Monetove Lekná či Dürerov Zajac na eurobankovkách? Prečo návrhy slávneho múzea Albertina pohoršili?

Keď nedávno Európska centrálna banka vyzvala verejnosť, aby sa zapojila do rozhodovania o budúcom vzhľade novej série eurobankoviek, inšpirovala tým aj ďalšie inštitúcie.  

Cez víkend napríklad viedenské svetoznáme múzeum Albertina na svojich sociálnych sieťach zverejnilo svoje návrhy – kde nechýbali umelecké diela z jej zbierok a pripojila otázku: Kto je váš favorit?

Foto:
AI/FB ALBERTINAS
Na päťeurovku dala Albertina dve diela od Dürera – Modliace sa ruky a Krídla krakle belasej.

Porazí Dürer a Rubens Schieleho?

Na päťeurovke sa tak ocitla slávna detailná akvarelová štúdia od nemeckého renesančného maliara Albrechta Dürera zobrazujúca pestrofarebné vtáčie krídla nazvaná Krídla krakle belasej. Návrh je tak v absolútnom súlade s dvoma hlavnými témami, ktoré zvažuje aj Európska centrálna banka. Jednou je „Európska kultúra“, druhou „Rieky a vtáky“. Dürerovo slávne dielo, ktorého originál momentálne môžu návštevníci vidieť na vlastné oči vystavené v Albertine (tá práve oslavuje 250 rokov od svojho založenia). Vzniklo zrejme v roku 1512, podľa iných zdrojov okolo roku 1500. Na druhej strany bankovky možno obdivovať ďalšiu Dürerovu štúdiu – tentoraz Modliace sa ruky z roku 1508. Na instagrame k obom obrázkom dopísali: Prosím, vyberte si tento dizajn.

Foto:
AI/FB ALBERTINA
Na návrhu desaťeurovky dala Albertina portrét Rubensovej dcéry Clary Sereny a palác vojvodu Alberta Saského.

Na desaťeurovke sa objavil obrázok Paláca vojvodu Alberta Saského z roku 1816, z ktorého sa stalo múzeum Albertina, na druhej starne bankovky je zasa jemne usmiata tvár Rubensovej dcéry Clary Sereny, ktorú namaľoval okolo roku 1623, s komentárom múzea: Naša tvár, ak by si vybrali tento dizajn. Na dvadsaťeurovku Albertina zvolila jeden z autoportrétov škandalózneho Egona Schieleho a na druhú stranu umiestnila kriedový portrét melancholickej dámy v klobúku od Gustava Klimta z prelomu rokov 1897/1898 s popiskou: Naša tvár, pretože tento dizajn si nevyberú.

Foto:
AI/FB ALBERTINA
Na návrh päťdesiateurovky dala Albertina slávneho Dürerovho Zajaca poľného a Nádvorie innsbruckého hradu.

Na päťdesiateurovke nemôže chýbať slávny Dürerov Zajac poľný, azda najcennejší exponát Albertiny, ktorého hodnotu múzeum prirovnáva k Mone Lise. Z opačnej strany je Dürerov akvarel Nádvorie innsbruckého hradu (s oblakmi), ktorý Albertina komentuje: Možno si ich predsalen získa tento dizajn?

Na stovke je poetická kytica a z druhej strany krajina s vozmi ťahanými koňmi s otázkou: Alebo tento? A na dvestoeurovke sa konečne ocitli Monetove lekná a slávne Signacove Benátky s plachetnicou a zopakovanou výzvou: Prezraďte nám svojho favorita v komentároch!

Foto:
AI/FB ALBERTINA
Na návrhu stoeurovky sa ocitol obraz kytice aj krajinky zo zbierok Albertiny.

Prečo AI?

Nuž, čo si múzeum želalo, to aj dostalo: 4600 lajkov. Mnohí anglicky píšuci komentujúci sa nadchýnali, očaril ich najmä Dürerov zajac, akýsi Talian označil všetky návrhy za rozprávkové a Elle píšuca po nemecky dodala: “Umelecké bankovky, to by bolo niečo. Spredu známa maľba či práca, zo zadnej strany umelec či umelkyňa.” Niekto pod menom caneryedikardes napísal: “Všetky sú skvelé, ale Dürer a Schiele sú moji favoriti. Bolo by fascinujúce skúmať nielen dobre známe historické postavy, ale aj moderných majstrov ako Hoffmanna či súčasných umelcov ako Katza či Kiefera. Výsledky by iste boli zaujímavé.” Aj Jörgovi Vogeltanzovi chýbali na návrhoch súčasní umelci. Naopak, neznámy s prezývkou kriskrossikross hlasoval za Dürera a dodal: “Všetky tieto návrhy vyzerajú lepšie ako oficiálne návrhy.”

Foto:
AI/ FB ALBERTINA
Na návrhu dvestoeurovky, ktorý dala Albertina vytvoriť umelej inteligencii, sa ocitli Monetove lekná a Signacove Benátky.

Kým Michael Reinders hlasoval za dvadsať- a päťdesiateurovku, lebo sa mu zdali super, Gabriele Schmölzová za Signaca a Moneta pre ich impresionistickú náladu a Judit Györfi sa nevedela rozhodnúť, či je krajšia bankovka v hodnote 50, 100 alebo 200 eur, Erwin Vögerl napísal: “Z každej strany toľko nápadov. Ale zdá sa, že ani jeden nie je od dizajnéra, aspoň nie schopného. Vaše sú aspoň rozumné, no zaslúžili by si lepšie spracovanie.”

Zo 190 komentárov neboli všetky pochvalné: mnohých ľudí pohoršilo, prečo múzeum zadalo vypracovať návrhy bankoviek umelej inteligencii. Ktosi napísal: “To som mohol vytvoriť aj sám s pomocou Photoshopu.” John Paul Dowling bol hlboko sklamaný a ironicky podotkol, že navrhuje otvoriť nové krídlo múzea – venované lenivosti. A ďalší: “Nechať vygenerovať obsah umelej inteligencii namiesto toho, aby sa tým zaoberali umelci a umelkyne, no krása!” Pridal sa aj Kabujiro: “Naozaj škoda, keď si inštitúcia, čo práve oslavuje 250 rokov svojej existencie, nedá toľko námahy, aby využila vlastné grafiky a namiesto toho generuje také niečo.” Donna Gorgona sa tiež pýta: “Prečo AI, Albertina?”

Aj Berfinil múzeu odkázal: “Milá Albertina, práve ako umelecké múzeum, ktorého prioritou je vystavovať ľudskú tvorbu, by si mala uvedomele zaobchádzať s umelou inteligenciou a umením. Vytvárať obsah na sociálne médiá je namáhavé a s umelou inteligenciou to ide oveľa ľahšie, ale práve ako umelecké mpzeum by ste sa mali vedome od ´umenia´generovaného umelou inteligenciou dištancovať, či nie?”

Nuž, v každom prípade sa Albertine podarilo pripomenúť ľuďom, aké poklady sa v nej nachádzajú. Až do 11. októbra v nej uvidíte mnohé originály od Dürera, Rubensa, Klimta, Schieleho, Moneta i Signaca, vrátane slávneho Zajaca poľného z roku 1502. Toto cenné dielo vystavovali za posledných 150 rokov len deväťkrát, tak využite príležitosť.

Témy:
Albertina
Dürer
Rubens
Schiele
Klimt
eurobankovky
euro

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.