Mýtus o chudobných štátnych nemocniciach padol: Dáta usvedčujú odborárov z manipulácie

Podľa správy úradu dostávajú univerzitné nemocnice v priemere o 17,8 % viac, než by podľa tabuliek mali.

Visolajský: Vláda má čas ukázať, koho záujmy bráni

Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský bude v najbližšom období kontrolovať vládu, či plní konkrétne kroky z dohody, ktoré treba splniť do konca februára. Ocenil nájdenie kompromisu a poďakoval sa aj ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas). Poďakovanie adresoval aj všetkým 3340 lekárom, ktorí podali výpovede, za to, že vďaka nim sa podarilo dosiahnuť dohodu i na mzdách pre zdravotné sestry či iného zdravotníckeho personálu. Oznámil to na piatkovej tlačovej konferencii po podpise zmluvy medzi vládou a LOZ. / Zdroj: TASR

Analýza financovania za roky 2024 a 2025, ktorú úrad zverejnil tento týždeň, porovnáva reálne platby poisťovní s tzv. referenčnou sadzbou (CKS). Táto sadzba predstavuje férovú cenu za jednotku produkcie, ktorú štát určil ako štandard. Výsledky vyvracajú slová lídra Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petra Visolajského, ktorý opakovane hovorí o podfinancovaní štátnych zariadení. Upozornil na to portál ozdravme.

Štátne nemocnice ako „víťazi“ financovania

Podľa správy ÚDZS dostávajú univerzitné nemocnice v priemere o 17,8 % viac, než by podľa tabuliek mali. V praxi to znamená, že im štát a poisťovne vyplatili o 94 miliónov eur viac, než je stanovený štandard. Pre porovnanie:

Sieť Penta (Penta Hospitals) dostáva navyše len 8,5 %.
Sieť AGEL je na úrovni +12,3 %.

Ešte markantnejší je rozdiel v cene za jednu hospitalizáciu. Kým univerzitná nemocnica zinkasuje za pacienta priemerne 4 002 eur, súkromná Penta dostane 3 324 eur a nemocnice pod správou miest či krajov dokonca len 3 082 eur. Štát tak platí svojim najväčším nemocniciam o pätinu viac než súkromnému sektoru.

Lekárski odborári vítajú zámer výstavby národnej nemocnice v Bratislave, majú však výhrady k plánovanej kapacite lôžok a lokalite

Lekárske odborové združenie (LOZ) víta zámer postavenia národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Plánovaná kapacita 950 lôžok však neodzrkadľuje potreby celoštátneho zdravotníckeho zariadenia. Taktiež žiada ministerstvo financií, aby prostredníctvom Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) vykonalo nezávislú analýzu zámeru výstavby tejto nemocnice. Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedol predseda LOZ Peter Visolajský. Zároveň vyzýva vládu, aby o výstavbe dostatočne transparentne informovala verejnosť. / Zdroj: TASR

Paradox straty pri nadpriemerných príjmoch

Otázkou zostáva, prečo štátne nemocnice napriek masívnemu nadfinancovaniu (celkovo 161 miliónov eur nad referenčnú sadzbu pre verejný sektor) stále produkujú miliónové dlhy. Odborné audity od renomovaných spoločností ako PwC či Grant Thornton naznačujú, že problémom nie je nedostatok peňazí, ale:

Nízka efektivita a zlé manažérske procesy.
Prezamestnanosť v niektorých zložkách.
Platový automat, ktorý nerozlišuje medzi kvalitou a priemerom.

Poisťovne pod drobnohľadom

Analýza prvýkrát detailne rozkryla aj nákupnú politiku jednotlivých poisťovní. Prekvapivo najviac „pripláca“ Pente štátna VšZP (medziročný nárast o 8 percentuálnych bodov), zatiaľ čo súkromná Dôvera platí štátnym nemocniciam o 5 % viac než nemocniciam svojho vlastného akcionára.

Najviac disciplinovanou sa javí poisťovňa Union, ktorá sa ako jediná konzistentne drží referenčných sadzieb a nakupuje zdravotnú starostlivosť najefektívnejšie (v rozmedzí od –2 % do +5 % od normy).

Kultan: „Problém je v kuchyni, nie v chladničke“

Na obvinenia odborárov reagoval aj generálny riaditeľ Dôvery Martin Kultan. Podľa neho sú tvrdenia o „nevýhodných zmluvách“, ktoré majú nemocnice nútiť obmedzovať operácie, matematickým nezmyslom.

„Keby štátne nemocnice dostávali len to, čo im podľa štátnych sadzieb patrí, museli by v roku 2025 odliečiť o 13-tisíc pacientov viac, aby dostali tie isté peniaze, ktoré sme im vyplatili už dnes,“ vysvetľuje Kultan.

Koniec ideologických hier?

Zverejnené dáta nenechávajú priestor na interpretáciu. Naratív o „vyciciavaní“ štátneho zdravotníctva súkromníkmi sa neopiera o realitu. Ak univerzitné nemocnice napriek najvyšším platbám v systéme tvoria straty, príčina nie je v nespravodlivom nastavení platieb, ale vnútri ich vlastných štruktúr. Akékoľvek ďalšie tvrdenia o podfinancovaní štátnych kolosov na úkor súkromníkov tak po 23. apríli 2026 možno považovať za čistú ideológiu, ktorá ignoruje oficiálne štatistiky ÚDZS.