Mier vo vojne na Ukrajine nie je ani len na dohľad. Útoky Kyjeva v Rusku posilnili Putinove odhodlanie ďalej bojovať

Ruský prezident Vladimir Putin odmieta výzvy na mierové rokovania s Kyjevom, uviedli pre agentúru Reuters tri zdroje blízke Kremľu. Nedávne ukrajinské dronové útoky na ruské ropné rafinérie a prístavy údajne posilnili Putinove odhodlanie zatiaľ pokračovať v boji, píše TASR.  

Dva z týchto zdrojov, ktoré hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, sa domnievajú, že Putin bude pravdepodobne ďalej eskalovať tento konflikt, ktorý už trvá piaty rok. Podľa jedného z nich je takýto vývoj vysoko pravdepodobný už v nadchádzajúcich mesiacoch.

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že Putin chce, aby vojna skončila, a že riešenie je „bližšie, než si ľudia uvedomujú“. Šéf Bieleho domu sa v stredu v tureckej Ankare popri summite NATO stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, ktorý potvrdil, že diskutovali o „nápadoch, ako sa priblížiť k mieru“.

Podľa jedného zo zdrojov Reuters sa však Putin nevzdáva svojho cieľa dobyť zvyšné časti ukrajinského Donbasu a nedávno údajne pokarhal skupinu poradcov, ktorí navrhovali kompromis založený na prímerí pozdĺž súčasných frontových línií. Druhý zdroj uviedol, že Putin verí, že Moskva Donbas obsadí čoskoro.

„Rusko je pripravené na mierové riešenie, má však dostatočné kapacity na to, aby konalo nezávisle a pokračovalo v špeciálnej vojenskej operácii,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na žiadosť o vyjadrenie.

Vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ vo svojom komentári poznamenal, že podobný vývoj naznačujú aj spravodajské správy z Kyjeva. Putin sa aj podľa nich skôr pripravuje na ďalšie vojenské kroky než na mier. Možné sú nové operácie proti Ukrajine alebo útok na inú európsku krajinu.

Ruskí vojenskí experti čoraz častejšie verejne diskutujú o eskalácii vrátane možných útokov na európske ciele, ako sú základne NATO v pobaltských krajinách, píše Reuters.

Jack Watling z Royal United Services Institute, britského think tanku zameraného na obranu a bezpečnosť, uvádza, že Rusko by sa mohlo pokúsiť vyvolať napätie v rámci NATO izolovanými útokmi, porovnateľnými s nedávnym dronovým útokom na Rumunsko.

„Rusi by nemali v úmysle rozpútať vojnu s NATO. Mohlo by to však slúžiť na rozdelenie Aliancie v otázke toho, ako reagovať,“ povedal Watling. Zvýšené napätie by podľa jeho slov mohlo Putinovi pomôcť získať v Rusku politické ospravedlnenie pre zavedenie povinnej vojenskej služby. Niektorí analytici sa totiž domnievajú, že práve tento krok by bol potrebný na obsadenie Donbasu. Reuters však uvádza, že ide o politicky nepopulárne opatrenie, ktorému sa Putin od začiatku vojny vyhýba.

V podobnom duchu sa vyjadril aj český prezident Petr Pavel. V rozhovore pre britský denník The Telegraph uviedol, že Ukrajina má dva mesiace na to, aby ukončila vojnu s Ruskom, inak by mohlo dôjsť k masívnej eskalácii konfliktu. Podľa jeho názoru by ruský prezident Vladimir Putin totiž mohol po septembrových parlamentných voľbách nariadiť mobilizáciu.

Témy:
vojna na Ukrajine

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.