Mohylové pohrebisko v lokalite Kopečnica vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku

Včasnostredoveké mohylové pohrebisko pri Skalici patrí medzi najvýznamnejšie lokality svojho druhu. Nový štatút pamiatky má zastaviť ničenie tohto archeologického dedičstva.  

Rozsiahle včasnostredoveké mohylové pohrebisko v lokalite Kopečnica, známej aj ako Háj, pribudlo do zoznamu národných kultúrnych pamiatok (NKP). Rozhodol tak Pamiatkový úrad (PÚ) SR ešte v apríli. Pohrebisko leží južne od Skalice na severozápadnom svahu kopca Turecký stôl, ktorý je jedným z najzápadnejších výbežkov Bielych Karpát. V odbornej literatúre je známe už viac ako sto rokov. PÚ o tom v stredu (11. 11.) informoval na svojom webe.

Pozemok, na ktorom sa pohrebisko nachádza, patrí mestu Skalica. Ako uviedol úrad, pamiatkari s jeho zástupcami prerokovali podmienky ochrany lokality, aby sa predišlo jej ďalšiemu poškodeniu a zachovala sa pre budúce generácie. „Skalický mohylník bádatelia datovali medzi roky 800 až 900, s najväčšou intenzitou pochovávania v druhej polovici deviateho storočia,“ ozrejmila archeologička PÚ SR Petra Kmeťová.

Zničené časti pohrebiska

Mohyly na priľahlom poli už nie sú viditeľné, ich nadzemné časti zničila intenzívna poľnohospodárska činnosť, preto sa predmetom pamiatkovej ochrany stal lesný areál so zachovanými mohylovými násypmi. Hoci väčšina mohýl bola v minulosti narušená staršími archeologickými výskumami, nelegálnymi výkopmi či lesnou technikou, pohrebisko si podľa Kmeťovej zachovalo významné archeologické hodnoty. Podľa nej ide o „nehnuteľný historický a vedecký prameň“, ktorý uchováva doklady o pohrebných praktikách včasného stredoveku.

Charakterom pohrebného rítu a hrobovej výbavy má mohylník v Skalici bližšie k pohrebiskám na území Moravy než na Slovensku. „Pod jednou mohylou bol pochovaný jeden alebo viacero zomrelých vo forme nespálených tiel umiestnených zvyčajne v dubových rakvách, len malý počet hrobov obsahoval kremačné pohreby. Mŕtvi boli pochovaní v odeve, so zbraňami, s pracovnými nástrojmi alebo šperkom,“ doplnila.

Historické a moderné výskumy

Prvé systematické výskumy na lokalite uskutočnil český archeológ Inocenc Ladislav Červinka v rokoch 1922 až 1923. Zaznamenal vtedy 100 mohýl, z toho 92 v lesnom poraste a osem na priľahlom poli. V rokoch 1943 až 1944 pokračoval vo výskume slovenský archeológ Vojtech Budinský-Krička, ktorý identifikoval už len 63 mohýl.

Nové poznatky priniesol nedeštruktívny archeologický výskum PÚ SR realizovaný v rokoch 2018 a 2019. Archeológovia využili údaje z leteckého laserového skenovania, terénny a geofyzikálny prieskum. V lesnom areáli identifikovali a zdokumentovali 66 mohýl, z ktorých 48 je dobre viditeľných aj v súčasnosti. Ich výška sa pohybuje od približne 30 centimetrov do 2,53 metra, pričom najväčšie dosahujú priemer až 28 metrov.