Miliardy na zbrane verzus volanie po mieri: Fico a Babiš v Poľsku prekvapili odlišným prístupom (zahraničný výber)

Výročná konferencia o obnove Ukrajiny v Gdansku mala potvrdiť západnú podporu. Narušila ju však hlboká poľsko ukrajinská kríza aj únava z konfliktu.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších zahraničných udalostí a aj niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravila redaktorka zahraničného oddelenia Barbora Libayová.

V tomto výbere sa bližšie pozrieme na výročnú Konferenciu o obnove Ukrajiny, ktorá sa v poľskom Gdansku (Ukraine Recovery Conference) dnes končí. Prístavné mesto, ktoré muselo po druhej svetovej vojne samo doslova vstať z popola, malo symbolizovať podporu Západu pre vojnou zasiahnutú krajinu.

Namiesto demonštrácie jednoty však podujatie prebiehalo v tieni neúčasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ale aj čoraz hlasnejších výziev stredoeurópskych lídrov na diplomatické ukončenie konfliktu. Kým totiž Kyjev v Poľsku podpisuje zmluvy za miliardy eur, v pozadí sa ozývajú varovania pred korupciou a postupnou únavou z vojny.

Diplomatická kríza

Zelenskyj zvyčajne vedie ukrajinské delegácie na podobných kľúčových podujatiach osobne. Tento rok ho však zastúpila premiérka Julija Svyrydenková. Dôvodom je eskalujúca diplomatická roztržka medzi Kyjevom a Varšavou, ktorá v piatom roku ruskej invázie prekvapila aj európskych spojencov.

Jadrom sporu je Zelenského májové rozhodnutie pomenovať elitnú vojenskú jednotku po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA). Kým pre mnohých Ukrajincov ide o hrdinov, ktorí v 40. a 50. rokoch bojovali za nezávislosť proti nacistom aj sovietskej Červenej armáde, Poľsko viní UPA z genocídy približne 100-tisíc etnických Poliakov vo Volyni v rokoch 1943 až 1945.

Poľský prezident Karol Nawrocki a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas privítacieho ceremoniálu vo Varšave v decembri 2025.

Prečítajte si tiež:

Poľský prezident Karol Nawrocki v reakcii označil krok za „poburujúci a nepochopiteľný“ a 19. júna odobral Zelenskému najvyššie poľské štátne vyznamenanie, Rad bielej orlice. V rámci prejavu solidarity následne vrátili svoje poľské vyznamenania aj viacerí ukrajinskí predstavitelia, vrátane šéfa rozviedky Kyryla Budanova, ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu a exprezidentov Petra Porošenka, Leonida Kučmu či Viktora Juščenka.

„Zradikalizujete spoločnosť a kam táto sociálna nenávisť povedie? K preferenciám. Toto je politický boj, ktorý sa môže skončiť zle,“ odkázal Zelenskyj poľským politikom a obvinil ich, že tému zneužívajú pred budúcimi parlamentnými voľbami. „My momentálne bránime Poľsko, my bránime Európu, nie naopak. Naši bojovníci ju bránia a Ukrajinci umierajú,“ dodal ukrajinský prezident.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj
Zdroj: REUTERS/Valentyn Ogirenko

Poľský premiér Donald Tusk sa tesne pred konferenciou snažil situáciu upokojiť. Pripomenul, že konflikt medzi spojencami teší jedine ruského prezidenta Vladimira Putina. Zároveň však Kyjevu adresoval jasný odkaz: „Budúcnosť môžeme stavať len na pravde, vzájomnom rešpekte a pochopení histórie. Podmienkou skutočného zjednotenia je schopnosť a pripravenosť na zmierenie.“

Miliardy na prežitie a európska garancia

Napriek politickému napätiu ukrajinská delegácia v Gdansku zamerala pozornosť na záchranu skolabovanej ekonomiky. Podľa odhadov Svetovej banky, OSN a Európskej komisie bude obnova Ukrajiny v nasledujúcom desaťročí bude totiž stáť až 588 miliárd dolárov.

Premiérka Svyrydenková oznámila, že Kyjev počas dvoch dní podpíše viac ako 160 dohôd v oblasti obrany, biznisu a regionálneho rozvoja v hodnote prevyšujúcej 10 miliárd eur. „Výzvy, ktorým čelí náš kontinent, sú existenčné. Sme nútení prežiť. To sa stalo našou superschopnosťou,“ vyhlásila v prejave. Poľskému publiku zároveň poďakovala za solidaritu a prijatie vyše milióna utečencov v najkritickejších okamihoch vojny.

Poľský premiér Donald Tusk víta ukrajinskú premiérku Juliu Svyrydenkovú na konferencii o obnove Ukrajiny v Gdansku v Poľsku 25. júna 2026.
Zdroj: Reuters/Lukasz Glowala

Do Gdanska pricestovala aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá potvrdila uvoľnenie prvých 3,2 miliardy eur z masívneho 90-miliardového záchranného balíka. Prekvapivým detailom bolo jej oznámenie, že až 60 miliárd eur z tohto balíka pôjde priamo na vojenské vybavenie, pričom ďalšia časť vo výške šesť miliárd eur, určená špecificky na produkciu dronov, dorazí už v najbližších dňoch. „Ak investujete na Ukrajine, neinvestujete len do ukrajinskej budúcnosti, ale aj do európskej budúcnosti,“ zdôraznila von der Leyenová.

Podporu súkromnému sektoru vyjadril aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Upozornil, že verejné zdroje na povojnovú obnovu nikdy nebudú stačiť. Oznámil preto vznik nového investičného fondu s počiatočným verejným kapitálom 220 miliónov eur, ktorý má prilákať súkromné firmy. „Vytvárame dôveru a mechanizmus zdieľania rizika, ktorý súkromní investori potrebujú. Európa tým vysiela jasný signál, že veríme v budúcnosť Ukrajiny v rámci európskej rodiny,“ uviedol Merz.

Stredoeurópske výzvy na diplomaciu

Kým západní lídri hovorili najmä o dlhodobých investíciách a zbraniach, zástupcovia Slovenska a Česka priniesli do Gdanska iný naratív. Slovenský premiér Robert Fico aj český premiér Andrej Babiš vo svojich prejavoch akcentovali nevyhnutnosť diplomatického riešenia a okamžitého ukončenia bojov.

Vo svojom vystúpení Robert Fico jasne odmietol vojenské riešenie konfliktu. „Táto ničivá vojna nemá vojenské riešenie a môže sa skončiť iba za rokovacím stolom,“ vyhlásil s tým, že skorší mier prinesie menšie škody a zaručí jednoduchšiu obnovu.

Poľský premiér Donald Tusk víta slovenského premiéra Roberta Fica na konferencii o obnove Ukrajiny v Gdansku v Poľsku 25. júna 2026.
Zdroj: Reuters/Lukasz Glowala

Následne vyzdvihol energetickú spoluprácu, pričom poukázal na prebiehajúci program v hodnote 100 miliónov eur, ktorý je zameraný na posilnenie ukrajinskej elektrizačnej sústavy a rozšírenie dôležitého elektrického prepojenia medzi Veľkými Kapušanmi a Mukačevom.

Neopomenul ani výraznú humanitárnu stopu a pripomenul, že Slovensko doteraz poskytlo pomoc v hodnote viac ako 35 miliónov eur a stalo sa útočiskom pre vyše 150-tisíc ľudí utekajúcich pred vojnou. „To predstavuje približne 2,6 percenta našich obyvateľov a zaraďuje Slovensko medzi krajiny, ktoré niesli jedno z najväčších bremien solidarity v EÚ,“ dodal na záver.

Český premiér zvolil ešte ostrejší tón a európsku stratégiu nepriamo kritizoval. „Dnes je to 1 583 dní odvtedy, čo Rusko začalo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu. 1 583 dní zabíjania,“ začal svoj prejav Babiš.

Poľský premiér Donald Tusk víta českého premiéra Andreja Babiša na konferencii o obnove Ukrajiny v Gdansku v Poľsku 25. júna 2026.
Zdroj: Reuters/Lukasz Glowala

Súčasný prístup európskych lídrov označil za virtuálne vnímanie vojny. „Vojna nie je virtuálna. Je hrozivo skutočná. Znamená zničené domovy, viac vdov a viac sirôt. Viac zbraní znamená viac eskalácie a viac vojny,“ varoval pred neustálym zbrojením. Zároveň avizoval konkrétne ekonomické kroky – minister Karel Havlíček by mal na jeseň viesť veľkú podnikateľskú misiu na Ukrajinu s cieľom zapojiť české firmy do rekonštrukcie za využitia európskych fondov.

Únava, korupcia a európsky sen

Okrem historických šrámov visí nad obnovou Ukrajiny aj tieň korupcie a rastúcej skepsy u európskej verejnosti. Hoci Ukrajina len minulý týždeň v Luxemburgu oficiálne odštartovala prístupové rokovania s Európskou úniou, nálady u jej najbližších susedov sa menia.

V Poľsku, ktoré aktuálne hostí viac ako 1,5 milióna ukrajinských vojnových utečencov a ekonomických migrantov, stúpa počet protiukrajinských incidentov. Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky sa až 59,7 percenta Poliakov stavia proti prípadnému vstupu Ukrajiny do EÚ.

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová neskrývala obavy. „Investori neprídu, ak tam bude korupcia,“ uviedla s priamym odkazom na nedávne korupčné škandály, ktoré sa týkali osôb blízkych prezidentovi Zelenskému.

Bývalý šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak počas súdneho pojednávania.
Zdroj: REUTERS/Alina Smutko

K diplomatickému sporu s Poľskom dodala, že ju mrzí neúčasť Zelenského, ktorého vníma ako „symbol ukrajinskej odvahy“. Zároveň vyjadrila obavu, že prehnané emócie spojené s historickými krivdami môžu „narušiť racionalitu biznisu“.

Samotní poľskí podnikatelia sa však snažia politiku ignorovať. „Z hľadiska biznisu nevidíme žiadne problémy. Chceme pomáhať a rozvíjať podnikanie,“ povedal pre France24 Michal Rzepnikowski zo spoločnosti Endolink SA, ktorá na Ukrajinu dodáva protetické pomôcky. Priznal síce, že diplomatická kríza v diskusiách rezonuje, no obe strany chápu, že počas vojny to nemôže byť priorita.

Realita na bojisku je iná

Zatiaľ čo v Gdansku rečníci hľadali odpovede na povojnovú obnovu, realita na fronte pripomína, že zbrane zďaleka neutíchli. Ukrajina v posledných dňoch zintenzívnila útoky dronmi hlboko na ruskom území so snahou zničiť logistiku a energetickú infraštruktúru Rusov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ukrajinská premiérka Julia Svyrydenková navštívili v Kyjeve na Ukrajine 15. júna 2026 chrám Usnutia Presvätej Bohorodičky v Kyjeve, ktorý bol zasiahnutý počas ruských útokov.
Zdroj: Tlačová služba ukrajinského prezidenta/Reuters

Zelenskyj potvrdil úspešné nočné zásahy ropných rafinérií v Ufe – vzdialenej až 1 500 kilometrov od frontovej línie – a ropného skladu v Krasnodarskom kraji. Masívnym výpadkom elektriny čelil po ukrajinských úderoch aj strategický prístav Sevastopol na anektovanom Kryme. Podľa ukrajinskej rozviedky Rusko v panike sťahuje systémy protivzdušnej obrany nielen do Moskvy, ale aj do mesta Valdaj, kde sa nachádza jedna z rezidencií Vladimira Putina. Len do Valdaja malo byť presunutých takmer 90 odpaľovacích zariadení.

Ukrajinskí vojaci pripravujú dron na vzlet. Ilustračné foto.

Prečítajte si tiež:

Rusko odpovedá rovnakou mincou. V noci na štvrtok vypálilo na Ukrajinu 90 dronov dlhého doletu a balistickú strelu, pričom zasiahlo civilnú infraštruktúru v severovýchodnej Sumskej oblasti. Na zemi medzitým ruské sily, hoci pomaly a za cenu obrovských strát, pokračujú v drvivom tlaku v Doneckej oblasti v snahe ovládnuť celý región Donbasu.

Konferencia v Gdansku tak jasne ukázala, že kým na jednej strane sa Ukrajina snaží odolávať ruskej vojenskej mašinérii, na druhej strane bojuje s vyčerpaním, korupčnými rizikami a krehkými politickými vzťahmi so svojimi najbližšími spojencami. Ako presne bude vyzerať jej obnova, dnes netuší nikto.

Fotografia týždňa:

Vojak 148. samostatnej delostreleckej brigády Žytomyr Ozbrojených síl Ukrajiny strieľa zo samohybnej húfnice CAESAR na ruské jednotky na pozícii na frontovej línii uprostred ruského útoku na Ukrajinu v Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine 23. júna 2026.
Zdroj: reuters

Čo nás ešte čaká:

Venezuela naďalej rieši následky dvoch ničivých zemetrasení, ktoré si vyžiadali obete na životoch i materiálne škody.
Začne sa mimoriadne konzistórium kardinálov, ktoré zvolal do Vatikánu pápež Lev XIV. Ide o druhé mimoriadne stretnutie celého 241-členného kolégia kardinálov v tomto roku.
Uskutoční sa ministerské stretnutie EÚ a USA o bezpečnosti a migrácii.
Súd vynesie verdikt v procese s mužom, ktorý 20. decembra 2024 na vianočných trhoch v nemeckom meste Magdeburg vrážal autom do ľudí, pričom zabil šesť osôb a ďalších vyše 300 ľudí utrpelo zranenia a psychickú traumu.
V maďarskej metropole sa uskutoční 31. ročník pochodu za práva sexuálnych menšín Budapest Pride.
Okolo Zeme preletí vo vzdialenosti približne 2,56 milióna kilometrov nezvyčajne veľký asteroid s označením (152637) 1997 NC1. Jeho priemer sa odhaduje na 750 – 1650 metrov.
Uskutoční sa prvá fáza zjazdu vládnucej strany Jednotné Rusko pred septembrovými voľbami do Štátnej dumy. Zameraná bude na schválenie zoznamu kandidátov a predstavenie rámcového programu pre nadchádzajúce desaťročia.