Milióny na opatrenia kvôli klíme, ale výsledok je slabý: Slovensko mešká a riskuje “kaskádovité” škody

Slovensko plánuje v roku 2026 investovať do prispôsobenia sa zmene klímy viac než dva milióny eur. Vládny materiál o tom ukazuje, že napriek výdavkom sa výrazne v opatreniach neposunuli. Naposledy sa vláda zaoberala hodnotením plnenia adaptačných opatrení 26. júna 2024, keď materiál vzala na vedomie.  

Slovensko plánuje v roku 2026 investovať do prispôsobenia sa zmene klímy viac než dva milióny eur. Vládny materiál, informácia o plnení Akčného plánu pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy však ukazuje, že napriek výdavkom sa výrazne v opatreniach neposunuli. Tie sa riešia pomaly, často bez jasného výsledku a Slovensko je zraniteľnejšie voči čoraz častejším extrémom počasia. Naposledy sa vláda zaoberala hodnotením plnenia adaptačných opatrení 26. júna 2024, keď materiál vzala na vedomie.

V úvode podkladov sa uvádza, že zmena klímy zapríčinená ľudskou činnosťou spôsobuje „rýchle a zásadné zmeny vo všetkých regiónoch na svete“. Za posledných 150 rokov ide o výrazný vplyv koncentrácií skleníkových plynov na globálnu klímu. Svetový priemer teploty sa zvýšil za toto obdobie o 1,1 °C, pričom otepľovanie je rýchlejšie predovšetkým v posledných 30 rokoch. „Extrémne prejavy počasia spôsobujú nielen rozsiahle škody na infraštruktúre, prírodnom prostredí, majetkoch, ale prinášajú aj straty na ľudských životoch. Za posledných 40 rokov dosiahli ekonomické straty spôsobené extrémami počasia a podnebím v Európe približne pol bilióna eur,“ uvádza sa Stratégii adaptácie.

Splnená len tretina opatrení

Slovenská vláda má o prispôsobení sa na zmenu klímy prijatý rozsiahly rámec dokumentov, problém však podľa posledných hodnotení je v ich plnení a tempe zavádzania. Základným strategickým dokumentom je spomínaná národná adaptačná stratégia, ktorá určuje dlhodobé smerovanie a identifikuje hlavné riziká – od sucha, povodní až po prehrievanie miest či dopady na zdravie. Na ňu nadväzuje akčný plán adaptácie, ktorý už obsahuje konkrétne opatrenia rozdelené podľa sektorov, či ide o hospodárenie s vodou, poľnohospodárstvo, lesy, mestá alebo zdravotníctvo. Dokument konštatuje, že len približne tretina úloh bola splnená, pričom veľká časť sa plní len čiastočne alebo s výrazným oneskorením. Časť opatrení nebola vyriešená vôbec.

Viac varovaní, menej opatrení

Z materiálu vyplýva, že vláda sa snaží reagovať najmä v týchto oblastiach budovania systémov včasného varovania pred extrémnym počasím, podporu výskumu a zberu dát o klíme, postupné zavádzanie zelenej a modrej infraštruktúry v mestách (napr. zadržiavanie vody, zeleň),príprava opatrení na zlepšenie hospodárenia s vodou v krajine.

Zároveň však dokument pomenúva aj najväčšie slabiny. Kľúčové sektory ako voda, pôda či lesy síce majú stratégie, no ich realizácia viazne. Problémom je slabá koordinácia medzi rezortmi, zdĺhavé administratívne procesy, nedostatok kapacít na úrovni samospráv, chýbajúce merateľné ukazovatele výsledkov. Hodnotenie za roky 2021 až 2023 je konkrétne: približne tretina úloh bola splnená, takmer polovica sa plní len čiastočne a zvyšok stagnuje.

Kaskádovité riziká horúčav

V oblasti vody štát síce počíta s opatreniami na zadržiavanie zrážok a obnovu krajiny, no ich zavádzanie je pomalé a nedokáže reagovať na prehlbujúce sa sucho. Podobne pri pôde pokračuje degradácia rýchlejšie než ochranné opatrenia, čo znižuje schopnosť krajiny zadržiavať vodu aj produkovať potraviny. Lesy zas čelia kombinácii sucha a škodcov, no adaptačné zásahy sa rozbiehajú pomaly.

Materiál zároveň upozorňuje, že problém nie je len v jednotlivých sektoroch, ale v ich prepojení. Extrémne javy sa podľa neho budú čoraz častejšie kombinovať – napríklad sucho s neúrodou, prívalové dažde s poškodením infraštruktúry alebo horúčavy so zvýšenou úmrtnosťou. Takéto situácie vytvárajú tzv. kaskádové riziká, keď jedna udalosť spustí ďalšie a celkové škody rastú rýchlejšie než jednotlivé dopady.

Konkrétnym dôsledkom je, že štát nemusí čeliť jednej kríze, ale viacerým naraz. Napríklad kombinácia sucha, rastu cien potravín a ekonomických strát môže zasiahnuť domácnosti aj verejné financie súčasne. Podobne môže poškodenie infraštruktúry pri extrémnych dažďoch narušiť dopravu, dodávky aj fungovanie ekonomiky.

Projekty v mestách a obciach

Mnohé opatrenia nemajú jasne stanovené výsledky ani ukazovatele, podľa ktorých by sa dalo vyhodnotiť, či vôbec fungujú. Samosprávy by mali zabezpečiť konkrétne opatrenia, akými je výsadbu zelene, zachytávanie dažďovej vody či ochladzovanie miest. Vládny materiál však ukazuje, že mnohé mestá a obce nemajú odborníkov, financie ani metodické vedenie. Výsledkom je, že opatrenia sa realizujú len tam, kde je iniciatíva, nie systematicky.

Lepšie systémy včasného varovania, ktoré sa darí riešiť, síce dokážu upozorniť na extrémy, no nedokážu zabrániť škodám. Podobne výskum a medzinárodné projekty prinášajú dáta, no bez ich premeny na konkrétne opatrenia zostávajú bez väčšieho efektu. Ekonomické dôsledky sú pritom čoraz konkrétnejšie. Štát počíta s rastúcimi škodami na majetku, infraštruktúre aj produkcii. Bez funkčných opatrení na prispôsobenie sa zmeny klímy sa výdavky presunú z prevencie na riešenie následkov extrémov počasia, čiže na opravy, kompenzácie a krízové zásahy, ktoré sú výrazne drahšie.

Klíma sa zhoršuje rýchlejšie

Tempo implementácie je aj podľa vládneho materiálu nedostatočné vzhľadom na rýchlosť klimatickej zmeny. To znamená, že niektoré opatrenia sa síce urobia, ale ich rozsah a rýchlosť už nestačia na zníženie rizika. Vláda preto pripravuje novú adaptačnú stratégiu, ktorú chce predložiť ešte v roku 2026. Tá má lepšie prepojiť jednotlivé sektory a zrýchliť opatrenia. Ak nie, Slovensko môže čeliť situácii, keď sa klimatické problémy začnú reťaziť rýchlejšie, než ich štát dokáže riešiť. A v takom prípade už nepôjde o jednotlivé škody, ale o súbežné krízy, ktorých náklady môžu výrazne presiahnuť dnešné investície.

Celkovo, aj v rámci Európy, je podobná situácia ako na Slovensku, pretože opatrenia sa so zrýchľujúcou sa zmenou klímy javia ako nedostatočné. Klimatické riziká hroziace Európe sú suchá, povodne, prírodné požiare, choroby, neúroda, úmrtia v dôsledku horúčav, škody na infraštruktúre a štrukturálne zmeny životného prostredia. Ich interakcia s mnohými rizikami, ktoré sa netýkajú zmeny klímy a ich znásobovanie môže spôsobiť kaskádové riziká a prehĺbiť zhoršovanie životného prostredia a existujúce faktory vyvolávajúce konflikty, vysídľovanie a migráciu.

Hodnotenie za roky 2021 až 2023 je konkrétne: približne tretina úloh bola splnená, takmer polovica sa plní len čiastočne a zvyšok stagnuje.

Témy:
vláda
opatrenia
zmena klímy
extrémne počasie

mReportér

Zdielajte článok