Migračná kríza otriasa Španielskom. Madrid zachvátili násilné strety, ulice sa zmenili na bojisko

Migračná kríza v Ceute prerástla do jednej z najvážnejších politických skúšok španielskej vlády za posledné roky. Po bezprecedentnom príchode približne 72-tisíc ľudí z Maroka sa protesty rozšírili po celej krajine. Opozícia žiada odchod premiéra Pedra Sáncheza a podozrenia čoraz viac smerujú k úlohe marockých bezpečnostných zložiek. Vláda ich priame zapojenie odmieta a žiada o pomoc Európsku úniu.  

Španielska vlajka, heslá na obranu Ceuty a čoraz hlasnejšie výzvy na odstúpenie premiéra Pedra Sáncheza. Migračná kríza, ktorá sa začala koncom júla v španielskom autonómnom meste na severe Afriky, sa už dávno neodohráva iba na pobreží pri hraniciach s Marokom. Preniesla sa do ulíc Madridu a ďalších španielskych miest a naplno zasiahla aj domácu politiku.

V stredu 2. septembra sa po celom Španielsku konali demonštrácie na podporu Ceuty a proti spôsobu, akým ľavicová vláda zvláda následky masového prekročenia hranice. V Madride zaplnili protestujúci námestie Cibeles a okolité ulice. Vládna delegácia odhadla ich počet na približne 50-tisíc. Protesty sa konali aj v Barcelone, Valencii, Seville a v množstve ďalších miest.

Dav v hlavnom meste skandoval „Pedro Sánchez, demisia“ a ľudia mávali španielskymi aj ceutskými vlajkami. Demonštrácia bola spočiatku pokojná, pri jej závere však došlo aj k stretom medzi časťou protestujúcich a políciou.

Najsilnejšie emócie bolo cítiť priamo v Ceute. Tisíce obyvateľov vyšli do ulíc s heslom: „Ceuta nie je na predaj, Ceutu treba brániť.“ Mesto sa už viac ako mesiac vyrovnáva s následkami udalostí z 30. a 31. júla, keď sa z marockej strany hranice dostalo na španielske územie približne 72-tisíc ľudí.

Mesto pod mimoriadnym tlakom

Väčšinu migrantov sa podarilo v priebehu prvých dní vrátiť do Maroka. Sánchez vo štvrtok v parlamente uviedol, že približne 63-tisíc ľudí sa vrátilo už do 72 hodín od vypuknutia krízy, teda viac ako 90 percent z tých, ktorí hranicu prekročili. V Ceute však naďalej zostávajú tisíce migrantov a presné odhady ich počtu sa v posledných týždňoch líšili.

Mesto s približne 85-tisíc obyvateľmi tak čelilo situácii, na akú jeho infraštruktúra nebola pripravená. V čase masového príchodu malo tamojšie centrum pre migrantov len približne 500 až 600 miest. Vláda odvtedy vytvorila ďalšie tisíce dočasných kapacít.

Napätie medzi miestnymi obyvateľmi však neustupuje. Protesty proti provizórnym táborom sa konajú takmer denne. Objavili sa aj prípady násilia vrátane podpaľovania prístreškov migrantov. Časť obyvateľov sa sťažuje na zhoršenú bezpečnostnú situáciu, sexuálne obťažovanie či preťaženie zdravotníckych a ďalších verejných služieb.

„Nemôžeme byť občanmi druhej kategórie a naša hranica nemôže byť ignorovaná,“ opísal frustráciu obyvateľov Ceuty 45-ročný učiteľ David Hernandez.

Opozícia udrela na Sáncheza

Kríza poskytla konzervatívnej opozícii silnú zbraň proti vláde.

Predseda Ľudovej strany Alberto Núñez Feijóo obvinil kabinet, že situáciu nezvládol a že nevysvetlil, čo o riziku masového príchodu vedel. Vo štvrtok počas ostrej parlamentnej debaty vyzval premiéra na rezignáciu.

„Ak je pravda, že ste o ničom nevedeli, odstúpte pre neschopnosť. Ak to pravda nie je, odstúpte pre spoluúčasť,“ odkázal Sánchezovi.

Feijóo tvrdí, že operácia „vznikla v Maroku“, Rabat ju podľa neho umožnil a existujú indície, že ju aj koordinoval. Sánchezova vláda podľa neho navyše dostala varovania, ktoré dostatočne nevyhodnotila.

Ešte tvrdšie slová použil líder krajne pravicovej strany Vox Santiago Abascal, ktorý premiéra označil za „zradcu Španielska“ aj obyvateľov Ceuty. Sánchezovu politiku voči Rabatu vykresľuje ako podriadenú marockým záujmom.

Čo robili marockí policajti?

Politická búrka ešte zosilnela po zverejnení obsahu policajnej správy Národného centra pre imigráciu a hranice CENIF.

Dokument, ktorý dostal španielsky Národný súd, neobviňuje priamo marockú vládu z naplánovania masového príchodu migrantov. Spontánny charakter udalostí však podľa neho nie je pravdepodobný.

Polícia upozorňuje na nezvyčajne nízky počet marockých bezpečnostných príslušníkov nasadených pri hranici, ich mimoriadne pasívny prístup a tiež na svedectvá, podľa ktorých niektorí marockí príslušníci migrantov usmerňovali k miestam vhodným na prekročenie hranice.

Správa zároveň pripisuje zásadnú úlohu sociálnym sieťam. Výzvy na cestu do Ceuty sa podľa vyšetrovateľov šírili koordinovane a ich dosah bol cielene zosilňovaný. Kto však celú operáciu organizoval, dokument jednoznačne neurčuje.

Práve v tom spočíva jadro súčasného sporu.

Sánchez trvá na tom, že neexistujú pevné dôkazy, podľa ktorých by masový príchod migrantov naplánovala alebo vykonala marocká vláda. Zároveň však pripustil, že okolnosti udalostí sa ďalej vyšetrujú a Madrid bude konať, ak sa takéto dôkazy objavia.

Verdikt súdu a výzvy na sociálnych sieťach

Premiér tvrdí, že jedným zo spúšťačov krízy bola skreslená interpretácia júlového rozhodnutia španielskeho Najvyššieho súdu.

Ten sa zaoberal prípadom migranta, ktorý sa do Ceuty dostal po mori a bol okamžite vrátený do Maroka. Súd rozhodol, že pravidlá umožňujúce okamžité odmietnutie na hranici nemožno rovnakým spôsobom uplatniť na človeka, ktorý pripláva bez toho, aby prekonal fyzickú hraničnú bariéru.

Na sociálnych sieťach sa však podľa španielskej vlády rozsudok začal prezentovať ako údajné „otvorenie“ cesty do Ceuty.

Madrid reagoval 1. augusta inštaláciou približne 500-metrovej plávajúcej bariéry pri hraničnom móle Tarajal.

Sánchez žiada Európu o pomoc

Po viac ako mesiaci krízy sa Madrid obracia aj na Brusel.

Sánchez v parlamente oznámil, že chce silnejšie a dlhodobejšie pôsobenie európskej pohraničnej agentúry Frontex v Ceute. Španielsko zároveň žiada špecifickú misiu Europolu, ktorá by pomáhala monitorovať nelegálnu migráciu a bojovať proti sieťam organizujúcim nelegálne prechody.

„Táto európska hranica si zaslúži európsku podporu,“ odkázal premiér.

Európska komisia potvrdila, že žiadosti Madridu o mimoriadnu finančnú pomoc aj podporu európskych agentúr už dostala. Konečné rozhodnutie však zatiaľ nepadlo. Hovorca Komisie Markus Lammert uviedol, že španielske úrady ešte musia zodpovedať niekoľko otázok týkajúcich sa praktickej podoby pomoci.

Sánchez napriek ostrej kritike obhajuje aj spoluprácu s Marokom. Tvrdí, že bez koordinácie s Rabatom by nebolo možné v priebehu niekoľkých dní vrátiť desaťtisíce ľudí.

Zároveň však priznal, že po udalostiach z 30. júla sa musí charakter vzájomnej spolupráce zmeniť.

Citlivá hranica s Marokom

Ceuta spolu so susednou Melillou predstavujú jednu z najcitlivejších tém španielsko-marockých vzťahov. Obe autonómne mestá patria Španielsku, ležia však na severoafrickom pobreží a Rabat si na ne dlhodobo robí územné nároky.

Kríza preto v Španielsku dávno nie je vnímaná iba ako otázka migrácie. Stala sa debatou o bezpečnosti hraníc, suverenite aj vzťahoch s Marokom.

Symbolický význam má mať aj pripravovaná návšteva kráľa Felipeho VI. Sánchez oznámil, že panovník príde do Ceuty a Melilly v najbližších týždňoch. Bude to jeho prvá oficiálna návšteva oboch miest od nástupu na trón. Naposledy Ceutu navštívil španielsky monarcha v novembri 2007, keď tam pricestoval Juan Carlos I. – návšteva vtedy vyvolala ostrú reakciu Maroka.

Sánchez sa teraz snaží presvedčiť obyvateľov, že Madrid ich neopustil. Vláda pre Ceutu schválila balík opatrení v hodnote 309 miliónov eur na posilnenie bezpečnosti, verejných služieb, prijímacích kapacít aj ekonomiky mesta.

Témy:
Ceuta
Pedro Sanchéz
migračná kríza

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.