdobie, kedy sa v Bruseli rodila prísna emisná legislatíva, ktorá mala od základu zmeniť automobilový priemysel. Hodač bol štítom európskych automobiliek. Medzi jeho najväčšie zárezy patrili:

– Zmiernenie emisných bičov: V roku 2008 dokázal presvedčiť EÚ, aby odložila tvrdé tresty za emisie CO₂ z roku 2012 až na rok 2015, čím zachránil automobilkám miliardy eur na pokutách.

– Stopka pre ázijskú konkurenciu: Zablokoval vtedy pripravovanú dohodu o voľnom obchode s Južnou Kóreou, pretože hrozilo, že tamojšie autá budú zaplavené lacnými čínskymi dielmi bez cla.

– Miliardová injekcia počas krízy: Počas finančnej krízy v roku 2009 vybojoval pre ťažko zasiahnutý autopriemysel mäkké úvery od Európskej investičnej banky v hodnote takmer 9 miliárd eur.

„Môžete mať veľa priateľov a poznať v Bruseli každého. Ale ak neprídete k stolu s nepriestrelnými argumentmi, nepomôže vám to,“ hovorieval Hodač, ktorý radšej než slovo „lobing“ používal výraz „vzdelávanie byrokratov“.

Ivan Hodačimage
Ivan Hodač

Útek pred tankmi a cesta na európsky Olymp

Životná dráha Ivana Hodača sa pritom v rodnej Prahe nezačala politológiou. Narodil sa v roku 1946 a pôvodne študoval strojárstvo. Všetko však zmenil august 1968. Keď do Československa vtrhli sovietske tanky, mladý Hodač sa rozhodol pre emigráciu.

Jeho novým domovom sa stalo Dánsko. Rýchlo sa integroval, získal občianstvo a vyštudoval ekonómiu a politológiu na Kodaňskej univerzite. Svoju akademickú dráhu spečatil na elitnej College of Europe v belgických Bruggách – inštitúcii, ktorá vychováva budúcich lídrov Európy.

Predtým, než zakotvil v automobilovom svete, zbieral skúsenosti v nadnárodných korporáciách. Ako viceprezident mediálneho gigantu Time Warner Europe mal v 90. rokoch na starosti strategické záujmy spoločnosti na starom kontinente (vrátane tvrdých kultúrnych vyjednávaní s Francúzmi o hollywoodskych filmoch).

Aj po odchode z čela ACEA v roku 2013 zostal šedou eminenciou. Radil Európskej komisii pri megaprojekte transatlantického obchodu s USA (TTIP), pomáhal českej vláde orientovať sa v bruselskom labyrinte a založil stredoeurópsku pobočku prestížneho Aspen Institute.

Gény sa nezaprú: Krv pretekára a teta Nataša Gollová

Keď sa pozrieme na Hodačov rodokmeň, je jasné, kde sa vzala jeho vášeň pre autá a schopnosť očariť publikum.

Jeho otec, Ivan Hodač starší, bol legendárnym medzivojnovým a povojnovým automobilovým závodníkom. Viac ako dvadsať rokov dral pneumatiky na strojoch značiek Walter či Aero. Jeho život bol rovnako filmový – pracoval pre obuvnícke impérium Baťa, slúžil ako dôstojník a po komunistickom prevrate ho režim degradoval na sústružníka. Syn tak vášeň k autám zdedil, no namiesto pretekárskych okruhov bojoval za vyjednávacími stolmi.

A ten povestný šarm? Hodačovou tetou nebol nikto iný ako ikona prvorepublikového strieborného plátna Nataša Gollová (vlastným menom Hodáčová). Hviezda filmov Kristián či Eva tropí hlouposti zanechala v rodine nezmazateľnú pečať elegancie.

Koniec jednej éry

Ivan Hodač bol prototypom globálneho manažéra a diplomata biznisu, akých stredná Európa nemala veľa. Aj v neskoršom veku s pragmatizmom sebe vlastným varoval pred dravou čínskou konkurenciou a unáhleným, štátom dotovaným prechodom na elektromobilitu. Tvorcov legislatívy často kritizoval slovami, že limitom rozumejú len na papieri, no nie v priemyselnej realite.

Jeho obľúbená filmová hláška pochádzala z filmu Motýlik (Papillon), kde Steve McQueen vzdoruje svojim trpiteľom so slovami: „Ešte som stále tu.“ Ivan Hodač tu síce už fyzicky nie je, no európsky automobilový priemysel bude z jeho diplomatického dedičstva žiť ešte veľmi dlho.