Mysleli si, že sa opäť pomýlil. Trump sa už vyhráža aj partnerovi, „Švajčiarsko Blízkeho východu“ je zdesené
obchodnyregister
2026.06.05.
Jedno vyhlásenie Donalda Trumpa zmenilo strategického partnera v údajného nepriateľa a rozkývalo diplomaciu pri Hormuzskom prielive. V hre je ropná tepna sveta.
Stačila jedna veta na tlačovej konferencii v Bielom dome a krehká diplomacia na Blízkom východe sa opäť otriasa v základoch. Donald Trump však tentoraz namieril svoju kritiku na Omán – krajinu, s ktorou USA udržiavajú spojenectvo už viac ako dve storočia.
Sultanát, ktorý má v regióne rešpekt pre postavenie „Švajčiarska Orientu“, sa u amerického prezidenta ocitol v pozícii nepriateľa pre podozrenia, že by mohol Iránu poskytnúť politické krytie pri ovládnutí strategického Hormuzského prielivu.
Budeme ich musieť vyhodiť do vzduchu
Trumpov výbuch hnevu prišiel počas rutinného tlačového vyhlásenia po zasadnutí vládneho kabinetu. Keď sa novinári spýtali Donalda Trumpa na správy o pripravovanej dohode medzi Iránom a Ománom o spoločnej kontrole lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, americký prezident reagoval tvrdo: „Prieliv bude otvorený pre všetkých. Nikto ho nebude kontrolovať… Omán sa bude správať ako všetci ostatní, alebo ich budeme musieť vyhodiť do vzduchu. Oni tomu rozumejú, budú v poriadku.“
Americký prezident Donald Trump.
Zdroj: reuters
Mnohí novinári si pôvodne neboli istí, či sa šéf Bieleho domu nepomýlil a nemal na mysli Irán. V ten istý týždeň si už totiž preukázateľne poplietol Venezuelu s Iránom pri hodnotení vojenských kapacít.
Toto podozrenie však rýchlo rozptýlilo samotné ministerstvo zahraničných vecí USA. To citát oficiálne zverejnilo na sociálnych sieťach s prepisom, ktorý priamo uvádzal päťmiliónový Omán, ktorý patrí medzi najstabilnejších partnerov Washingtonu v regióne.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmaíl Bagháí okamžite vyjadril Ománu solidaritu a odsúdil americké vyhrážky. A aj na domácej americkej pôde vyvolal Trumpov výrok vlnu kritiky.
Demokratický senátor Chris Murphy ho označil za dôkaz, že „táto vojna sa vymkla spod kontroly“ a administratíva sa nachádza v stave permanentnej paniky. Raed Jarrar, riaditeľ mimovládnej organizácie DAWN, prirovnal Trumpovu rétoriku k praktikám mafiánskeho bossa, ktoré hrubo porušujú Chartu OSN zakazujúcu hrozbu silou.
Prečítajte si tiež:
Spor o suverenitu nad ropnou tepnou
Frustráciu Washingtonu vysvetľuje skutočnosť, že Hormuzským prielivom prechádza viac ako 20 percent globálnej distribúcie ropy. Od vypuknutia spoločného americko-izraelského útoku na Irán koncom februára Teherán túto kľúčovú vodnú cestu fakticky zablokoval, čo vyvolalo celosvetovú energetickú krízu a hrozbu potravinového kolapsu. Nevydarené pokusy USA o námornú blokádu iránskych prístavov komerčnú plavbu nedokázali plne obnoviť.
Irán navyše začal v prielive uplatňovať suverenitu a od prechádzajúcich lodí vyberať mýtne, ktoré v niektorých prípadoch dosiahlo až dva milióny dolárov za plavidlo. Podľa medzinárodného námorného práva je vyberanie mýta v prírodných prielivoch nezákonné, a to aj vtedy, ak prechádzajú výsostnými vodami pobrežných štátov.
Iránska štátna televízia však prišla so správou, že Teherán a Maskat pripravujú memorandum o porozumení. Podľa tohto neoficiálneho návrhu by obe krajiny spoločne riadili dopravu, pričom platby od lodí by boli formálne preklasifikované ako „poplatky za služby“ – napríklad za poistenie, údržbu či navigačnú asistenciu, čím by sa obišli právne prekážky.
Hoci Trumpova administratíva označila tieto správy za čistý výmysel, analytici upozorňujú, že prehnane agresívna reakcia Bieleho domu svedčí o opaku.
Americké ministerstvo financií vedené Scottom Bessentom hneď na druhý deň kontrovalo hrozbou masívnych sankcií. Bessent varoval, že USA budú agresívne reagovať na akýchkoľvek aktérov, ktorí sa priamo či nepriamo podieľajú na uľahčovaní výberu poplatkov v prielive.
Minister financií USA Scott Bessent a minister obrany USA Pete Hegseth,v Miami na Floride 7. marca 2026.
Zdroj: REUTERS/Kevin Lamarque
Washington chce totiž podľa odborníkov za každú cenu zabrániť dvom veciam. V prvom rade legalizácii a normalizácii iránskej kontroly nad prielivom pod administratívnym a právnym krytím od spoľahlivého spojenca USA, v druhom rade precedensu, že takzvané chokepointy, teda strategické námorné úžiny, môžu byť spoplatnené a kontrolované pobrežnými štátmi. To by podkopalo globálny princíp slobodnej plavby, ktorý USA dlhodobo garantujú.
Švajčiarsko Orientu v krížovej paľbe
Omán si dlhodobo buduje unikátnu pozíciu. Ako jediná krajina v Perzskom zálive udržiava stabilné a dôverné vzťahy so všetkými stranami – od Rijádu a Abú Zabí cez Washington až po Teherán. Na rozdiel od Kataru, Bahrajnu či SAE navyše Omán na svojom území nemá americké vojenské základne. Táto jeho diplomatická flexibilita, ktorá bola v časoch mieru veľkou výhodou, sa však po vypuknutí vojny vo februári stala skôr príťažou.
Ománsky minister zahraničných vecí Badr Albusaidi bol kľúčovou postavou pri tajných jadrových rozhovoroch medzi USA a Iránom. Ešte 27. februára, teda len pár hodín pred spustením amerických náletov, sa Albusaidi stretol s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom a hovoril o bezprecedentnom pokroku a „kreatívnych návrhoch“. Trump však útok spustil s odôvodnením, že „mal pocit“, že Irán sa chystá udrieť prvý. Omán vtedy verejne odmietol tvrdenia, že Irán predstavoval bezprostrednú hrozbu.
Loď na prepravu voľne loženého nákladu Galaxy Globe a tanker Luojiashan sú zakotvené, zatiaľ čo Irán sľubuje uzavretie Hormuzského prielivu uprostred americko-izraelského konfliktu s Iránom. V Maskate v Ománe 9. marca 2026.
Zdroj: REUTERS/Benoit Tessier
Vojna následne zasiahla Omán nielen diplomaticky, ale aj fyzicky. Na začiatku konfliktu Irán zaútočil na infraštruktúru v Zálive a ománsky komerčný prístav Dukm zasiahli drony. Trump vtedy paradoxne vyjadril Maskatu solidaritu s tým, že Irán útočí na krajiny, ktoré s konfliktom nemajú nič spoločné. Dnes je však všetko inak.
Slepá ulička rokovaní a vojenská realita
Trumpove hrozby prichádzajú v čase, keď Pakistanom sprostredkované rokovania o dlhodobom prímerí uviazli na mŕtvom bode. Hoci od apríla platí krehké prímerie, potýčky v pozadí prebiehajú aj naďalej.
Príkladom sú obranné nálety, ktoré americké sily uskutočnili na riadiace stredisko dronov v iránskom Bandar Abbas. Iránske revolučné gardy v odplate zasiahli americkú leteckú základňu v regióne a spustili varovnú paľbu na britský tanker, ktorý sa pokúsil prejsť prielivom s vypnutým radarom. Kuvajtská protivzdušná obrana následne musela likvidovať nepriateľské rakety a drony smerujúce na americké objekty na jej území.
Americký prezident Donald Trump sa rozpráva s médiami pri odchode z Bieleho domu do Las Vegas, 16. apríla 2026.
Zdroj: REUTERS/Jessica Koscielniak
Situáciu komplikuje aj Trumpova nová požiadavka. Prezident podmienil akúkoľvek mierovú dohodu s Iránom tým, že ďalšie arabské a moslimské krajiny vrátane Pakistanu či Saudskej Arábie podpíšu Abrahámovské dohody (zmluvy z roku 2020, ktoré viedli k normalizácii vzťahov medzi Izraelom a niekoľkými arabskými štátmi, a ktoré sprostredkovali Spojené štáty počas prvej administratívy Donalda Trumpa, pozn. red.) a normalizujú vzťahy s Izraelom.
Podľa expertov je to však nereálne, kým Izrael odmieta suverenitu Palestínčanov. Trump sa týmto krokom podľa analytikov snaží pred blížiacimi sa kongresovými voľbami (takzvané midterms) ukázať, že nie je voči Iránu mäkký.
Prečítajte si tiež:
Slová bez činov?
Napriek apokalyptickej rétorike je vojenský útok USA na Omán považovaný za vysoko nepravdepodobný. Ománski experti totiž vnímajú Trumpove slová skôr ako prejav hlbokej frustrácie a bezmocnosti Washingtonu, ktorému sa nedarí dosiahnuť rýchle víťazstvo.
Vojenský úder proti dlhoročnému partnerovi a dôveryhodnému vyjednávačovi by navyše kompletne zlikvidoval akékoľvek zostávajúce diplomatické možnosti USA v regióne a definitívne izoloval Washington od ostatných štátov Perzského zálivu.
Omán zatiaľ oficiálne mlčí. Či Trumpov ostrý verbálny výpad dokáže túto tradične neutrálnu monarchiu dotlačiť k tomu, aby si definitívne vybrala jednu zo strán, ukážu najbližšie týždne.