Mnohí budú asi zhrození, aký dôchodok sa im napokon ujde. Nevdojak pred tým varuje aj Robert Fico

Napokon aj tak vždy rozhodnú čísla.  

V roku 2010 žilo na Slovensku podľa štatistík Sociálnej poisťovne približne 930-tisíc starobných dôchodcov a v priemere dostávali penziu vo výške 350 eur mesačne.

V decembri 2020 bolo penzistov už 1,09 milióna a dostávali v priemere 487,37 eura mesačne.

V auguste 2026 bolo vyplácaných 1,15 milióna starobných dôchodkov a priemerná penzia vzrástla na 733 eur (bez započítania 13. dôchodkov).

Politici však nemali rastúce výdavky z čoho platiť. A tak sa čoraz viac žilo na dlh.

Dlhy sú však už také vysoké, že nielenže nezaberajú konsolidácie, ale v časoch, keď sa u nás debatuje o kozmetických úpravách 13. dôchodkov, čoraz viac mizne viera, že úvery budú splatené, úroky naprieč svetom rýchlo rastú.

Ak prepukne kríza ako v roku 2008, mnohí budú zrejme zhrození, aký dôchodok sa im ujde napríklad v roku 2035.

Na túto hrozbu nevdojak opakovane upozornil aj premiér Robert Fico.

Prehadzovanie lopatami

V roku 2010 sa pracujúci ľudia poskladali cez odvody do Sociálnej poisťovne približne štyrmi miliardami eur. Ďalších zhruba 200 miliónov eur sa podarilo vybrať z „dlžného poistného“.

Lenže výdavky Sociálnej poisťovne dosiahli až šesť miliárd eur.

Chýbajúce peniaze do Sociálnej poisťovne „lopatami prehadzoval“ štát. A to z balíka, do ktorého sa občania skladajú najmä cez dane a ktorý je určený napríklad na platy učiteľov, policajtov či hasičov, prípadne na výstavbu diaľnic. Štát v roku 2010 „zadotoval“ Sociálnu poisťovňu sumou takmer 1,6 miliardy eur.

V roku 2025 sa cez starobné dôchodky vyplácalo už približne 11,4 miliardy eur. Ďalšie viac než dve miliardy eur smerovali na invalidné dôchodky a nemocenské.

Fico chystá pre nasledujúce generácie „peklo“:

Napriek tomu, že vďaka nízkej nezamestnanosti sa cez odvody vybralo 11,7 miliardy eur a ďalších 220 miliónov eur plynulo z „dlžného poistného“, štát musel zvýšiť „dotáciu“ zhruba na 2,5 miliardy eur.

II. pilier a úbytok pracujúcich

Príčinou „diery“ v rozpočte Sociálnej poisťovne je aj 2. penzijný pilier. Ročne doň aktuálne „odtečie“ približne 1,1 miliardy eur.

Vláda Mikuláša Dzurindu presadila spustenie 2. penzijného piliera od 1. januára 2005 preto, že dala na rady odborníkov, ktorí už vtedy predpokladali, čo sa stane napríklad v roku 2035. Do dôchodku začnú odchádzať silné populačné ročníky zo sedemdesiatych rokov 20. storočia a na dôchodky sa bude skladať omnoho menej početná generácia z neskoršieho obdobia.

V 2. penzijnom pilieri sa malo nazbierať a zhodnotiť toľko peňazí, aby vďaka nim Slováci zvládli nevyhnutný kolaps priebežného penzijného piliera. Najmä po zásahoch vlád Roberta Fica však ostal 2. penzijný pilier podfinancovaný a v roku 2026 z neho penzisti dostávali v priemere len približne 26 eur mesačne.

Navyše svetová hospodárska kríza, ktorá prepukla v roku 2008, ukázala slabinu systému, na ktorom 2. penzijný pilier stojí. Keď skolabuje akciový trh, tvrdo to zasiahne aj fondy, v ktorých sa mali zhodnocovať budúce penzie.

Garnitúry Roberta Fica však nepredložili žiadnu alternatívu. Naopak, napríklad aj cez 13. dôchodok urýchlili rozklad priebežnej dôchodkovej schémy.

513 eur

Do roku 2035 sa má pritom skupina ľudí vo veku 65 a viac rokov rozšíriť natoľko a tábor produktívnych ľudí (15 až 64 rokov) zúžiť tak výrazne, že by na udržanie systému bolo podľa prepočtov mimoparlamentnej strany Demokratická strana – Občianski demokrati Slovenska (DS-ODS) vedenej Pavlom Mackom potrebné znížiť dôchodky zhruba o 30 percent.

Priemerná penzia by tak klesla zo súčasných 733 na 513 eur.

Populistickí politici sa snažia nepríjemnú pravdu „prekričať“ moralizovaním o tom, ako si ľudia, ktorí celý život pracovali, zaslúžia viac.

No keďže na dotovanie penzijného systému a ďalšie neudržateľné výdavky nemajú peniaze, prudko rastie slovenský verejný dlh.

V roku 2010 bol podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity na úrovni 25,75 miliardy eur (asi 4800 eur na hlavu). V roku 2025 to už bolo 83,97 miliardy eur (vyše 15 500 eur na hlavu).

Grécka cesta

Najbolestivejšie skúsenosti má s takýmto spôsobom hospodárenia spomedzi európskych štátov Grécko. Po oficiálne nepriznanom bankrote napokon muselo siahnuť aj na dôchodky. Klesli o stovky eur mesačne.

Podobne katastrofálne ako Slovensko však v súčasnosti hospodária aj Francúzsko či Spojené štáty. Na gréckej ceste je tak prakticky celý západný svet.

O všetkom sa asi aj tak rozhodne vo Francúzsku:

Globálny dlh vzrástol v 1. polroku 2026 podľa Inštitútu medzinárodných financií (IIF) na 365 biliónov dolárov.

V súbehu s cenovým šokom, ktorý spôsobil Donald Trump útokom na Irán, preto v závere roka 2026 opäť stúpa riziko ničivej ekonomickej krízy.

Evolučný skok

Ak kríza prepukne, ekonomika živená gigantickým dlhom skolabuje. A z jedného dňa na druhý sa stane to, pred čím varuje premiér Robert Fico. Štáty nebudú môcť pokračovať v živote na dlh.

„Zabudnite teraz na vyrovnaný rozpočet, to je fikcia, to je nemožné,“ dušoval sa Fico v máji 2025.

V momente, keď by štát musel hospodáriť bez „sekery“, by sa totiž ukázalo, že nemáme pravdepodobne ani dôchodky vo výške spomínaných 513 eur.

Na strane druhej, ľudstvo natoľko vydrancovalo prírodné zdroje tak, že udržať doterajší konzumný spôsob života, predovšetkým západnej civilizácie, je podľa množstva expertov fyzikálne nemožné.

Demografická kríza síce spôsobí masaker vo verejných financiách, no z dlhodobého hľadiska by mala zmierniť tlak na prírodné zdroje. Pre ľudstvo sa tým otvára príležitosť evolučného skoku.

Úbytok mladých ľudí a zástupy dôchodcov možno povedú k tomu, že na rozdiel od minulosti sa zdroje nezúžia natoľko, aby o ne ľudia začali bojovať v krvavých vojnách.