Motor slovenskej ekonomiky dostal výprask. Jeden podnik zarobil viac než automobiloví giganti dokopy

Slovenské elektrárne zlomili rekord. Za minulý rok dosiahli historický zisk, ktorý atakuje hranicu jednej miliardy eur. Zarobili tak viac, ako tri ďalšie najziskovejšie firmy dokopy na Slovensku a predbehli aj celé odvetvia.  

Vyplýva to z aktuálnej analýzy FinStatu, podľa ktorej sa do zisku spoločnosti zmestil spoločný profit zdravotníctva, hazardných hier, potravinárstva s výrobou nápojov, ťažby a agrobiznisu.

Zisk v objeme 979 milióna eur ešte viac vynikne pri pohľade na firmy, ktoré skončili za elektrárňami. Automobilka Kia v roku 2025 zarobila 451 miliónov eur, štátny SPP 238 miliónov a Volkswagen 226 miliónov eur. Tri priemyselné giganty tak dali dokopy necelých 916 miliónov eur. Jediný výrobca elektriny ich predbehol o viac než 63 miliónov.

Ešte priepastnejší rozdiel ukáže pohľad na každé utŕžené euro. Slovenským elektrárňam z neho zostalo približne 26 centov čistého zisku. Samotným automobilkám necelé tri centy a ich subdodávateľom iba jediný cent. Povedané jednoducho, výrobca autodielov musí urobiť približne sto eur tržieb, aby mu zostalo jedno euro čistého zisku. Elektrárňam na rovnaký zárobok stačia necelé štyri eurá.

Výsledok jednej firmy vytiahol nahor aj celé odvetvie. Elektroenergetike zostalo vlani z každého eura tržieb 13,3 centa čistého zisku. Ak by sme však z výsledkov vybrali Slovenské elektrárne, bolo by to iba 6,7 centa.

Čo stojí za rekordom?

Slovenské elektrárne minulý rok vyrobili viac než 21 terawatthodín (TWh) elektriny, z toho až 92 percent v jadrových zdrojoch. Do siete poslali 18,8 TWh elektriny, čo zodpovedá približne 68 percentám celoročnej spotreby krajiny. Vysoké náklady na elektrárne, zamestnancov a údržbu sa tak rozpočítali medzi obrovské množstvo energie. „Základným vysvetlením je kombinácia obrovského objemu výroby, teda výhod z rozsahu, a výhodnej ekonomiky jadrových elektrární,“ vysvetľuje pre Pravdu forenzný expert FinStatu Pavol Suďa.

Výsledok elektrární neurčuje iba množstvo vyrobenej energie, ale aj cena, za ktorú ju predajú. „Keď je jadrový blok postavený a spoľahlivo funguje, dodatočná megawatthodina má relatívne nízke prevádzkové náklady. Elektrina sa však predáva za trhovú cenu, ktorú často určujú drahšie plynové alebo uhoľné zdroje. Rozdiel medzi predajnou cenou elektriny a nákladmi jadrovej výroby tak môže vytvárať mimoriadne vysokú maržu,“ približuje Suďa.

Elektrárňam vlani zahralo do karát aj to, že jadrové bloky fungovali spoľahlivo a odstávky v Jaslovských Bohuniciach boli kratšie. Jadrové elektrárne tak poslali do siete historicky najviac energie. Každý deň, keď reaktor vyrába namiesto toho, aby stál, znamená viac elektriny na predaj. Silný výsledok jadra zároveň vykompenzoval slabšiu výrobu vodných elektrární, ktoré pribrzdil mimoriadne suchý rok.

Takmer miliardu však nevyrobili iba turbíny a reaktory. Čistému zisku pomohli aj položky, ktoré priamo nesúvisia s množstvom dodanej elektriny. Slovenské elektrárne prerobili podstatne menej na obchodoch, pri ktorých sa cena elektriny dohodne vopred. K výsledku prispelo aj precenenie majetku, nižšia tvorba rezerv a kurzové zisky. „Takmer miliardový čistý profit je kombináciou silnej jadrovej výroby a viacerých priaznivých finančných a účtovných vplyvov,“ dodal Suďa.

Čo so ziskom urobí nový blok?

Slovensko má v súčasnosti päť fungujúcich jadrových blokov. Dva sú v Jaslovských Bohuniciach a tri v Mochovciach. Bohunické bloky majú výkon po 505 megawattov (MW), prvé dva mochovské po 500 MW a tretí blok 471 MW. Spolu tak majú výkon takmer 2 500 MW.

Na jeseň tohto roka má začať dodávať elektrinu do siete aj štvrtý blok Mochoviec. Jeho výkon dosiahne 471 MW a sám by mal pokryť približne 13 percent slovenskej spotreby elektriny. Po jeho plnom nábehu sa celkový výkon našich jadrových blokov priblíži k 3-tisíc MW.

Jadro pritom vlani vyrobilo 67,39 percenta všetkej elektriny na Slovensku a podľa premiéra Roberta Fica (Smer) by po spustení nového reaktora malo jeho zastúpenie narásť približne na 75 percent. V prvom celom roku prevádzky by mal štvrtý blok dodať do siete približne 3,3 TWh elektriny.

Slovenské elektrárne tak síce budú mať viac energie na predaj, no za každú megawatthodinu zrejme dostanú menej. Nižšie predajné ceny preto môžu veľkú časť prínosu nového reaktora pohltiť. Firma preto očakáva, že v rokoch 2027 až 2029 zostane jej ziskovosť pod rekordnou úrovňou z roku 2025. „Štvrtý blok tak má pomôcť predovšetkým udržať vysokú ziskovosť a schopnosť splácať dlhy, nie automaticky vytvoriť nový rekord,“ vysvetľuje Suďa.

Výsledok ešte môže zmeniť dianie na energetických trhoch. Ak by kríza v Hormuzskom prielive výraznejšie zdražila plyn, nahor by sa mohli pohnúť aj ceny elektriny. Slovenské elektrárne by potom zarobili viac, než dnes očakávajú. „Ide však o priaznivý scenár, nie o základný výhľad podniku,“ upozorňuje Suďa.

Prečo sa autám nedarí rovnako?

Automobilový priemysel síce zostáva najväčším odvetvím slovenskej ekonomiky, rok 2025 mu však veľa dôvodov na oslavu nepriniesol. Utŕžil takmer štyrikrát viac než elektroenergetika, jeho ziskovosť však medziročne klesla približne o 0,6 percentného bodu. „Výroba elektriny a automobilový priemysel fungujú na úplne odlišných ekonomických modeloch,“ upozorňuje Suďa.

Zisk odvetvia je navyše sústredený najmä v dvoch firmách. Kia a Volkswagen vytvorili približne 80 percent jeho celkového profitu. Samotnej Kii medziročne klesli tržby takmer o miliardu eur a čistý zisk sa prepadol o tretinu. Zamestnanosť v celom odvetví sa na papieri takmer nezmenila, no najmä vďaka náboru automobiliek. Ich subdodávatelia prepustili stovky ľudí.

Najslabšiu pozíciu majú práve výrobcovia dielov. „Automobilový subdodávateľ je často v pozícii výrobcu pracujúceho pre niekoľko veľkých odberateľov. V tržbách má zahrnutý materiál, energie, mzdy aj nakupované komponenty, no priestor na jeho vlastnú ziskovú prirážku je malý,“ vysvetľuje Suďa.

Problém sa začína o stupienok vyššie. „Automobilky majú enormnú vyjednávaciu silu, pravidelne tlačia na ceny. No samy sú už niekoľko rokov pod tlakom elektromobility a čínskej konkurencie,“ pokračuje Suďa.

Pri takomto nastavení môže dodávateľovi vymazať zisk každé zdraženie materiálu, energií či miezd alebo pokles objednávok. V Česku sa už veľkí výrobcovia automobilových dielov podľa FinStatu dlhodobo pohybujú prakticky na nule. Na opačnom konci stojí štátna Vodohospodárska výstavba, ktorej zostáva v čistom zisku viac než 34 centov z každého eura tržieb. Vysoké marže v energetike teda nie sú iba výsadou Slovenských elektrární.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
zisky
automobilky
Slovenské elektrárne

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.