Moskve sa vracia nočná mora z minulosti. Rusko toto naposledy zažilo, keď sa rúcal Sovietsky zväz

obchodnyregister 2026.11.19.

V Rusku sa od rozpútania vojny proti Ukrajine nedarí dokončiť viac ako 290 stavebných projektov celoštátneho významu v hodnote 9,5 bilióna rubľov (približne 105,1 miliardy eur). Ďalších 380 projektov sa ani nezačalo, napísal vo štvrtok server The Moscow Times s odvolaním sa na vlastnú analýzu registrov federálnych úradov.  

Video

Tam, kde bola cesta, zíva prázdnota. Zábery na zdevastovaný Krymský most zblízka

Detailný pohľad na následky útoku. Zábery vznikli 18. 11. z okna vlaku prechádzajúceho po železničnej časti Krymského mosta.

Zdroj:
Exilenova+

„Oficiálne priznať zmrazenie projektu znamená priznať zlyhanie. Za zlyhanie sa však trestá, a tak nikto nehovorí o zakonzervovaní stavby, ale iba o posunutí termínu. Je to podobne geniálny novotvar z vojnových čias ako záporný rast,“ poznamenal ekonóm Igor Lipsic.

Nemenovaný ruský senátor oboznámený so situáciou tvrdí, že zastavovanie stavebných projektov sprevádzalo každú významnú krízu v Rusku, či už pred rozpadom Sovietskeho zväzu, alebo po ňom. Podľa neho ide o dôležitý ukazovateľ vážnych ekonomických problémov.

„Optimalizácia kapitálovej výstavby je bežnou praxou. Uplatňovala sa pri štátnom bankrote v roku 1998, počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009 aj na začiatku pandémie. Dnes čelíme problémom rovnakého rozsahu. Úrady majú na takéto situácie pripravený osvedčený postup,“ tvrdí.

Najdrahším odkladaným projektom je plynárenský závod v meste Usť-Luga za 3,5 bilióna rubľov. Nasleduje výstavba železnice v Jamalsko-neneckom autonómnom okruhu za 850 miliárd rubľov. Odložené bolo aj dokončenie rozšírenia Kurskej jadrovej elektrárne. Problémy sú aj s jadrovým ľadoborcom Rossija, ktorý mal byť spustený na vodu v roku 2027, no už predvlani vicepremiér Denis Manturov hovoril o roku 2030. Päticu najdrahších naťahujúcich sa stavebných projektov uzatvára cestný most cez rieku Lenu za 174,8 miliardy rubľov. Zatiaľ čo most na Krym bol postavený za dva roky, most v Jakutsku úrady sľubujú už od roku 2006, jeho dokončenie však bolo odložené už osemkrát.

Najčastejšie sa odkladajú dopravné projekty, celkovo ide o 128 stavieb v hodnote viac ako 3,4 bilióna rubľov. Začiatok prevádzky podzemnej električky v Krasnojarsku bol z minulého roka presunutý na rok 2029. Náklady vzrástli z 89 na takmer 123 miliárd rubľov.

Výstavba metra v Petrohrade „sa už dávno stala predmetom vtipov“, tvrdí jeden z poslancov mestského zastupiteľstva. Pripustil, že problém môže spočívať aj v tom, že nová stanica má vzniknúť v blízkosti prístavu, na ktorý opakovane útočia ukrajinské drony.

Na druhom mieste v rebríčku odkladaných projektov sú zdravotnícke zariadenia. Od začiatku vojny úrady odložili otvorenie 43 nemocníc v celkovej hodnote 438,5 miliardy rubľov vrátane onkologických liečebných zariadení.

Onkologickí pacienti v Stavropolskom kraji sa sťažujú, že na vyšetrenie musia čakať šesť týždňov. Obyvateľka Svetlogorska miestnemu serveru povedala, že jej otec, ktorý trpel rakovinou, zomrel skôr, než sa vôbec dostal k lekárovi. Iná žena, obyvateľka Buďonnovska, sa liekov proti bolesti dočkala až v deň svojej smrti.

Od vypuknutia vojny sa v Rusku znižujú výdavky na zdravotníctvo. Napríklad štátne financovanie liečby onkologických ochorení kleslo o 70 percent.

Na treťom mieste v počte nedokončených stavebných projektov je jedenásť zariadení verejnej infraštruktúry. Patrí medzi ne napríklad „druhá etapa vodovodného potrubia zo Severokrymského kanála do Feodosije a Kerča“, ktorá mala vyriešiť nedostatok vody na východe Krymu, postihujúci viac ako 400 000 ľudí. Hoci pôvodné plány počítali s dokončením prác do roku 2020, uvedenie systému do prevádzky sa v súčasnosti oneskoruje najmenej o deväť rokov.

Od začiatku vojny sa v registri kapitálovej výstavby a v rezortných programoch objavilo celkovo 1 238 projektov. Z nich bolo 294 odložených, pri 382 je nepravdepodobné, že sa vôbec niekedy začnú, 402 bolo dokončených a 160 pokračuje podľa plánu.

Celková hodnota projektov, ktoré boli odložené alebo zrušené, presahuje 10,5 bilióna rubľov. Ide o sumu, ktorá by stačila na pokrytie ročných výdavkov na dôchodky alebo na šesť mesiacov vedenia vojny.

Ekonómovia prirovnávajú túto situáciu k neskorému obdobiu Sovietskeho zväzu, keď podľa štatistík nebola v rokoch 1986 až 1988 včas dokončená približne tretina projektov zásadného národohospodárskeho významu a v roku 1989 už každý druhý projekt.

„Rusko opäť kráča v stopách Sovietskeho zväzu,“ tvrdí ekonóm Lipsic a pripomína, že mnohé stavby sa skončili vykopaním základov a následne sa čakalo, či sa nájdu peniaze.

Ekonóm Dmitrij Nekrasov síce vidí určité paralely, upozorňuje však, že rozsah zastavených stavieb je výrazne menší ako v období sovietskej perestrojky a že objem stavebných prác v prvých rokoch vojny bol v skutočnosti „nenormálny“, keďže len v Moskve bolo otvorených 27 nových staníc metra a 64 kilometrov nových tratí.

Témy:
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Moskva
Rusko
Kremeľ
ruská ekonomika

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.