Milan Ondrík hrá v inscenácii Hlovík medzi vzbúreným ľudom postavu farára Adama Hlovíka z Kladzian, proti ktorému sa v roku 1831 postavia jeho vlastní veriaci. V domnení, že spolu s panstvom z kaštieľa v neďalekom Merníku je zodpovedný za smrť sedliakov, ho chcú zabiť sekerou.
Máte brata katolíckeho kňaza. Aj ste sa s ním o hre Hlovík medzi vzbúreným ľudom, kde hráte kňaza Hlovíka, rozprávali?
Áno, stretli sme sa ešte v štádiu, keď sme do hry nemali napísanú záverečnú kázeň. Dramaturg Dano Majling má brata evanjelického kňaza, ja zasa katolíckeho. Rozprávali sme sa o tom, že keď má kňaz pripraviť poslednú kázeň vo svojom živote, čo by tak kázal, čo by si pripravil. Môj brat mi dal nejakú svoju literatúru a ukázal mi niektoré básne, ktoré sám napísal. Boli veľmi výrazné a silné. Ale nakoniec sa Dano Majling rozhodol, že v kázni budú slová z biblie – sú tam použité veľmi presne. Nebolo tam teda použité nič vymyslené, Hlovík odrieka Sväté písmo, ktoré by nás malo správne viesť na ceste slušného a dobrého človeka.
Video
Milan Ondrík: Aj dnes by sme ľahko vešali pánov. Stále ľahko uveríme hoaxom, sme jednoduchý národ
Milan Ondrík hrá v novej inscenácii SND Hlovík medzi vzbúreným ľudom rolu farára, ktorého chcú jeho farníci zabiť. Hra podľa poviedky Jonáša Záborského vychádza z reálnych udalostí.
Takže brat vám bol pri príprave na rolu tiež inšpiráciou?
Veľkou, vyrastal som v silne veriacej rodine na Orave, veľa som miništroval a je mi to blízke. Keď ako dieťa zažijete všetky svadby, pohreby, vnímate situáciu úplne inak. Všímate si, ako sa nepochovávajú obesenci, v čom je pohreb iný, keď sa pochováva kňaz a akú úctu či neúctu ľudia majú k autoritám. O tom všetkom som premýšľal. Občas ma musel Danko upozorniť na to, že evanjelický farár nerobí rovnaké úkony a gestá ako katolícky, na to som si musel dávať pozor. Niečoho mi bolo ľúto, napríklad pokiaľ šlo o prežehnávanie sa. Robil som to, ako som bol zvyknutý, ale Danko ma upozornil, toto mi evanjelici nerobíme. Alebo som sa postavil za oltár a on mi vraví, ale my sa staviame pred oltár.
Aj sa brat chystá na premiéru?
Na premiéru nie, ale hru uvidí neskôr.
Ako sa vám hralo v šarištine? Bolo to ťažké?
Časť textu sme mali napísanú a bol v tvorivom procese. Väčšinu textu som mal pripravenú, ale počas prázdnin ešte veľa textu pribudlo – v šarištine. To nebolo úplne jednoduché, hoci východniarčine rozumiem, ale ukázalo sa, že keď mám to rečou hovoriť, je to naozaj cudzí jazyk. Trošku som sa zľakol, či sa to stihnem naučiť, výzvou bolo aj recitovať Sväté písmo v staročeskom jazyku a podobne. Na to som sa musel sústrediť, aby som bol na premiéru stopercentne pripravený.
Robilo vám nejaké slovo v šarištine problém alebo ste nevedeli, čo znamená?
Mne ani nie, ale pamätám si, ako Zuzka Kocúriková, ktorá je v hre plačkou, vravela: Musíte mi to preložiť. Ja som z Oravy, moja mamka je goralka, takže ľahšie vnímam rôzne nárečia, jedno či východoslovenské, stredoslovenské, goralské či rusínske, rozumiem im a viem si to pospájať.
Foto:Bara Podola
Anežka Petrová, Gabriela Dzuríková, Zuzana Kocúriková (Plačky) v hre Hlovík medzi vzbúreným ľudom.
Na tlačovke ste povedali: Myslím, že keby nám ešte viac horelo pod zadkom, tiež by sme vešali pánov.
To sa deje. Pozrite si, čo si ľudia dovolia na sociálnych sieťach. Môžem vám to povedať z vlastnej skúsenosti. Okrem milióna pozitívnych reakcií dostávam aj nenávistné komentáre, nechcem ich čítať, alebo čo ľudia píšu k vláde aj opozičnej garnitúre, ale občas sa to ku mne dostane. A to je samé obesiť, zabiť, utýrať na smrť. To si nevymýšľam, otvorte si statusy k hocijakým prejavom vládnucich či opozičných politikov, tam sú samé hrúbky, akoby ich písali valasi, čo nemajú ani základoškolské vzdelanie.
Tak to je, sme jednoduchý národ. My teraz v SND hráme príbeh Hlovíka, ktorý sa stal pred 200 rokmi, ale mám pocit, akoby sme sa odvtedy vôbec nezmenili. Nehovorím o “nich”, ale o “nás”, je to aj moja sebakritika. Aby niekto nepovedal, no tam v Bratislave zas mudruje herec, že oni sú niečo viac. Nie, ja som chlapec z dediny, čo miništroval a netvárim sa, že som niekto vzdelaný. Hovorím, ako to je, ale pravda sa zle počúva.
Foto:Bara Podola
Zuzana Kocúriková ako jedna z plačiek.
Videli ste pamätník sedliackemu povstaniu na Furči?
Nevidel som ho, ale počas prázdnin tam boli kolegovia. Máme skupinu “Hlovík” a každý sa pri ňom odfotil a posielal fotky. Pamätník máme aj na prednej strane scenára, z ktorého sme sa učili, takže viem, ako vyzerá a dúfam, že sa na Furču dostanem a pôjdem si ho pozrieť naživo.
Viacerí vaši kolegovia na tlačovke hovorili, že udalosti späté s povstaním a farárom Hlovíkom pre nich boli objav, nič o nich netušili. Aj pre vás to bol objav?
Samozrejme, aj pre mňa. Ale vždy ma také veci zaujímali, som z dediny Liesek, cez ktorý šiel front a bavilo ma počúvať, keď nám babky rozprávali, čo sa tam dialo, kto kde zomrel a koho vyhnali. Takže ma samozrejme zaujímalo aj to, ako sa v Merníku začal búriť ľud a začal vraždiť pánov. Len preto, že uveril hoaxom, že páni spôsobujú choleru a smrť ľuďom, že sú za to zodpovední aj farári a preto ich treba zabiť. Podobá sa to dnešným hoaxom. Nedávno sme mali covid a niekto spochybňuje, že také niečo vôbec bolo. Pritom našich susedov vynášali na nosidlách a umierali. A potom niekto obviňuje vládu, že si celý covid vymyslela. To je pomyselný stredovek.
Témy:
Hlovík
Dano Majling
Milan Ondrík
SND
divadlo
Hlovík medzi vzbúreným ľudom
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.