Michal Kaščák: Kaliňákov rezort chce určovať, čo môžu ľudia na Pohode hovoriť. Situáciu musíme vyriešiť do týždňa

Továrenská časť a letisková dráha sú oddelené priestory. Továreň funguje bežne aj počas Pohody a zalietavanie sa vždy dalo skoordinovať. Mám radosť z rozvoja opravovní, chcem, aby fabrika prosperovala, ale doteraz nám nikto nepovedal, že by to malo zamedziť konaniu Pohody. Letisko Piešťany je presne opačný prípad – tam sa skončilo s kultúrnymi podujatiami práve kvôli pravidelným linkám.

Čo je teda váš plán B?

Primárne chcem, aby Pohoda zostala v Trenčíne. Samozrejme, už sa zamýšľam aj nad presunom inam, ale zatiaľ by som to nechcel rozvíjať. Nie je príjemné riešiť miesto na rok 2027, keď máme veľa starostí s aktuálnym ročníkom. Mnohé potenciálne priestory už majú na budúci rok plné kalendáre, takže to nie je jednoduchá situácia. Aj preto sme to začali riešiť s ročným predstihom.

Pôvodne som sa vás chcel opýtať, či nebudete preventívne ticho o politických otázkach, aby ste neriskovali financovanie, čo je dilema viacerých tohtoročných festivalov. Vy však naznačujete, že nebudete obmedzovať slobodu vyjadrovania ani politických názorov.

Máme veľké šťastie, že sme nikdy neboli závislí od toho, kto vyhrá voľby. Neboli sme závislí od príspevkov ministerstva kultúry ani iných rezortov. S letiskom máme od začiatku pragmatický ekonomický vzťah, a to počas všetkých ôsmich vlád, ktoré sa tu vystriedali.

Keď sme v polovici 80. rokov vznikli ako kapela, stretli sme ľudí ako Václav Havel, ktorí boli za svoje názory ochotní ísť až do väzenia. To vás vyformuje. Videli sme, že títo slobodní ľudia sa vedia tešiť zo života. Túto slobodu mám v sebe silno zakorenenú a nevzdám sa jej kvôli takzvaným pragmatickým dôvodom.

Úlohou umenia je vyjadrovať sa k spoločenským otázkam. História umenia, od Shakespeara až po súčasnosť, je spojená s kritikou spoločnosti cez metafory. Nechcem sa vzdať tohto základného piliera. Neviem si predstaviť, že by som Patti Smith pred koncertom povedal, aby hovorila len o tom, že svet je krásny. To nejde. Musíte mať rešpekt k umelcom aj k ľuďom pod pódiom a k tomu, že sa chcú vyjadriť.

Slovensko je na civilizačnej križovatke, preto budeme mať na Pohode veľa dôležitých spoločenských debát, silné vizuálne umenie a kapely, ktoré sa vedia kriticky vyjadriť k dianiu u nás aj vo svete.

Katarzia na festivale Pohoda 2025
Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Predstava súčasnej vlády o kultúre je skôr taká, že ľudia sa majú baviť a nemajú byť rušení aktuálnymi problémami. Vyplýva to aj z ich komentárov k hrám v národnom divadle.

Pohoda je festival, odkiaľ ľudia odchádzajú vyzabávaní a spokojní. Mám rád punk, lebo je slobodný. Na punkovom koncerte so silnými posolstvami sa ľudia bavia, akoby to bola ich posledná párty. To sa nevylučuje.

Keď sme s Bez ladu a skladu hrávali v Lipnici u Václava Havla, ľudia sa úžasne zabávali, hoci potom prišli politické represie. Zábava neznamená, že to musí byť bezduchá vec o pití vodečky.

Mnohí organizátori robia kompromisy – pozývajú koaličných politikov, aby si zabezpečili priazeň. Vy máte pravidlo, že aktívni slovenskí politici na Pohode nevystupujú, s výnimkou prezidentských debát od roku 2011. Neplánujete to zmeniť a pozvať napríklad Roberta Kaliňáka, ktorý rozhoduje o vašom zotrvaní na letisku?

Keď niekto príde na Pohodu, na bránach nerozlišujeme povolanie. Týka sa to aj politikov z akéhokoľvek tábora. Máme však v podmienkach, že sa tam nesmú šíriť extrémistické prejavy. Keby napríklad prišiel pán Mazurek a vykrikoval hanlivé veci na ľudí inej farby pleti, máme právo ho vyviesť. Je to takzvaný paradox tolerancie.

Aktívnych politikov však na pódium nepozývame a nerobili sme to za žiadnej z ôsmich vlád. Často nám pripisujú, že sme na tej alebo onej strane, ale každá vláda s nami mala problém, lebo sme v diskusných stanoch rozoberali citlivé témy. Jedinou čestnou výnimkou bol Václav Havel, ale ten tam bol v čase, keď už nebol prezidentom a bol primárne umelcom. Spôsob, keď nejaký politik príde na festival a zahrá na fujare, je mi trápny. Spomínam si, ako pán Gašparovič na jednom festivale robil DJ-a, bolo to až na úrovni Monty Python.

Zamestnávate na festivale svojich rodinných príslušníkov?

Dočasne zamestnávam svojho syna. Chodí na Pohodu brigádovať s kamarátmi, pomáhajú stavať areál a spia v stanoch. To je všetko.

Pochádzam z rodiny, kde môj otec bol primárom v Trenčíne. Keď môj brat túžil byť internistom, otec mu povedal, že ho na svoje oddelenie neprijme, aby sa vyhol rodinkárstvu. Brat si musel podať žiadosť inde a otec z neho nakoniec spravil špičkového gynekológa. Neviem si predstaviť, že by som v nejakej delegovanej funkcii zamestnával rodinu. V súkromných firmách je kúzlo v tom, že sa rozvíjajú z generácie na generáciu.

Štátne firmy ako Transpetrol by ale nemali byť rodinnými podnikmi.

Presne tak. Je to obrovský rozdiel. Zneužívaním systému robíte zo svojho rodinného príslušníka terč. Robert Fico sa im síce na tlačovej besede ironicky ospravedlnil, ale v skutočnosti im tým ubližujete. Šikovnosť sa dá preukázať aj niekde inde, kde nie ste závislí od funkcie svojho príbuzného. V tomto som absolútne zdedil prístup môjho otca.

Od The Cure po prezidentskú debatu

Tohtoročná Pohoda má až štyri dni, ale na ten prvý potrebujete osobitný lístok. Klasická trojdňová Pohoda je už vypredaná. Ako to teda je s lístkami?

Oficiálne vypredanie vyhlásime o pár hodín, v predaji bolo posledných 100 lístkov (rozhovor vznikol 17. júna, pozn. red.). Kto si lístok doteraz nekúpil, na celé štyri dni ani na tri dni sa tam už nedostane. Bude sa dať kúpiť lístok na takzvaný Warm-up v stredu, keď vystúpia The Cure a ďalšie tri kapely ako Master’s Hammer, Twilight Sad a Denis Bango. Potom bude afterpárty s Hiroko Yamamura. Kto príde v stredu, môže v areáli zostať nonstop až do nedele do dvanástej bez toho, aby ho musel opustiť. Streda je plnohodnotný festivalový deň so všetkými službami, aby aj ľudia bez celofestivalového lístka mohli zažiť atmosféru.

Členovia skupiny The Cure na fotografii z roku 2019 – Perry Bamonte je tretí zľava-
Zdroj: reuters

Bude to najväčšia Pohoda v histórii? Zachytil som, že ste zvyšovali kapacitu.

Navýšili sme ju o niečo viac ako 10 %. V absolútnych číslach to znamená, že sa nás tam stretne okolo 35 000 ľudí. Navýšenie kapacity nie je len o predaji lístkov. Upravovali sme koridory, zväčšovali hygienické zariadenia, kempy a parkoviská. Vytvorili sme záložný parking a navýšili počet gastrostánkov.

Nechcem, aby ľudia, ktorí prídu prvýkrát, zažili niečo iné ako pohodu. Chceme zachovať útulnosť. Meníme priestor pred hlavným pódiom, pribudne viac zatienených plôch a miest na sedenie. Tribúna pri hlavnom pódiu sa zdvojnásobuje a inštalujeme takzvané delayové veže s obrazovkami pre kvalitnejší zvuk a obraz aj vo väčšej vzdialenosti. Chceme, aby si festival užili aj tí, ktorí si len tak sadnú na lúku.

Minulý rok sme náš rozhovor uviedli titulkom, že Pohoda je drahý festival. Je tento rok ešte drahšia?

Je drahšia, ale v medzinárodnom kontexte sme stále lacní. Festivalový svet postavil na ruby nástup silných korporácií. Ceny najväčších mien extrémne vyleteli a náklady na dodávateľov stúpli. Mnohé nové festivaly v Európe preto skrachovali.

Smerujeme k vypredaniu, ale ekonomický tlak je silný. Bez komerčných partnerov by cena lístka musela byť výrazne vyššia. Snažíme sa byť dostupní cez akcie pre študentov na začiatku predpredaja, ale uvedomujem si, že pre mnohých na Slovensku sme drahý festival a vážim si ich priazeň.

Dokáže si bežná rodina dovoliť byť tam štyri dni? Nie je to už len pre elitu?

Závisí to od očakávaní. Nedávno stál jeden koncert populárneho speváka na hrade Beckov 69 eur. U nás ste mali za 109 eur trojdňový festival s Gorillaz, Prodigy a The Cure. Aktuálne stál štvordňový lístok 258 eur a ten je už vypredaný. Lístok na stredu s The Cure stojí 109 eur, čo je jedna z najnižších cien za ich koncert v Európe.

Snažíme sa o cenovú dostupnosť – robíme akcie pre učiteľov, ľudí do 26 rokov či ZŤP. Sme jeden z mála festivalov, ktorý kontroluje ceny nápojov. Bežná cena nápoja je u nás medzi 3 a 4 eurami, čo je limitované. Sme tiež jeden z mála festivalov v Európe, kde si ľudia môžu doniesť vlastné jedlo a pitie, okrem skla. V areáli budeme mať aj supermarket s lacným jedlom. Tým, že limitujeme ceny nápojov a dovoľujeme vlastné zásoby, vytvárame tlak aj na predajcov jedla, aby ceny neprestrelili. Kempovanie je u nás zdarma, takže ľudia nemusia platiť vysoké sumy za ubytovanie v okolí. Festival musí zostať dostupný pre mladých, inak stratí kontakt s realitou a zostarne spolu so svojím publikom.

Kto sú top headlineri? Vo štvrtok sú to Gorillaz. Budú hrať staré hity alebo novú tvorbu?

Bude to typický festivalový set, teda takzvaný best of. Gorillaz sú fascinujúci tým, že kým starší poznajú hity ako Feel Good Inc. alebo Clint Eastwood, mladí ich poznajú cez úplne nové veci. Je to podobné ako u The Prodigy. Môj syn považuje za najlepšiu skladbu Take Me to the Hospital, kým pre mňa je definíciou album The Fat of the Land z roku 1997, kedy vznikla aj Pohoda. Gorillaz spájajú generácie a robia fantastickú hudbu.

Gorillaz vnímam hlavne digitálne. Ako bude vyzerať ich koncert? Budú tam animované postavy?

Na začiatku kariéry hrávali za plátnom, teraz je to už normálny koncert kapely, pričom v rámci projekcií využívajú svoje známe animované prvky.

Gorillaz
Zdroj: Pohoda

Koho ďalšieho by ste vyzdvihli?

Som veľký fanúšik The Prodigy. Pre mňa sú v elektronickej hudbe tým, čím sú Beatles pre rock and roll. Som veľmi hrdý, že prídu. Taktiež sa teším na Little Simz, ktorú sme už mali mať v minulosti. Najväčšiu radosť mám z kombinácie The Cure, The Prodigy a Gorillaz.

Jeden z vašich headlinerov, Oliver Tree, mal nedávno tragickú nehodu a zomrel. Máte zaňho náhradu?

Je to veľmi smutná správa. Oliver Tree pre mňa stelesňoval radosť, nadhľad a iróniu v hudbe. Mal hrať priamo pred The Prodigy. Je mi to veľmi ľúto kvôli nemu aj jeho blízkym. Hneď po tom, ako som sa to dozvedel, som hovoril s jeho agentom. Chceme si ho na festivale nejako pripomenúť – možno formou tribútu alebo cez časť jeho tímu. Je to však ešte príliš čerstvé, stalo sa to len pred dvoma dňami.

Čo nehudobný program? Na čo by ste upozornili?

Tento rok je nehudobný program veľmi bohatý. Herci zo Slovenského národného divadla pripravili zaujímavý prierez svojich hier. Mimoriadne hrdý som na Chersonské divadlo a deti z Chersonu. Videl som tam najväčší dôkaz sily umenia – deti navštevujú divadelné workshopy v bunkroch pod sieťami, ktoré ich chránia pred útokmi dronov. Odohrali 13 premiér napriek takzvanej poľovačke na civilistov. Sú to pre mňa hrdinovia. A naznačím, že sa môžeme tešiť aj na zaujímavú diskusiu v rámci prezidentskej debaty.

Predpokladám, že nie so slovenským prezidentom. Prichádza do úvahy český prezident?

Nerád by som to ešte oficiálne vyhlasoval, ale áno, tešíme sa na debatu, kde bude zastúpených viacero súčasných alebo bývalých prezidentov.

Trenčín je tento rok Európskym hlavným mestom kultúry. Má zmysel si z Pohody odbehnúť do mesta?

Jednoznačne. Som hrdý Trenčan a teší ma, že Pohoda prispela k zisku tohto titulu. Pri takýchto projektoch sú vždy veľké očakávania. Niekto je nadšený, iný sklamaný, ale pre mesto je to mimoriadne dôležité. Odporúčam ľuďom ísť sa prejsť Trenčínom, najmä vizuálne umenie je tam na európskej úrovni. Najlepšie v nedeľu po festivale alebo pred ním. Inak máme na festivale nabitý program od deviatej rána nonstop.

Čo sme sa tento rok naučili o kultúre? Sledovali sme rušenie festivalov a nedostatok peňazí z Fondu na podporu umenia kvôli organizačným problémom.

Ak by som sa na to mal pozrieť pozitívne, ukazuje sa, akú silu má umenie. Keby tie projekty nikoho nezaujímali, nestáli by za takú sústredenú snahu o deštrukciu. Dokazuje to, že umenie má na Slovensku silnú pozíciu.

Niektorí politici sa snažia zamedziť komentovaniu situácie prostredníctvom umenia, pretože si zrejme neveria vo svojich ideách. Čo ma prekvapilo najviac, je, že táto deštrukcia sa netýka len nezávislej kultúry, ale aj zabehnutých štátnych inštitúcií.

Máte na mysli Slovenskú národnú galériu a podobne.

Presne tak. Vôbec nerozumiem motivácii likvidovať rešpektovanú inštitúciu niekým, kto sa hlási k vzťahu ku krajine.

Možno si myslia, že galéria nebola dostatočne národovecká a vidia v nej takzvaného strašiaka progresivizmu.

Podľa mňa sa tam racionálna motivácia hľadať nedá. Potvrdzuje to obavu zo slobody umenia. Kultúra sa stala silným prostriedkom na komunikovanie názoru na verejné dianie. Možno vedeniu spoločnosti vyhovuje, že sa tak intenzívne bavíme o umení, kým oni robia iné veci – hoci nie som fanúšikom teórií o takzvaných dymových clonách.

Posadnutosť deštrukciou ma udivuje, ale verím, že kultúra z toho vyjde silnejšia a sebavedomejšia. Umenie vám nikto vziať nemôže. Stretával som ľudí, ktorí boli schopní kvôli slobode znášať aj väzenie, a zostali to kultúrni ľudia, ktorí sa nikdy neznížili ku krokom druhej strany. Nikto z nich sa nestal nekultúrnym barbarom.

Možno im nejde o to presvedčiť disidentov, ale takzvaný stred – napríklad tetu Helenu z Bardejova, ktorá sa do detailov nezaoberá kultúrnym dianím.

Tomu rozumiem, ale aj v mainstreame alebo v pope je veľa príkladov ľudí, ktorí prejavujú svoje názory. Napríklad Bono z U2 je silným hlasom slobody. Verím, že keby v Írsku siahali na umenie tak ako u nás, aj teta Margit z Corku by bola rovnako zhrozená ako naši intelektuáli.

Mimochodom, mám korene v Bardejove, takže ste to vybrali dobre. Som presvedčený, že aj pre ľudí, ktorí počúvajú takzvané kolotočáriny, je dobré žiť v kultúrnej krajine. Kultúra kultivuje spoločnosť – to, ako sa s vami bavia na pumpe alebo v nemocnici, súvisí s celkovou atmosférou v krajine. Aj ten, kto nikdy nevstúpi do galérie, profituje z toho, že tieto inštitúcie a kluby fungujú. Z deštrukcie nebude profitovať nikto, ani súčasná vládna koalícia.

Myslíte si, že sa voliči spamätajú, keď zistia, že ich deťom napríklad zrušili folklórny festival kvôli problémom s financovaním?

Určite áno. Budíčkom by malo byť už len to, že sa Slovensko civilizačne otáča inam. Keď v politike prestáva byť hodnotou ľudský život a začína ňou byť barel ropy, je to pre mňa neakceptovateľné. Verím, že ľuďom to dôjde, keď sa nad tým pri voľbe zamyslia.

Nervozita na strane moci narastá, čo vidieť aj pri útokoch na pomoc z FPU pre kultúrne centrá. Verím, že obrovský tlak súčasnej koalície na civilizačné ukotvenie Slovenska vyvolá protitlak. Inak to nikdy nefungovalo a ani fungovať nemôže.